Ak myslíte, nebojte sa, z inej stránky môžete byť preto ešte celkom normálny.

Ak ste ešte nedostali rozum, riaďte sa vlastnou hlavou.

Ak vás tri dni naháňali a nakoniec vás dostali, je to lepšie, ako utekať po celý zvyšok života.

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Dávať hlúpe otázky je ľahšie, ako naprávať hlúpe chyby.

Priateľove rady sledujú jeho vlastné dobro – nie vaše.

Nečakajte, že ľudia budú k vám dobrí preto, že vy ste dobrý. Bolo by to isté, ako očakávať, že býk na vás nezaútočí, lebo ste vegetarián.

Množstvo získaných skúseností je v tom najlepšom prípade priamo úmerné množstvu pokazených vecí.

Aj keď sa to už dávno pokazilo, ešte sa to môže zdať byť v poriadku.

Očakávané javy nikdy nesplnia očakávanie.