Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Z každého pravidla existuje aspoň jedna výnimka. Platí to aj pre Kohnovo pravidlo zdravého rozumu: „Nad všetkým rozmýšľať!“ Niekedy totiž prílišné rozumovanie môže človeka pripraviť o rozum.

Byť chudobným nie je žiadna hanba, ale to je jediná pozitívna vec, ktorá sa dá o tom povedať. (Židovské príslovie)

Peniaze sú koreňom všetkého zla – ale človek potrebuje nejaké korene.

Ak je teoretická pravdepodobnosť, že získate stopercentne spoľahlivú informáciu, blízka jednej, tak v skutočnosti je rovná nule.

Ak má pes peniaze, je z neho pán Pes.

Ak sa vám zdá, že sa mýlite, tak sa určite mýlite.

Ak pravdepodobnosť úspechu nie je práve blízka jednej, potom je čertovsky blízko nule.

Bez ohľadu na to, čo sa pokazí, vždy to na prvý pohľad vyzerá byť v poriadku.

Ani tá najlepšia lesť nefunguje naveky.

Mnohí si trúfajú na viac, ako v skutočnosti dokážu.

Čím je vo väčšom bezpečí ten, kto radí, tým jeho rada za menej stojí.