Prevádzka vozidiel v cestnej premávke po novom
15. 8. 2023
Cieľom zákona je zadefinovať „mladšie historické vozidlá.“ Sú to vozidlá, ktoré majú preukaz mladšieho historického vozidla, ktorý vydá príslušný národný orgán Medzinárodnej organizácie historických vozidiel FIVA.
Vozidlo musí byť vyrobené pred viac ako 20 rokmi, ale nie viac ako 30 rokmi a už sa nevyrába ako typ vozidla, je historicky zachované, udržiavané v pôvodnom stave a neprešlo žiadnou podstatnou zmenou technických vlastností jeho hlavných súčastí, obvykle sa používa vo voľnom čase, je prihlásené v evidencii vozidiel a po dosiahnutí veku 30 rokov má nárok na preukaz historického vozidla. Neustály pokrok, globalizácia a rastúci trh vyprodukovali milióny vozidiel, ktoré z historického, technického, dizajnového, či z hľadiska významu pre automobilizmus neprinášajú takú hodnotu, aby existoval dôvod na ich zachovanie v neúmerných množstvách, a to z ekologického i bezpečnostného pohľadu a tiež z hľadiska uchádzania sa o významný status „historického vozidla“. Postupné prehodnocovanie vozidiel národným orgánom F.I.V.A. na Slovensku Združením zberateľov historických vozidiel SR a ich precízne triedenie za účelom zachovania relevantnosti a myšlienky kategórie „historické vozidlo“ prináša nové výzvy. Aj preto sa v zahraničí, a to za účasti organizácie F.I.V.A, pomaly udomácňuje pojem „youngtimer,“ skrývajúci 20 – 25 ročné vozidlá. Na legislatívnej úrovni ponúka vybraným vozidlám, ktoré technický, dizajnový či spoločenský význam predurčuje na uchovanie pre ďalšie generácie, ochranu, a pri zachovaní pôvodnosti, po dovŕšení 30 rokov jednoduchší vstup do kategórie „historické vozidlo.“ Slovensko by v tomto trende nemalo stáť bokom. V našom regióne je obec zberateľov, re-novátorov a uchovávateľov hodnôt automobilizmu pomerne široká a má rastúci trend. Nová kategória umožní mladým vodičom vstúpiť do sveta veteránizmu s vozidlom svojich rodičov, ktoré býva spravidla tým spúšťačom záujmu o históriu automobilizmu. Popritom rámcovo vytriedi zo zástupu uchádzačov hodnotovo vzácny status, s potenciálom na status „historického vozidla.“
B
Povinnosti obce v súvislosti s odpadmi vo všeobecne záväznom nariadení
3. 12. 2021
Každej obci zákon o odpadoch ukladá povinnosť vo všeobecne záväznom nariadení upraviť v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva viaceré náležitosti.
Vo všeobecne záväznom nariadení obce musia byť uvedené podrobnosti o
a) nakladaní so zmesovým komunálnym odpadom a drobnými stavebnými odpadmi,
b) spôsobe zberu a prepravy komunálnych odpadov,
c) nakladaní s biologicky rozložiteľným komunálnym odpadom,
d) nakladaní s biologicky rozložiteľným kuchynským odpadom a reštauračným odpadom od prevádzkovateľa kuchyne,
e) spôsobe a podmienkach triedeného zberu komunálnych odpadov, najmä zberu elektroodpadov z domácností, odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov zbieraných spolu s obalmi, použitých prenosných batérií a akumulátorov a automobilových batérií a akumulátorov, veterinárnych liekov a humánnych liekov nespotrebovaných fyzickými osobami a zdravotníckych pomôcok a jedlých olejov a tukov,
f) spôsobe zberu objemného odpadu a odpadu z domácností s obsahom nebezpečných látok,
g) spôsobe spätného zberu odpadových pneumatík,
h) spôsobe nahlasovania nezákonne umiestneného odpadu,
i) prevádzkovaní zberného dvora,
j) spôsobe zberu drobného stavebného odpadu a
k) dôvodoch nezavedenia triedeného zberu komunálnych odpadov pre biologicky rozložiteľný kuchynský odpad. Podľa § 81 ods. 21 zákona o odpadoch, povinnosť zaviesť a zabezpečovať vykonávanie triedeného zberu komunálneho odpadu pre biologicky rozložiteľný kuchynský odpad sa nevzťahuje na tú časť obce, ktorá
- má zabezpečené energetické zhodnotenie týchto odpadov v zariadení na zhodnocovanie odpadov činnosťou R1 uvedenou v prílohe č. 1 zákona,
- preukáže, že 100 % domácností kompostuje vlastný odpad alebo
- preukáže, že to neumožňujú technické problémy vykonávania zberu v historických centrách miest a v riedko osídlených oblastiach.
K
Povinnosti obce v súvislosti s komunálnym odpadom
3. 12. 2021
Každá obec má v súvislosti s komunálnymi odpadmi viaceré povinnosti upravené zákonom o odpadoch.
Obec je povinná zabezpečiť zber a prepravu zmesového komunálneho odpadu vznikajúceho na jej území na účely jeho zhodnotenia alebo zneškodnenia v súlade so zákonom o odpadoch vrátane zabezpečenia zberných nádob zodpovedajúcich systému zberu zmesového komunálneho odpadu v obci, ďalej je povinná na svojom území zabezpečiť zavedenie a vykonávanie triedeného zberu nasledovných zložiek komunálneho odpadu:
a) biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu okrem toho, ktorého pôvodcom je fyzická osoba - podnikateľ a právnická osoba, ktorá prevádzkuje zariadenie spoločného stravovania,
b) jedlých olejov a tukov z domácností a
c) biologicky rozložiteľných odpadov zo záhrad a parkov vrátane odpadu z cintorínov.
