Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Kým sa dvaja bijú, tretí si privlastňuje plody ich práce.

Zlodej, ktorý si chce zachovať celú kožu, musí pohnúť rozumom. Aj keď si to neradi priznávame, zlodeji spravidla hýbu viac rozumom ako poctivci. Asi preto sa majú v živote oveľa lepšie.

Priateľ vám najlepšie pomôže s tým, čo vôbec nepotrebujete.

Problémy a úlohy vždy prichádzajú v zhlukoch, peniaze nikdy.

Každé vyriešenie známeho problému v sebe skrýva nové problémy.

Čo chodí okolo, príde raz aj k tebe, a to tým skôr, čím je to horšie.

Ak sa na akomkoľvek mieste výpočtu môže urobiť chyba, tak sa aj urobí.

Môžete stokrát dokázať nepravdivosť lživého výroku, aj tak sa vždy nájde niekto, kto mu uverí.

Dobre vymyslené podanie mizernej zásady vždy prekoná zlé podanie vynikajúcej zásady.