Konečne mi svitlo! T. A. Edison, vynálezca žiarovky potom, ako sa vrátil domov, prvýkrát zapol svetlo v spálni a našiel vo vlastnej posteli suseda.

Nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky. Lodiar Onassis po tom, ako prišiel o všetky lode.

Môj dom – môj hrad. Stavebený podnikateľ Diogenes pri kolaudácii jeho novej rezidencie v Sudovej doline.

Ak máme po dlhšiu dobu rovno pred očami nejaké ľahšie riešenie, určite si ho nevšimneme.

Geniálne riešenie človeka napadne vždy až potom, ako s ním prišiel niekto iný.

Súčiastky, ktoré nie je možné namontovať opačne, sa pri kontrole ukážu byť namontované opačne.

Pred začiatkom hry sa vždy zdá, že je tu šanca na víťazstvo. Buďme radi, že je tomu tak a nie naopak.

Človek problémy nemá riešiť, ale obchádzať.

Keď sa vám vidí, že najhoršie máte už za sebou, ste obrátený na opačnú stranu.

Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Keď je dobre, nerozoznáte príslušníka jedného národa od druhého. Až keď je zle, poznáte Slováka podľa nadávania, Čecha podľa frflania, Nemca podľa disciplíny a Žida podľa toho, že mu nikdy nie je zle, vie sa totiž vynájsť v každej situácii.

Z každého pravidla existuje aspoň jedna výnimka. Platí to aj pre Kohnovo pravidlo zdravého rozumu: „Nad všetkým rozmýšľať!“ Niekedy totiž prílišné rozumovanie môže človeka pripraviť o rozum.