Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!

Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.

Na to, že v živote nič nie je zadarmo, si už človek zvykol. Ale na to, že bez peňazí nemôže človek ani zomrieť, si budeme musieť ešte len zvykať.

Dve za sebou idúce rany osudu sú vždy len predzvesťou začiatku.

Človek neustále čaká na svoj ideál a tak strávi celý život v čakárni.

Dve veci na tejto zemi sú všadeprítomné: vodík a ľudská hlúposť.

Najproduktívnejšou silou je ľudské sebectvo.

Nepokúšajte sa mať posledné slovo. Mohlo by sa vám to vyplniť.

Až na konci života zistíte, že ste sa po celý čas driapali na nesprávny vrchol.

Na vysokých postoch tróniaci hlupáci sú podobní človeku na vysokej streche: - všetko vidia zmenšene a aj oni sa zdola zdajú byť malými.

Ak sa vám nechce pracovať, snažte sa vzbudiť dojem, že ste sa už dostali na funkciu, na ktorú ste nevyhodný. Získate tým hneď dve výhody. Nikto sa nebude čudovať, ak niečo zbabrete. Nikto od vás nebude očakávať serióznu prácu.

Každá organizácia si udržuje určitý počet miest pre neschopných.