Posunková reč na úradoch
9. 2. 2010
Využívať posunkovú reč sa naučí vyše dvesto pracovníkov štátnej správy a samosprávy. Zvládnuť majú základné pravidlá komunikácie so sluchovo postihnutými, správnu artikuláciu, prstovú abecedu a základné výrazy posunkového jazyka. Taký je obsah projektu Európskej vzdelávacej akadémie podporeného z operačného programu Vzdelávanie.
Podľa informácie masmediálnej politiky Ministerstvo školstva SR poskytnutej TASR, zámer vypracovala akadémia na základe výzvy na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok pre opatrenie 3.2 Zvyšovanie vzdelanostnej úrovne osôb s osobitými vzdelávacími potrebami, ktorú Agentúra Ministerstva školstva SR vyhlásila pre štrukturálne fondy EÚ.
Cieľom projektu „Základy komunikácie so sluchovo postihnutými“ pre zamestnancov štátnej správy a samosprávy je zvýšiť komunikačné zručnosti ľudí pracujúcich v oblasti integrácie občanov s osobitými vzdelávacími potrebami do spoločnosti a prispieť tak k uľahčeniu dorozumievania sa ľuďom so sluchovým postihom. Na projekt je vyčlenených 143 585 € a v regiónoch sa zrealizuje do konca roka 2012.
(Zdroj: HNONLINE)
Peoplemeter a televízie
8. 2. 2010
Malej čiernej skrinke sa podarilo zrušiť už viacero programov. Ročne z reklamného koláča rozdeľuje stovky miliónov eur a závisí od nej, aké programy televízie púšťajú. Na Slovensku je už 1 200 peoplemetrov, televízie cez ne sledujú vkus 3 600 ľudí. Dôvodom majú byť dôveryhodnejšie údaje.
O programe slovenských televízií teda nerozhoduje len vkus ich manažmentov. Od zavedenia peoplemetrov je úspech relácií a ich prípadný koniec ovplyvňovaný malou vzorkou divákov.
Údaje o sledovanosti sú nekompromisné a ak sú percentá nízke alebo padajú, relácia na obrazovke končí. Naposledy slabá sledovanosť pochovala veľký projekt televízie Markíza - seriál Rádio Fresh.
Čísla z peoplemterov sú podľa šéfa sekcie poplemetrov z firmy TNS kľúčom pre televízie k tvorbe programu. Vyššie čísla znamenajú pre televíziu lepšie postavenie na trhu a tiež určujú, koľko peňazí z reklamného koláča sa dostane do konkrétnej televízie. Meraniu televízie dôverujú.
V súčasnosti je peoplemetrové meranie považované za oficiálny a v súčasnosti najpresnejší zdroj merania dát sledovanosti programov, ktorý sa využíva pri programingu televíznych staníc i pri predaji reklamy.
Turnaj v konskom póle na Štrbskom plese
8. 2. 2010
Na Štrbskom plese sa tento víkend stretli slovenskí a českí miliardári, bankári, manažéri aj ľudia z oblasti politiky. Turnaj v konskom póle priamo na zamrznutej hladine horského jazera zorganizovala pre svojich hostí finančná skupina J&T.
Takýto turnaj sa na Slovensku konal prvýkrát a na jeho organizácii známi finančníci nešetrili. Informácie v médiách hovoria, že podujatie J&T Banka Trophy vyšlo približne na milión eur. Na brehu jazera boli pre hostí pripravené napríklad vyhrievané stany s občerstvením, na ploche nechýbal teplovzdušný balón či ľadové sochy zo šiestich ton ľadu.
Veľa peňazí stál len samotný turnaj. Zápasov sa zúčastnili štyri trojčlenné tímy zo štyroch krajín. Profesionálni hráči konského póla prišli napríklad zo Švajčiarska, Nemecka, Francúzka či Argentíny. Za turnaj hráči dostanú 50 000 eur, k dispozícii mali pri horskom plese približne 60 koní. Išlo o špeciálne cvičené zvieratá, každé v hodnote asi 30 000 eur. Priestor pre kone dokonca museli uvoľniť aj milionárske autá. Kone totiž ustajnili v hotelových garážach.
