Prepravný poriadok vo verejnej osobnej doprave
9. 11. 2023
Prepravný poriadok obsahuje prepravné podmienky dopravcu potrebné na uzavretie prepravnej zmluvy s cestujúcim a podmienky platné pri preprave.
K obsahovým náležitostiam prepravného poriadku patrí druh prevádzkovanej dopravy, rozsah práv a povinností dopravcu v pravidelnej doprave, spôsob rezervácie a predaja cestovných lístkov a miesteniek na staniciach, zastávkach, v dopravných prostriedkoch, alebo elektronickými médiami v elektronickom rezervačnom a predajnom systéme, spôsob uzavretia a platnosť zmluvy o preprave osôb, spôsob objednávania príležitostnej dopravy, rozsah práv a povinností cestujúcich pred začatím prepravy, počas prepravy a bezprostredne po skončení prepravy, ako aj pri neuskutočnení, nedokončení alebo omeškaní prepravy a postup uplatňovania nárokov vyplývajúcich z nedodržania podmienok prepravy, rozsah osobitných práv a povinností cestujúcich so zdravotným postihnutím a cestujúcich so zníženou pohyblivosťou vrátane sprevádzajúcich osôb, ako aj dôchodcov, detí, žiakov a študentov, podmienky prepravy príručnej batožiny, cestovnej batožiny, zásielok a živých spoločenských zvierat, podmienky prepravy psa so špeciálnym výcvikom, ktorý poskytuje pomoc cestujúcemu s ťažkým zdravotným postihnutím, pravidlá platnosti cestovných lístkov a miesteniek a spôsob preukazovania zaplateného cestovného pri kontrole a možnosti náhrady za stratu cestovného lístka v pravidelnej doprave, postup pri kontrole cestovných lístkov v pravidelnej doprave, práva a povinnosti zamestnancov dopravcu oprávnených kontrolovať cestovné lístky a spôsob sankcionovania cestujúcich bez platného cestovného lístka a vymáhania cestovného, reklamačný poriadok, tarifu cestovného.
Ak dopravca sám alebo spoločne s iným dopravcom poskytuje dopravné služby ako súčasť integrovaného dopravného systému alebo ako súčasť mestského dopravného systému, môže mať jeden prepravný poriadok pre celý dopravný systém. Ak dopravca poskytuje dopravné služby na komerčnom základe a na základe zmluvy o dopravných službách, môže mať jeden spoločný prepravný poriadok alebo pre každý druh poskytovaných dopravných služieb samostatný prepravný poriadok.
Prepravný poriadok musí byť zverejnený na webovom sídle dopravcu a iným vhodným spôsobom. V prepravnom poriadku musí byť uvedený deň začiatku platnosti, pričom prepravný poriadok musí byť zverejnený stanoveným spôsobom najneskôr pred dňom začatia jeho platnosti. Uzatvorením zmluvy o preprave osôb sa prepravný poriadok stáva záväzným pre účastníkov tejto zmluvy. Sťažnosti a reklamácie na plnenie záväzkov z prepravného poriadku a ich vybavovanie dopravcom podľa reklamačného poriadku preskúmava Slovenská obchodná inšpekcia.
K
Zmena zápisu detí do škôl
27. 7. 2015
Poslednou novelou školského zákona, ktorá nadobudne účinnosť o niekoľko dní, sa zmenil termín konania zápisu detí do prvého ročníka základnej školy.
Pri posudzovaní ich školskej spôsobilosti je aprílový termín zápisu vyhovujúcejší z dôvodu, že časový posun umožní zlepšenie stupňa vývinu dieťaťa, ktorý mu umožňuje úspešné osvojenie školských povinností. Taktiež sa upravila možnosť zákonnému zástupcovi výberu školy na inú ako spádovú školu, a to len vtedy, ak dieťa prijme riaditeľ vybranej školy. Ukladá sa povinnosť príslušnému zastupiteľskému úradu oznámiť ministerstvu školstva vznik zahraničnej školy na území SR, a to z dôvodu evidencie takýchto škôl. Doplnili sa formy osobitného spôsobu plnenia povinnej školskej dochádzky o vzdelávanie žiakov v Európskych školách, ktoré sa vzdelávajú na základe prijatého Dohovoru, ktorým sa definuje štatút Európskych škôl. Z dôvodu zvýšenej migrácie občanov SR sa určujú pravidlá školskej dochádzky žiaka, povinnosti pre zákonného zástupcu alebo plnoletého žiaka v súvislosti so vzdelávaním žiaka v zahraničí. Umožňuje sa spájanie viacerých ročníkov tried prvého stupňa základnej školy, aby týmto školám nehrozil ich zánik z dôvodu výraznejšieho poklesu žiakov na prvom stupni.
Zákon o kultúrno-osvetovej činnosti
27. 7. 2015
Nový zákon o kultúrno-osvetovej činnosti nadobudne účinnosť 1. septembra 2015.
