Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.

Narieka chorý Kohn: Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!

A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“

Ak vás niekto upozorní, že sa určitá vec kazí, nemá zmysel meniť vec. Treba sa zbaviť donášača. Vymeniť ľudí je predsa oveľa ľahšie, ako vymeniť vec.

Práca je to, čo nikto nechce robiť.

Jeden hlupák je jeden hlupák a dá sa obísť. Dvaja hlupáci sú dvaja hlupáci a dá sa im vyhnúť. Desaťtisíc hlupákov je však historická sila, ktorú treba rešpektovať.

Keď sa zdá, že už nemôže byť horšie, bude.

Ak má byť človek majstrovským dielom, ako potom, preboha, vyzerá nepodarok?

Ak existuje možnosť urobiť chybu, skôr či neskôr bude chyba urobená.

Čím viac človek vie, tým menej tomu rozumie.

Kedykoľvek existujú dve protichodné hypotézy na vysvetlenie faktov, je správne použiť obe.

Najväčším prínosom vedy je, že sa jednoznačne podarilo dokázať, že všetko je mnohoznačné.