Muži na ženách nájdu veľa chýb, ženy na mužoch len dve. Všetko, čo hovoria, je zlé. Všetko čo robia je zlé.

Kde pijú, pi. Kde jedia, jedz. Kde pracujú, radšej nezavadzaj.

Práca nie je nákazlivá choroba. To, že pracujú iní, ešte neznamená, že musíš pracovať aj ty.

A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“

Narieka chorý Kohn: Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!

Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.

Ženský úsudok o veci nemá nič spoločné s objektívnymi informáciami, ktoré jej poskytnete.

Stredný vek je doba medzi časom, keď nevieš ako, a časom, keď už nemôžeš.

Ženy sú k mužom dobré nielen vtedy, keď niečo chcú, ale aj vtedy, keď niečo budú chcieť.

Vojna s hlúposťou je dopredu stratená a jedinou neistou vecou je počet obetí, ktoré si vyžiada.

Najvýhodnejšia príležitosť prichádza vždy v najnevhodnejšej chvíli.

Kto veciam nerozumie, toho je nebezpečné pustiť medzi veci.