Podávanie žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania
3. 4. 2024
Ďalšími zmenami súvisiacimi s aplikačnou praxou v rámci návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, sú napríklad zmeny postupov v prípade podávania žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania podľa § 23 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov (jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie), kde sa navrhuje skrátenie hornej hranice lehoty určenej na rozhodovanie správneho orgánu o žiadostiach o udelenie tohto druhu pobytu z doterajších 90 dní na 60 dní a zároveň zrušenie doterajšej povinnosti správneho orgánu vydávať doklad „Dodatočné údaje o zamestnaní“.
Navrhuje sa vypustenie povinnosti preukazovať finančné zabezpečenie pobytu pri podaní žiadosti o udelenie jednotného povolenia na pobyt a zamestnanie (túto skutočnosť preukáže zamestnávateľ v rámci konania na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny formou pracovnej zmluvy alebo prísľubu na zamestnanie). Navrhuje sa nový dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania, ktorý umožní štátnemu príslušníkovi pri podaní žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania uhradiť do 20 dní nedoplatky a pohľadávky zo svojho podnikania, ak ich neuhradil dovtedy, inak sa žiadosť zamietne. V novele zákona sa ďalej navrhuje možnosť podať žiadosť o udelenie prechodného pobytu a trvalého pobytu na 5 rokov na policajnom útvare aj pre štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bolo poskytnuté dočasné útočisko na území Slovenskej republiky, a zároveň budú všetci títo žiadatelia oprávnení zdržiavať sa na území Slovenskej republiky až do rozhodnutia o tejto žiadosti, ak podali úplnú žiadosť. V súlade s čl. 12 Smernice Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov sa osobám, ktorým bolo poskytnuté dočasné útočisko, poskytuje možnosť vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť počas doby trvania dočasnej ochrany. V prípade žiadosti o dlhodobý pobyt sa zavádza podmienka splnenia tzv. integračných podmienok pre udelenie dlhodobého pobytu cudzincom. Rozširujú sa dôvody, kedy policajný útvar nevydá potvrdenie o možnosti zotrvať na území Slovenskej republiky, a to v prípade, ak nebude možné jednoznačne zistiť totožnosť nelegálneho migranta. Týmto sa Slovenská republika z hľadiska migrácie stane menej atraktívna, čo by malo znížiť počet nelegálnych cudzincov a aj administratívnu záťaž policajných útvarov. V súvislosti s riešením nelegálnej migrácie sa tiež navrhuje zavedenie oprávnenia policajta v súvislosti s predvedením cudzinca podľa § 79, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení alebo v konaní o zákaze vstupu cudzinca vykonať prehliadku telefónneho prístroja, telekomunikačného, audiovizuálneho alebo obdobného zariadenia alebo elektronického nosiča, ktoré má cudzinec pri sebe, s cieľom čo najrýchlejšie zistiť jeho totožnosť a štátnu príslušnosť. Týmto úkonom sa následne urýchli preukázanie existencie prekážok administratívneho vyhostenia a možnosť zotrvať na území Slovenskej republiky, čím sa zároveň odstráni právna neistota týchto osôb.
K
Vysoký krvný tlak môže poškodiť mozog
3. 2. 2010
Vedci varujú, že vysoký krvný tlak môže poškodiť mozog až tak, že vznikne Alzheimerova choroba a iné druhy demencie. Súvislosť zistili americkí vedci, ktorí skúmali poškodenie ľudského mozgového tkaniva na magnetickej rezonancii. Prapríčinou vzniku drobných jaziev na mozgu môže byť vysoký tlak krvi.
Aj keď k poškodeniu mozgu dochádza v strednom veku, k objaveniu mentálnych porúch môže dôjsť až po mnohých rokoch.
Na pätnásť rokov trvajúcom výskume sa zúčastnilo takmer tisíc pacientov, vedci odhalili aj iný varujúci fakt. Dĺžka času, počas ktorého človek má neliečený vysoký tlak, je podľa vedcov priamo úmerná poškodeniu mozgu.
Téma "finančná kríza" ľuďom znechucuje médiá
2. 2. 2010
Únava z pesimistického spravodajstva o kríze, viac času stráveného s rodinou, surfovaním po internete či pri televízii, sú podľa najnovšieho prieskumu UPC tiež dôsledkami hospodárskej krízy. Kríza tak mení zvyklosti ľudí, trávenie ich voľného času, aj vzťah k médiám. Až 40 % populácie si myslí, že televízie to s finančnou krízou dokonca preháňajú, alebo, že záujem televízií o krízu ju ešte viac zhoršuje. Prieskum spoločnosti UPC sa uskutočnil v desiatich európskych krajinách vrátane Slovenska.