Osvetová činnosť na Slovensku má svoje významné miesto v udržiavaní a rozvoji miestnej a regionálnej kultúry a svojim pôsobením napomáha rozvoj osobnosti človeka a utváranie kultúrneho spôsobu života. Existujúci osvetový systém sa do súčasnej podoby formoval dvesto rokov. V súčasnosti platný osvetový zákon dostatočne nereflektuje prax a túto novú štruktúru vzťahov v oblasti zabezpečovania osvetovej činnosti. Bolo potrebné definovať oblasti pôsobenia, úlohy, povinnosti, verejný záujem pre túto oblasť, jasne stanoviť kompetencie a väzby medzi štátnou, regionálnou a miestnou úrovňou. Vypracovanie nového zákona bolo v záujme rozvoja miestnej a regionálnej kultúry, keďže sieť osvetových zariadení je hybnou silou – centrom regionálnej a miestnej kultúry. Novým zákonom sa zaviedol užšie špecifikovaný pojem kultúrno-osvetová činnosť, ktorý sa bežne používa v súčasnej kultúrno-spoločenskej a výchovno-vzdelávacej praxi. Nový zákon definuje kultúrno-osvetové zariadenia podľa ich územnej pôsobnosti, definuje ich činnosť a určuje povinnosť samosprávneho kraja určiť jedno kultúrno-osvetové zariadenie, ktoré bude vykonávať metodickú podporu všetkým ostatným kultúrno-osvetovým zariadeniam vo svojej územnej pôsobnosti. Nový zákon o kultúrno-osvetovej činnosti taktiež vymedzuje kompetencie a povinnosti jednotlivých článkov v štruktúre podľa ich územnej pôsobnosti. Zavádza sa aj evidencia v oblasti kultúrno-osvetovej činnosti na krajskej a celoslovenskej úrovni. Cieľom vedenia takejto evidencie je mapovanie kultúrno-osvetových zariadení, hvezdární a planetárií a jednotlivcov a kolektívov z oblasti záujmovej umeleckej činnosti a neprofesionálnej umeleckej tvorby, ktorí aktívne participujú na rozvoji miestnej a regionálnej kultúry.
Výchova a vzdelávanie po zmene zákona
27. 7. 2015
Novela zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) nadobudne účinnosť 1. septembra 2015, 31. augusta 2015, 1. januára 2016 a 1. septembra 2016.
Novela zákona bola vypracovaná na základe podnetov z praxe a novelizačné zmeny boli prerokované so zástupcami stavovských a profesijných organizácií. Umožňuje základným školám a gymnáziám využiť vzdelávacie štandardy ako učebné osnovy povinného vyučovacieho predmetu školského vzdelávacieho programu, ktorého časová dotácia sa nezvyšuje alebo sa zvyšuje bez rozšírenia obsahu, a to vzhľadom na ich obsah a štruktúru. To platí aj pre povinné vyučovacie predmety všeobecného vzdelávania pre stredné odborné školy a konzervatóriá a kurzov pre jazykové školy. V prípade materských škôl bude možné využiť vzdelávacie štandardy jednotlivých vzdelávacích oblastí ako učebné osnovy školského vzdelávacieho programu. Učebnými osnovami odborných predmetov ako súčasťou školského vzdelávacieho programu, budú v systéme duálneho vzdelávania vzorové učebné osnovy s cieľom zjednotiť rozsah a obsah praktického vyučovania v jednotlivých študijných odboroch a učebných odboroch stredných odborných škôl. Ide tak o výrazné zníženie administratívnej záťaže učiteľov, ak škola prevezme vzdelávacie štandardy štátneho vzdelávacieho programu ako učebné osnovy do svojho školského vzdelávacieho programu. Školám sa naďalej ponecháva možnosť tvorby vlastných učebných osnov jednotlivých učebných predmetov.
Zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve
27. 7. 2015
Poslednou novelou školského zákona dochádza od 1. 9. 2015 k zmenám aj zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve. Zmeny reagujú na vyvolané potreby aplikačnej praxe, pričom dochádza najmä k úprave menovania riaditeľa školy alebo školského zariadenia.
Novelou zákona sa ďalej upravuje doterajší mechanizmus predkladania návrhov rady školy na kandidáta na riaditeľa školy alebo školského zariadenia. Zriaďovateľovi sa ustanovuje podmienka, že odmietnutie návrhu rady školy na kandidáta na obsadenie funkcie riaditeľa musí byť riadne odôvodnené. Taktiež sa ustanovuje, že výsledok druhého výberového konania, ktoré nasleduje po odmietnutí návrhu rady školy, je pre zriaďovateľa záväzný. Z dôvodu skvalitnenia odborného výkonu školskej inšpekcie sa upravuje kompetencia Štátnej školskej inšpekcie, ktorá sa týka obsahu súhrnných správ vypracúvaných Štátnou školskou inšpekciou na základe vykonaných inšpekcií s rovnakým predmetom inšpekčnej činnosti, tak že sa v týchto správach budú označovať konkrétne subjekty. Ďalej sa ustanovuje zvýšenie transparentnosti činnosti Štátnej školskej inšpekcie, osobitne vo vzťahu ku kontrolovaným subjektom, ako aj vo vzťahu k nasledujúcemu správnemu konaniu v súvislosti s najzávažnejším zásahom do činnosti škôl a školských zariadení.