Prevádzka vozidiel v cestnej premávke po novom
15. 8. 2023
Cieľom zákona je zadefinovať „mladšie historické vozidlá.“ Sú to vozidlá, ktoré majú preukaz mladšieho historického vozidla, ktorý vydá príslušný národný orgán Medzinárodnej organizácie historických vozidiel FIVA.
Vozidlo musí byť vyrobené pred viac ako 20 rokmi, ale nie viac ako 30 rokmi a už sa nevyrába ako typ vozidla, je historicky zachované, udržiavané v pôvodnom stave a neprešlo žiadnou podstatnou zmenou technických vlastností jeho hlavných súčastí, obvykle sa používa vo voľnom čase, je prihlásené v evidencii vozidiel a po dosiahnutí veku 30 rokov má nárok na preukaz historického vozidla. Neustály pokrok, globalizácia a rastúci trh vyprodukovali milióny vozidiel, ktoré z historického, technického, dizajnového, či z hľadiska významu pre automobilizmus neprinášajú takú hodnotu, aby existoval dôvod na ich zachovanie v neúmerných množstvách, a to z ekologického i bezpečnostného pohľadu a tiež z hľadiska uchádzania sa o významný status „historického vozidla“. Postupné prehodnocovanie vozidiel národným orgánom F.I.V.A. na Slovensku Združením zberateľov historických vozidiel SR a ich precízne triedenie za účelom zachovania relevantnosti a myšlienky kategórie „historické vozidlo“ prináša nové výzvy. Aj preto sa v zahraničí, a to za účasti organizácie F.I.V.A, pomaly udomácňuje pojem „youngtimer,“ skrývajúci 20 – 25 ročné vozidlá. Na legislatívnej úrovni ponúka vybraným vozidlám, ktoré technický, dizajnový či spoločenský význam predurčuje na uchovanie pre ďalšie generácie, ochranu, a pri zachovaní pôvodnosti, po dovŕšení 30 rokov jednoduchší vstup do kategórie „historické vozidlo.“ Slovensko by v tomto trende nemalo stáť bokom. V našom regióne je obec zberateľov, re-novátorov a uchovávateľov hodnôt automobilizmu pomerne široká a má rastúci trend. Nová kategória umožní mladým vodičom vstúpiť do sveta veteránizmu s vozidlom svojich rodičov, ktoré býva spravidla tým spúšťačom záujmu o históriu automobilizmu. Popritom rámcovo vytriedi zo zástupu uchádzačov hodnotovo vzácny status, s potenciálom na status „historického vozidla.“
B
Polícia už má pokutové bloky v eurách
14. 1. 2009
Štátna polícia začne od 17. januára používať pokutové bloky v eurách. Mestská polícia dostáva eurobloky z daňových úradov, ktoré ich majú od ministerstva financií.
Dvojtýždňové meškanie euroblokov pre mestskú políciu
bolo spôsobené oneskorením dodávok papiera od britského dodávateľa a tlačením
veľkého množstva viacerých druhov cenín naraz.
Nedostatok spánku zvyšuje šance na chrípku
13. 1. 2009
Odborníci vystríhajú, že ľudia, ktorí spia denne menej ako sedem hodín, sú náchylnejší podľahnúť vírusom spôsobujúcim prechladnutie alebo chrípku.
Nedostatok spánku oslabuje organizmus a imunitný systém je
menej výkonný. Štúdie ukázali, že tí čo spia menej ako spomínaných sedem hodín,
majú až trojnásobne vyššiu šancu ochorieť.
Šance na ochorenie sa zvyšujú až päťnásobne, ak je krátky nočný spánok ešte aj nekvalitný.
Prioritou pre tých, ktorí si vážia svoje zdravie, by malo byť dobre sa vyspať.
Čas investovaný do spánku sa vráti nielen v podobe lepšieho zdravia ale aj vo
vyššej produktivite.
Vlastenectvo končí pri lyžiarskych svahoch
13. 1. 2009
Rakúske lyžiarske strediská sú oproti tým našim dvojnásobne drahšie. Ale zjazdoviek a výťahov je množstvo, všetky zjazdovky sú upravené a zasnežené, pri každom vleku či výťahu sa dá najesť. Diaľnica k nim je dostupná.
Porovnanie s našimi lyžiarskymi strediskami v Malých Karpatoch však dopadlo zle. Napriek
tomu, že teploty boli viac než týždeň pod nulou, jedna zjazdovka nebola
zasnežená vôbec, takže vlek nefungoval, druhá len veľmi úzko. Obsluha vleku
sedela v búdke pri štarte.
K vyjdeniu ju neinšpirovalo ani
to, že neskúsenejší lyžiari potrebujú pomoc, hoci to patrí k jej povinnostiam.
Majitelia a zamestnanci stredísk v Malých Karpatoch svorne
tvrdia, že majú objektívnu nevýhodu oproti rakúskym, pretože nemajú za sebou
vysoké hory. Kedy si však konečne
uvedomia, že nielen ony konkurujú rakúskym strediskám, ale aj rakúske konkurujú
im. Ako regionálne lyžiarske strediská by mohli celkom prosperovať. Chce to len
riadne pracovať. Slovenské vlastenectvo pri nevybudovaných službách na našich
lyžiarskych svahoch veľmi rýchlo skončí.
Bezpečnostný pás je stále najdôležitejší bezpečnostný prvok
13. 1. 2009
Jednoduchý nápad prežil od roku 1959 do dnešných dní a podľa odhadov ho čaká svetlá budúcnosť. Bez zapnutého pásu sú airbagy, deformačné zóny či iné bezpečnostné vynalézy takmer na nič.
Vynález konštruktéra švédskej automobilky
bol ocenený ako jeden z ôsmich patentov, ktoré mali najväčší význam pre ľudstvo
za posledných sto rokov. Nils Bohlin sa tak zaradil k takým legendárnym
vynálezcom ako Benz, Edison či Diesel.
História trojbodových bezpečnostných pásov
1959 - Trojbodové bezpečnostné pásy Volvo na predných
sedadlách
1967 - Dvojbodové bezpečnostné pásy vzadu ako štandard
1969 - Trojbodové bezpečnostné pásy s navíjačom vpredu
1971 - Upozornenie na nezapnuté pásy vpredu
1972 - Trojbodové bezpečnostné pásy vzadu
1986 - Trojbodový bezpečnostný pás na prostrednom mieste vzadu
1987 - Mechanické napínače bezpečnostných pásov
1991 - Automatické výškové nastavovanie pásov vpredu
1992 - Pyrotechnické napínače bezpečnostných pásov vpredu
1993 - Trojbodové bezpečnostné pásy s navíjačom na všetkých sedadlách
1996 - Obmedzovače sily bezpečnostných pásov vpredu
1999 - Pyrotechnické napínače bezpečnostných pásov na všetkých sedadlách
1999 - Obmedzovače sily bedrových bezpečnostných pásov vpredu
2003 - Upozornenie na nezapnuté pásy na všetkých sedadlách
2003 - Pyrotechnické napínače bedrových pásov vpredu
2003 - Adaptívne obmedzovače sily vpredu
2007 - 2-stupňové obmedzovače sily pre deti vzadu
2008 - Adaptívne obmedzovače sily pri nárazoch malou rýchlosťou (PRS) vpredu