Človek za svoj postup obyčajne vďačí starostlivo zbieraným informáciám o svojom šéfovi.

Vždy buď pripravený na najhoršie. Ak to príde, nájde ťa pripraveného, ak nepríde, budeš príjemne prekvapený.

Čím viac daní sa na človeka valí, tým viac sa im snaží uniknúť.

Muž zavolá na letisko a pýta sa: „Viete mi povedať, ako dlho trvá let odtiaľto do Paríža?“ „Moment, pane...“ „Hmmm, celkom rýchlo. Ďakujem.

Hlas v telefóne: „Vy ste si objednali budenie na 6,30?“ Rozospatý hlas odpovedá: „Eeeeech... áno...“ „Tak potom rýchlo šup-šup von z postieľky, je pol desiatej!“

Na policajnej stanici píše policajt zápisnicu o prepadnutí. „Mohli by ste mi povedať, ako ten útočník vyzeral?“ pýta sa policajt. „Samozrejme,“ odvetí muž. „Práve som mu to hovoril, keď ma začal mlátiť.“

Ak päť minút pred poradou neviete, na čo ste ju zvolali, tak je lepšie ju vôbec nezačínať.

Ak určitá organizácia existuje, tak vznikla na to, aby sa aspoň čiastočne eliminovali slabiny jednotlivcov.

Ak vrtochy pomáhajú pracovníkovi dosahovať špičkové výkony, tak sa šéf musí vedieť s nimi vyrovnať.

V každom pracovnom spoločenstve neustále rastie počet zamestnancov, nezávisle od množstvo vykonanej práce.

Informácia sa obmieňa tak, ako sa posúva nahor po byrokratoch.

Veľa sa hovorí o rozpínaní vesmíru. Čo je všk rozpínanie vesmíru oproti rozpínaniu organizácie!