V dnešnom pretechnizovanom svete vraj existujú iba tieto dva typy ľudí: 1. Tí, ktorí rozumejú tomu, čo nemôžu riadiť. 2. Tí, ktorí riadia to, čomu nerozumejú.

Fakt je, že posledné slovo má ten, kto najviac vykrikuje.

Ak bolo na schôdzi niečo schválené, nič to, ešte stále môžeme využiť zákony odkladania.

Keď už horšie správy nemôžu prísť, tak určite prídu.

Žiadna správa nie je natoľko zlá, aby za ňou nemohla prísť ešte horšia.

Ak máte nevyvrátiteľné dôkazy o tom, že pravda je na vašej strane, tak ich vyhlásia za neuveriteľné informácie.

Vďačnosť je to, čomu sa kedysi hovorilo úzkoprofilový tovar. Napriek tomu by si človek mal pripomínať toho, komu vďačí za svoje bohatstvo. Hlavne vtedy, keď dotyčný už nie je medzi nami...

Podnikanie a súdne spory sú ako siamské dvojčatá – jedno by bez druhého nemohlo plnohodnotne existovať. Problém je len v tom, že sa nedá súčasne aj podnikať, aj súdiť sa. Na tomto je postavený advokátsky chlebíček. A treba povedať, že je to chlebíček dosť mastný...

Nie každý môže byť Rockefeller, ale každý to môže aspoň skúsiť.

Ak ste sa už dostali do rečí, tak najlepšie je nerobiť nič a chystať sa na najhoršie.

Veta, utrúsená v správnom čase pred správnym človekom je účinnejšia ako krabica semtexu.

Ohňom a mečom ničia nepriateľa barbari. V civilizovanej spoločnosti na to stačí jedovatý jazyk.