Prepravný poriadok vo verejnej osobnej doprave
9. 11. 2023
Prepravný poriadok obsahuje prepravné podmienky dopravcu potrebné na uzavretie prepravnej zmluvy s cestujúcim a podmienky platné pri preprave.
K obsahovým náležitostiam prepravného poriadku patrí druh prevádzkovanej dopravy, rozsah práv a povinností dopravcu v pravidelnej doprave, spôsob rezervácie a predaja cestovných lístkov a miesteniek na staniciach, zastávkach, v dopravných prostriedkoch, alebo elektronickými médiami v elektronickom rezervačnom a predajnom systéme, spôsob uzavretia a platnosť zmluvy o preprave osôb, spôsob objednávania príležitostnej dopravy, rozsah práv a povinností cestujúcich pred začatím prepravy, počas prepravy a bezprostredne po skončení prepravy, ako aj pri neuskutočnení, nedokončení alebo omeškaní prepravy a postup uplatňovania nárokov vyplývajúcich z nedodržania podmienok prepravy, rozsah osobitných práv a povinností cestujúcich so zdravotným postihnutím a cestujúcich so zníženou pohyblivosťou vrátane sprevádzajúcich osôb, ako aj dôchodcov, detí, žiakov a študentov, podmienky prepravy príručnej batožiny, cestovnej batožiny, zásielok a živých spoločenských zvierat, podmienky prepravy psa so špeciálnym výcvikom, ktorý poskytuje pomoc cestujúcemu s ťažkým zdravotným postihnutím, pravidlá platnosti cestovných lístkov a miesteniek a spôsob preukazovania zaplateného cestovného pri kontrole a možnosti náhrady za stratu cestovného lístka v pravidelnej doprave, postup pri kontrole cestovných lístkov v pravidelnej doprave, práva a povinnosti zamestnancov dopravcu oprávnených kontrolovať cestovné lístky a spôsob sankcionovania cestujúcich bez platného cestovného lístka a vymáhania cestovného, reklamačný poriadok, tarifu cestovného.
Ak dopravca sám alebo spoločne s iným dopravcom poskytuje dopravné služby ako súčasť integrovaného dopravného systému alebo ako súčasť mestského dopravného systému, môže mať jeden prepravný poriadok pre celý dopravný systém. Ak dopravca poskytuje dopravné služby na komerčnom základe a na základe zmluvy o dopravných službách, môže mať jeden spoločný prepravný poriadok alebo pre každý druh poskytovaných dopravných služieb samostatný prepravný poriadok.
Prepravný poriadok musí byť zverejnený na webovom sídle dopravcu a iným vhodným spôsobom. V prepravnom poriadku musí byť uvedený deň začiatku platnosti, pričom prepravný poriadok musí byť zverejnený stanoveným spôsobom najneskôr pred dňom začatia jeho platnosti. Uzatvorením zmluvy o preprave osôb sa prepravný poriadok stáva záväzným pre účastníkov tejto zmluvy. Sťažnosti a reklamácie na plnenie záväzkov z prepravného poriadku a ich vybavovanie dopravcom podľa reklamačného poriadku preskúmava Slovenská obchodná inšpekcia.
K
Najviac Slovákov stále dovolenkuje v Chorvátsku
12. 8. 2018
Jadranské more je stále „slovenským“. Počas posledných dvoch júlových týždňov, ktoré sú najsilnejším dovolenkovým termínom, navštívilo Chorvátsko vyše 151-tisíc Slovákov. Vyplýva to z prieskumu agentúry Market Locator. Ten analyzoval zahraničné cesty na vzorke vyše 2,9 milióna ľudí.
Štatistiky ukazujú, že síce do Chorvátska vycestovalo najviac Slovákov, nárast ich počtu oproti vlaňajšku bol minimálny. Stále je to však viac ako dvojnásobok v porovnaní s druhým Talianskom. Takmer totožný počet Slovákov zavítal do Francúzska, ktoré je počas tohtoročného leta treťou najnavštevovanejšou prímorskou krajinou. V tesnom závese nasleduje Grécko.
S appkou pre nevidiacich bodujú doma i v Európe
31. 7. 2018
Na planéte je dvakrát viac telefónov než ľudí. Len inteligentných mobilov sa vlani predalo vo svete stovky miliónov. Na Slovensku vlastnia smartfón dve tretiny našincov. Aj keď sú inteligentné telefóny neodmysliteľnou súčasťou nášho každodenného života, nie každý môže využívať ich výhody. A to sa snažia zmeniť slovenskí programátori, ktorí vyvinuli aplikáciu, vďaka ktorej môžu smartfón používať aj nevidiaci.
