Pripravuje sa návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o diaľničnej známke
2. 4. 2024
Cieľom návrhu zákona je zaviesť možnosť úhrady jednodňovej diaľničnej známky, ako aj vykonať legislatívno-technické úpravy v zákone o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií.
Spoplatnenie diaľničných úsekov pre osobné motorové vozidlá je zabezpečované formou úhrady diaľničnej známky s platnosťou na kalendárny rok, 365 dní, 30 dní alebo 10 dní. Smernica EP a Rady (EÚ) 2022/362 s cieľom umožniť vyššiu mieru flexibility pre motoristov v rámci užívania spoplatnenej cestnej infraštruktúry ustanovuje, že členský štát zavedie možnosť úhrady tohto užívateľského poplatku aj na deň.
L
Zmeny v policajnom zbore
28. 2. 2018
Novela zákona o policajnom zbore obsahuje zhromažďovanie, uchovávanie a efektívne využívanie záznamov o cestujúcich (PNR údaje) pri prevencii, odhaľovaní, vyšetrovaní a stíhaní teroristických trestných činov a inej závažnej trestnej činnosti.
Novela má okrem iného posilniť bezpečnosť osôb, ochranu ich života a zdravia a vytvoriť právny rámec pri spracúvaní PNR údajov príslušnými bezpečnostnými orgánmi. Leteckí dopravcovia už údaje PNR o svojich cestujúcich zhromažďujú a spracúvajú na vlastné komerčné účely. Leteckým dopravcom sa neukladá povinnosť zhromažďovať dodatočné informácie od cestujúcich alebo ich uchovávať ani sa cestujúcim neukladá povinnosť poskytovať ďalšie údaje okrem tých, ktoré už leteckým dopravcom poskytujú. Novelou zákona im vzniká povinnosť priamo zasielať PNR údaje, ktoré majú k dispozícii, do jedného informačného systému Policajného zboru, ktorý spravuje konkrétny útvar – Národná ústredňa informácií o pasažieroch. Tento útvar ďalej na základe analýzy hrozieb posúva informácie určeným postupom príslušným bezpečnostným orgánom presne definovanými v novele zákona, iným členským štátom, tretím krajinám a Europolu.
Predmetný zákon pokrýva zber, uchovávanie a spracovanie PNR údajov na letoch mimo aj v rámci Európskej únie. Upravený je aj časový harmonogram zasielania takýchto údajov zo strany leteckých dopravcov. Rozsah PNR údajov je špecifikovaný v jednej z príloh predkladaného návrhu. V prípade nesplnenia povinnosti je možné uložiť sankcie leteckým dopravcom v zmysle zákona.
Novela zákona o pobyte cudzincov
28. 2. 2018
V súvislosti s transpozíciou smernice sa dochádza k novelizácii zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Ustanovenia týkajúce sa už aktuálneho zberu, uchovávania a spracúvania tzv. API údajov budú presunuté z tohto zákona do novej úpravy v zákone o Policajnom zbore. API údaje sú časť údajov o cestujúcich, podskupinou PNR údajov, ktoré Policajný zbor aktuálne zbiera a spracúva na účely predchádzania nelegálnej migrácie a uľahčenia hraničnej kontroly. Policajný zbor aktuálne vyžaduje API údaje iba z príletov z tretích krajín.
Bratislava zažije masívnu opravu ciest za 16 miliónov
16. 2. 2018
V Bratislave dá v tomto roku magistrát opraviť 100 kilometrov komunikácií za 16 miliónov eur. S prácami chce začať v marci na Bajkalskej ulici, a to v úseku od Prístavného mosta po križovatku Bajkalská-Trnavská.
V tomto roku čaká Bratislavu podľa primátora masívna oprava komunikácií. "Spolu s 50 kilometrami z roku 2016 a 50 kilometrami z roku 2017 bude mať hlavné mesto počas troch rokov opravených 200 kilometrov komunikácií," povedal Nesrovnal. Ako spresnil, okrem hlavných ťahov sa budú opravovať aj cesty v každej mestskej časti. V Starom Meste sa opraví napríklad Brnianska a Cintorínska, v Novom Meste Račianska a Odborárska, v Petržalke Panónska, Dolnozemská či Mamateyova, v Rači Pri Vinohradoch a Púchovská, vo Vrakuni Hradská a vo Vajnoroch Roľnícka. Oprava 100 kilometrov komunikácií vyjde na 16 miliónov eur, sedem miliónov dá mesto zo svojho rozpočtu a deväť miliónov eur je z dotácie od štátu. Primátor zároveň deklaroval plán hlavného mesta do konca roka 2021 kompletne vymeniť vozovku na deviatich hlavných bratislavských radiálach a troch spojniciach k týmto cestám.
Mesto v Európe, ktoré sa svet snažil vymazať
1. 2. 2018
Napriek tomu sa zdvihol z popola s hlbokou a vzdornou odpoveďou. Oveľa ďalej na sever od slávnych prítokov fjordu, na okraji hraníc, leží najsevernejšie pobrežné mesto vo Finnmarku (územnosprávna jednotka v severnej časti Nórska).
Hammerfest. Nachádza sa päťsto kilometrov za polárnym kruhom, kde dominuje surová divočina príkrych polostrovov a útesov ako na konci sveta, píše BBC. Miesto, kde mala príroda dlho hlavné slovo. V zime, akoby na základe dekrétu Odina, sa cesty strácajú pod hlbokými vrstvami snehu a keď na oblasť padá polárna tma, od polovice novembra do konca januára je takmer absolútna. Keď sa však vyberiete po opustenej, snehom pokrytej ceste do Hammerfestu, kde žije vyše 10 tisíc obyvateľov, čoskoro prídete na to, že jedno z najsevernejších miest na svete má oveľa horšie problémy, ako je vyrovnávanie sa s teplotami pod nulou. História Hammerfestu je nešťastným príbehom prírodných katastrof, požiarov, rán a vojen, ktoré zahŕňajú časovú líniu od Napoleona až po nacistov. So šťastným koncom. A napriek tomu, že je jednou z najprirodzenejších osád v severnej Európe, moderný vzhľad mesta by vám mohol pripadať skôr zvláštny. Pozriete naň a cítite sa inak ako na iných miestach tohto ďalekého severu.