Murphy radí
Život je smiešny
„Pán advokát, rozprávali ste sa mojou manželkou?“ „Áno. Všetky vaše návrhy však odmieta. Odkazuje, že ak dohodnutú čiastku do týždňa nepošlete, vráti sa späť.
„Uveďte príklad na neproduktívne uloženie kapitálu!“ „Pozvať na koňak do baru vlastnú manželku.“
Hovorí sudca obžalovanému: „Zdá sa, že máte ďaleko vyššiu inteligenciu, ako býva u mužov z vášho prostredia obvyklé.“ „Nebyť pod prísahou, tak by som vám vrátil váš kompliment,“ ospravedlňuje sa obžalovaný.
(Myšlienky bez cla)
Typy ľudí - VI. večer
Kto nevie a chce sa učiť, ten sa aj učí.
Odkladanie práce nás väčšinou ochráni od vyrušovania (napr. od poverenia inými úlohami).
Drobné záležitosti vezmi do rúk hneď, dôležité sa aj tak nevybavia nikdy.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Hlúposti sa medze nekladú
Najľahšie sa daruje to, čo ti nepatrí. Ide o pradávnu obyčaj, ktorá dnes prežíva renesanciu, a ktorú niektorí dokonca zlepšili tak, že predávajú, čo im nepatrí.
Aj malá vec môže byť príčinou veľkej katastrofy. Opatrnosti preto nikdy nie je nazvyš - hlavne vtedy nie, ak má človek dobré miesto.
Ak sa veci majú pokaziť, tak sa pokazia nezávisle od miesta, kam ich schováme.
(Murphyho zákony v bájkach)
Kapitola: Murphyho desatoro
1. Nič nie je v živote také dobré, ako sa to zdá na prvý pohľad.
2. Nič nejde tak ľahko, ako si človek predstavuje.
7. Pravdepodobnosť, že sa niečo stane, je tým vyššia, čím väčšia škoda tým vznikne.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Oheň a voda
Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)
(Zrnká úsmevu)