Keď pred pár rokmi začali smarfóny vytláčať z trhu klasické tlačidlové telefóny, nezisková organizácia Stopka prišla s myšlienkou, že vyvinie aplikáciu Corvus. Neziskovka organizuje rôzne vzdelávacie aktivity pre širokú verejnosť a zároveň zamestnáva sociálnych pracovníkov, učiteľov aj programátorov so zrakovým postihnutím. „Koncom roku 2012 sa prestali vyrábať dobré prístupné telefóny s klasickou klávesnicou a s hlasovým výstupom. Museli sme teda začať riešiť, akým spôsobom budeme komunikovať,“ vysvetľuje zakladateľ spoločnosti Roman Martinovič. Produkt najprv vznikol len pre zamestnancov chránenej dielne. Postupne sa však ukázalo, že by mohol zaujať aj iných ľudí so zrakovým postihnutím. Program začali vyvíjať v apríli 2013 a jeho prvá oficiálna verzia vyšla o dva roky neskôr. Ako hovorí Martinovič, aj samotní ľudia, ktorí aplikáciu vyvíjali, ju vo vlastnom živote nutne potrebovali. Celý tím Corvusu má zrakové postihnutie. Práve to im umožňuje doladiť program tak, aby bol zrakovo postihnutým naozaj nápomocný pri každodennom fungovaní. „Z vlastnej skúsenosti vieme, aké problémy riešia naši zákazníci. Rozhodli sme sa preto, že program nebude len na telefonovanie a esemeskovanie, ale pokúsime sa zo smartfónu spraviť multifunkčnú pomôcku,“ dodal.
Nový zákon o rybárstve
17. 7. 2018
Nový zákon oproti predchádzajúcej právnej úprave predstavuje kvalitatívne lepšiu právnu normu, zodpovedajúcu súčasným spoločenským pomerom, záujmom Slovenskej republiky a spoločenských záujmov na ochranu vôd a rýb ako prirodzeného bohatstva štátu.
Cieľom zákona je nie len spresnenie niektorých existujúcich pojmov, ale predovšetkým doplnenie nových pojmov do príslušného ustanovenia, ktorých absencia taktiež spôsobovala v praxi nemalé komplikácie. Významným posunom oproti súčasnému právnemu stavu je zavedenie sankčného postihu za neoprávnené nakladanie s výkonom rybárskeho práva a tiež ustanovenia týkajúceho sa účelového rybárskeho hospodárenia v rybárskych revíroch, „lovných“ revírov s výskytom rýb s presahujúcimi limitnými hodnotami ťažkých kovov v súvislosti s ochranou zdravia a obyvateľstva a rybárskych pretekov, ako športovej rybárskej činnosti. Nový zákon venuje významnú časť ustanovení ochrane rýb a rybárskeho práva, čo bezprostredne súvisí s pretrvávajúcim problémom trestného činu pytliactva, ako zdroja protizákonného obohacovania sa na úkor cudzieho majetku a často i ďalších rozsiahlych materiálnych výhod. V týchto súvislostiach podstatne širšie vymedzuje kompetencie rybárskej stráže, ako verejného činiteľa, ale aj podmienky, za akých je možné sa o ustanovenie za člena rybárskej stráže uchádzať. Dôležité zmeny nastali aj v rámci ustanovenia týkajúceho sa zakázaných spôsoboch lovu a to predovšetkým v súvislosti s plnením vedecko-výskumných úloh a prieskumných úloh držiteľmi osobitných povolení na rybolov a taktiež ustanovení upravujúcich zákazy na pstruhových, lipňových a kaprových vodách.
Slovensko je zamorené tisíckami čiernych skládok
13. 7. 2018
Slovensko má na konte nelichotivé prvenstvo. Je ním najvyšší počet „čiernych“ skládok v Európskej únii. Podľa odhadu portálu TrashOut je ich približne päťtisíc.
Okrem škodlivých dosahov na životné prostredie však nelegálne „smetiská“ taktiež zasahujú do rozpočtov miest a obcí – práve tie sú totiž zodpovedné za ich odstraňovanie. Štát sa zhoršovaniu situácie snaží zabrániť dotáciami z eurofondov aj sprísňovaním postihov, názory na riešenie problému sa však medzi odborníkmi líšia. Nelegálne skládky sú problémom, ktorý netrápi len Slovensko, ale celú Európu. Ich presný počet sa však zistiť nedá – ide o podobnú situáciu ako pri monitorovaní daňových podvodov. Vie sa len o tých „odhalených“. Portál TrashOut zhromažďuje informácie o zaregistrovaných skládkach po celom svete. Len u nás je ich aktuálne 4 898, z toho iba necelých 15 percent bolo od nahlásenia aj vyčistených. Najviac sa na Slovensku protizákonne vyhadzuje odpad v Bratislavskom kraji – až štvrtina celkového počtu.