Oslovení sa vo väčšine krajín, v ktorých sa prieskum konal, vyjadrili, že sú už unavení z neustáleho informovania o finančnej kríze. Viac ako polovica populácie na Slovensku, ale aj v Českej republike, Írsku, Belgicku, Holandsku či Poľsku má témy finančná kríza „po krk."
Prieskum potvrdzuje tiež sťažnosti šéfov reštaurácií, barov či kaviarni, ktorých návštevnosť v dôsledku krízy výrazne klesla. Až 46 % ľudí v prieskume pripustilo, že pre krízu chodí do barov či reštaurácií menej často. Kríza postihla aj kiná. Až 41 % respondentov uviedlo, že kino navštevuje menej ako pred krízou.
Nepriamo kríza ovplyvnila aj zdravie. Podľa prieskumu približne štvrtina Slovákov, ale aj Poliakov, Maďarov či Rumunov, zredukovala svoje športové aktivity. Ľudia obmedzili aj čítanie papierových novín, sledovanie filmov prostredníctvom DVD či hranie počítačových hier, naopak zvýšil sa výrazne čas strávený surfovaním po internete.
Pozitívnou správou je, že približne 16 % oslovených trávi ušetrený čas viac s rodinou a s kamarátmi. Krízu ako dôvod, pre ktorý tohto roku bude menej dovolenkovať, označilo približne 30 % respondentov.
Prieskum UPC bol uskutočnený v období október až december 2009 na vzorke 11 000 respondentov v desiatich európskych krajinách.
Voľby do NR SR budú 12. júna
1. 2. 2010
Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky sa budú konať 12. júna tohto roku. Voľby vyhlásil predseda NR SR Pavol Paška. V poradí pôjde už o siedme parlamentné voľby od roku 1989.
V parlamentných voľbách môžu hlasovať len občania Slovenskej republiky, ktorí najneskôr v deň volieb dosiahnu 18 rokov. Voliť nemôžu väzni a osoby, ktoré sú zbavené spôsobilosti na právne úkony. Voliči, ktorí si pred voľbami vybavia voličský preukaz, môžu hlasovať v ľubovoľnej volebnej miestnosti, nielen v mieste bydliska.
Vo voľbách do Národnej rady SR je možné hlasovať aj zo zahraničia. Takéto právo majú voliči, ktorí nemajú trvalý pobyt na Slovensku, ale sú občanmi Slovenskej republiky. Právo voliť zo zahraničia poštou majú aj občania SR s trvalým pobytom v SR, ktorí počas volieb budú v zahraničí a vopred o voľbu poštou požiadajú obec, v ktorej majú trvalý pobyt. Voliť bude možné aj v zdravotníckych zariadeniach, v zariadeniach sociálnych služieb a v obdobných zariadeniach a v celách policajného zaistenia. V týchto prípadoch tiež platí pravidlo, že voliť treba v mieste trvalého bydliska a ak zariadenie nie je v tomto mieste, treba mať voličský preukaz.
Výsledky volieb spracuje Štatistický úrad SR. Oficiálne ich zverejní Ústredná volebná komisia, ktorá dohliada na organizáciu a technické zabezpečenie hlasovania. Ústredná volebná komisia preskúma a registruje kandidačné listiny politických subjektov, ktoré sa budú vo voľbách uchádzať o hlasy voličov.
Fischer je najdôveryhodnejší politik v ČR
29. 1. 2010
Predseda českej úradníckej vlády Jan Fischer sa dostal na čelo rebríčka najdôveryhodnejších politikov v krajine, keď mu svoju podporu vyjadrilo až 82,9 % Čechov. S veľkým náskokom takmer 25 % predstihol aj prezidenta Václava Klausa, ktorý dlhodobo víťazil v podobných prieskumoch. Prieskum verejnej mienky uskutočnil inštitút SANEP.
Za nedôveryhodného označila Fischera len desatina respondentov. Prezidentovi Klausovi verí 58,4 percenta opýtaných a neverí mu 35,2 percenta Čechov. Na treťom mieste sa umiestnil predseda českého Ústavného súdu Pavel Rychetský. Svoju dôveru mu vyjadrila bezmála polovica respondentov (49,8 percenta) a negatívne sa voči nemu postavilo 28,3 percenta opýtaných.
Prieskum bol uskutočnený prostredníctvom internetových dotazníkov od 12. do 26. januára na reprezentatívnej vzorke 11 919 respondentov vo vekovej kategórii od 18 do 69 rokov.