Neapolská pizza ako chránená špecialita
5. 2. 2010
Celé Taliansko a najmä Neapol dnes majú dôvod na oslavu. Odo dneška je pravá neapolská pizza pod ochranou Európskej únie ako garantovaná tradičná špecialita. Príslušná úprava bolo vo štvrtok podpísaná v sídle EÚ v Bruseli.
Šéf talianskeho ministerstva poľnohospodárstva to označil za veľké víťazstvo pre Taliansko.
V danom prípade sú predpisy mimoriadne prísne a netýkajú sa iba prísad, ale aj samotnej výroby cesta a teploty pri jeho príprave.
Z minulosti sa certifikátom D.O.P. (Denominazione di Origine Protetta) môžu už pochváliť mozzarella a parmská šunka.
Informovala o tom agentúra APA.
Istanbul získal titul "Európske hlavné mesto kultúry"
4. 2. 2010
Istanbul sa v tomto roku stal „Európskym hlavným mestom kultúry“. Hlavný turecký vyjednávač vyhlásil včera v Európskom parlamente, že táto skutočnosť je pre Európu veľkou príležitosťou pochopiť Turecko, a pre Turecko príležitosťou pochopiť EÚ.
Egemen Bağış, hlavný turecký vyjednávač, je aj členom parlamentu za mesto Istanbul a hlavným propagátorom svojho mesta ako „Európskeho hlavného mesta kultúry“ pre rok 2010. Europoslancom povedal, že Európu si bez Istanbulu, metropoly, ktorá kedysi bola hlavným mestom Rímskej a Byzantskej ríše, nevie predstaviť.
Titul „Európske hlavné mesto kultúry“ bol vytvorený už v roku 1985. Každoročne je udeľovaný dvom mestám z dvoch vybraných európskych krajín. Rozhodcovský panel je tvorený šiestimi členmi z príslušnej krajiny a siedmimi z európskych inštitúcií. Konečné rozhodnutie je v rukách Rady, tá však v podstate len formálne potvrdí výber panela.
Kandidáti musia splniť tri hlavné kritériá: 1. do projektu integrovať európsku dimenziu, 2. posilniť spoluprácu medzi krajinami EÚ s podporou verejnosti, a 3. zdôrazniť úlohu mesta pri formovaní a rozvoji kultúry v Európe.
Úspešní kandidáti musia mať pripravený program aktivít s dlhodobým efektom. Kultúrne aktivity počas vybraného roka majú prispievať k dlhodobému kultúrnemu, hospodárskemu a sociálnemu rozvoju mesta.
V najbližších rokoch budú mať titul Európske hlavné mesto kultúry (EHMK) tieto metropoly:
• 2010: Istanbul (Turecko) a Kyjev (Ukrajina)
• 2011: Turku (Fínsko) a Tallinn (Estónsko)
• 2012: Guimarães (Portugalsko) a Maribor (Slovinsko)
• 2013: Košice (Slovensko) a Marseille (Francúzsko)
• 2014: Umeå (Švédsko) a Riga (Lotyšsko)
V predchádzajúcich rokoch už titul „Európske hlavné mesto kultúry“ (EHMK) získali tiež mestá z nečlenskej krajiny EÚ. Titul EHMK tak dostali napríklad mestá Bergen a Stavanger v Nórsku, či Reykjavík na Islande.
Podľa nedávnej úpravy pravidiel sa však už mestá z nečlenských krajín už nebudú môcť uchádzať o tento titul.
Turecký predstaviteľ sa vo svojom prejave snažil rozptýliť obavy, že veľká moslimská krajina prinesie do Európy terorizmus a extrémizmus.
Podľa jeho slov „deti, ktoré prevracajú autá vo Francúzsku a pália ich, neprichádzajú z Maroka či Alžírska. Narodili sa v Paríži. Teroristi, ktorí zaútočili na Londýn, nepochádzali z Pakistanu. Narodili sa v Londýne. Dostali vzdelanie v Británii a rozhodli sa stať teroristami.“