Obec je ďalej povinná zabezpečiť zavedenie a vykonávanie triedeného zberu komunálnych odpadov pre papier, plasty, kovy, sklo a kompozitné obaly na báze lepenky, tiež je povinná umožniť výrobcovi elektrozariadení a výrobcovi prenosných batérií a akumulátorov, príslušnej tretej osobe alebo príslušnej organizácii zodpovednosti výrobcov na ich náklady zaviesť a prevádzkovať na jej území systém oddeleného zberu elektroodpadu z domácností a použitých prenosných batérií a akumulátorov a užívať v rozsahu potrebnom na tento účel existujúce zariadenia na zber komunálnych odpadov, ďalej je povinná umožniť organizácii zodpovednosti výrobcov pre obaly, na náklady tejto organizácie, zber vytriedených zložiek komunálnych odpadov, na ktoré sa uplatňuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, a to na základe zmluvy medzi obcou a organizáciou zodpovednosti výrobcov pre obaly.
V súvislosti so zberom komunálneho odpadu, je obec povinná zabezpečiť podľa potreby, najmenej dvakrát do roka, zber a prepravu objemných odpadov, drobných stavebných odpadov v rozsahu do 1 m3 od jednej fyzickej osoby, ak v obci nebol zavedený ich množstvový zber a oddelene zbieraných zložiek komunálneho odpadu z domácností s obsahom nebezpečných látok na účely ich zhodnotenia alebo zneškodnenia. Táto povinnosť sa nevzťahuje na obec, ktorá má menej ako 5 000 obyvateľov a na jej území je zriadený zberný dvor.
Pre potreby svojich obyvateľov a pre právnické osoby so sídlom na jej území je obec povinná zverejniť na svojom webovom sídle podrobný všeobecne zrozumiteľný popis celého systému nakladania s komunálnymi odpadmi vrátane triedeného zberu v obci a konkrétnych opatrení zavedených na podporu predchádzania vzniku odpadu na území obce, a pre účely akejsi osvety je tiež povinná zabezpečiť podľa potreby, najmenej jedenkrát do roka, informačnú kampaň zameranú na zvýšenie triedeného zberu biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov.
K
V cenách elektriny sa nafukuje bublina
26. 11. 2021
V októbri sa najskôr Slovakia Energy vzdala slovenského trhu. Pár dní po nej aj jej „matka“ Bohemia Energy v susednej krajine. Aby ich klienti neprišli o prúd v zásuvke, automaticky podľa zákona spadli do záchrannej siete dodávateľov poslednej inštancie. Lenže pravidlá sú v Česku nastavené inak ako na Slovensku. Preto aj zákazníci oboch skrachovaných firiem vyšli z tejto situácie odlišne.
Kým v Českej republike si odberatelia priplatia za energie troj- až päťnásobky, u nás vo väčšine prípadov dostanú ceny ako všetci ostatní. Niekto však na tom predsa len prerobí a sú to práve obchodníci s plynom a elektrinou, ku ktorým „opustení“ zákazníci spadli. Regulačný úrad najskôr zvažoval, že im straty vykompenzuje. Nakoniec sa však podľa zistenia HN rozhodol riešenie nepríjemnej situácie posunúť.
V
Disciplinárny súdny poriadok
24. 11. 2021
Schválený bol nový právny predpis zákon o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok).
Zákon predstavuje realizáciu Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2020-2024 v oblasti disciplinárnej právomoci Najvyššieho správneho súdu, ako aj realizáciu Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2021. Zákon bol vypracovaný Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky za aktívnej účasti zástupcov Súdnej rady Slovenskej republiky, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Slovenskej komory exekútorov, Notárskej komory Slovenskej republiky, mimovládneho sektora a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky.
Nový zákon je potrebné vnímať v širšom kontexte reformných zámerov v oblasti justície a iných reformných zmien za účelom obnovy dôvery občanov v právny štát. Ústavnou reformou realizovanou ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Podľa čl. 142 ods. 2 písm. c) ústavy bude disponovať disciplinárnou právomocou voči sudcom, prokurátorom a ak tak ustanoví zákon, aj voči iným osobám, disponovať práve najvyšší správny súd.
V nadväznosti na vyššie uvedené a v kontexte novej ústavnoprávnej úpravy prestala byť aktuálna súčasná právna úprava disciplinárnej právomoci a disciplinárneho konania voči jednotlivým právnickým povolaniam, ktorá je upravená v osobitných predpisoch, menovite voči sudcom, prokurátorom a iným osobám, ktoré sa predkladateľ rozhodol podriadiť pod disciplinárnu právomoc novozriadeného najvyššieho správneho súdu prostredníctvom tohto nového zákona. Rovnako tak aj samotná dikcia čl. 142 ods. 2 písm. c) ústavy naznačuje, že zákonodarca cielene vytvoril priestor pre vznik nového zákona, ktorý nahradí súčasnú nekonzistentnú právnu úpravu a zavádza jednotnú úpravu disciplinárneho konania tak, aby bola v súlade s platným znením ústavy. Okrem toho bol ústavnoprávnym základom pre vypracovanie zákona aj čl. 143 ods. 2 ústavy.
Cieľom zákona je preto upraviť a zjednotiť procesnú úpravu disciplinárneho konania vo veciach sudcov, prokurátorov, notárov a súdnych exekútorov pred najvyšším správnym súdom. Zároveň príde k odstráneniu súčasného neefektívneho, v mnohých prípadoch až nefunkčného stavu disciplinárnych konaní.
K