Podávanie žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania
3. 4. 2024
Ďalšími zmenami súvisiacimi s aplikačnou praxou v rámci návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, sú napríklad zmeny postupov v prípade podávania žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania podľa § 23 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov (jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie), kde sa navrhuje skrátenie hornej hranice lehoty určenej na rozhodovanie správneho orgánu o žiadostiach o udelenie tohto druhu pobytu z doterajších 90 dní na 60 dní a zároveň zrušenie doterajšej povinnosti správneho orgánu vydávať doklad „Dodatočné údaje o zamestnaní“.
Navrhuje sa vypustenie povinnosti preukazovať finančné zabezpečenie pobytu pri podaní žiadosti o udelenie jednotného povolenia na pobyt a zamestnanie (túto skutočnosť preukáže zamestnávateľ v rámci konania na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny formou pracovnej zmluvy alebo prísľubu na zamestnanie). Navrhuje sa nový dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania, ktorý umožní štátnemu príslušníkovi pri podaní žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania uhradiť do 20 dní nedoplatky a pohľadávky zo svojho podnikania, ak ich neuhradil dovtedy, inak sa žiadosť zamietne. V novele zákona sa ďalej navrhuje možnosť podať žiadosť o udelenie prechodného pobytu a trvalého pobytu na 5 rokov na policajnom útvare aj pre štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bolo poskytnuté dočasné útočisko na území Slovenskej republiky, a zároveň budú všetci títo žiadatelia oprávnení zdržiavať sa na území Slovenskej republiky až do rozhodnutia o tejto žiadosti, ak podali úplnú žiadosť. V súlade s čl. 12 Smernice Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov sa osobám, ktorým bolo poskytnuté dočasné útočisko, poskytuje možnosť vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť počas doby trvania dočasnej ochrany. V prípade žiadosti o dlhodobý pobyt sa zavádza podmienka splnenia tzv. integračných podmienok pre udelenie dlhodobého pobytu cudzincom. Rozširujú sa dôvody, kedy policajný útvar nevydá potvrdenie o možnosti zotrvať na území Slovenskej republiky, a to v prípade, ak nebude možné jednoznačne zistiť totožnosť nelegálneho migranta. Týmto sa Slovenská republika z hľadiska migrácie stane menej atraktívna, čo by malo znížiť počet nelegálnych cudzincov a aj administratívnu záťaž policajných útvarov. V súvislosti s riešením nelegálnej migrácie sa tiež navrhuje zavedenie oprávnenia policajta v súvislosti s predvedením cudzinca podľa § 79, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení alebo v konaní o zákaze vstupu cudzinca vykonať prehliadku telefónneho prístroja, telekomunikačného, audiovizuálneho alebo obdobného zariadenia alebo elektronického nosiča, ktoré má cudzinec pri sebe, s cieľom čo najrýchlejšie zistiť jeho totožnosť a štátnu príslušnosť. Týmto úkonom sa následne urýchli preukázanie existencie prekážok administratívneho vyhostenia a možnosť zotrvať na území Slovenskej republiky, čím sa zároveň odstráni právna neistota týchto osôb.
K
S appkou pre nevidiacich bodujú doma i v Európe
31. 7. 2018
Na planéte je dvakrát viac telefónov než ľudí. Len inteligentných mobilov sa vlani predalo vo svete stovky miliónov. Na Slovensku vlastnia smartfón dve tretiny našincov. Aj keď sú inteligentné telefóny neodmysliteľnou súčasťou nášho každodenného života, nie každý môže využívať ich výhody. A to sa snažia zmeniť slovenskí programátori, ktorí vyvinuli aplikáciu, vďaka ktorej môžu smartfón používať aj nevidiaci.
Keď pred pár rokmi začali smarfóny vytláčať z trhu klasické tlačidlové telefóny, nezisková organizácia Stopka prišla s myšlienkou, že vyvinie aplikáciu Corvus. Neziskovka organizuje rôzne vzdelávacie aktivity pre širokú verejnosť a zároveň zamestnáva sociálnych pracovníkov, učiteľov aj programátorov so zrakovým postihnutím. „Koncom roku 2012 sa prestali vyrábať dobré prístupné telefóny s klasickou klávesnicou a s hlasovým výstupom. Museli sme teda začať riešiť, akým spôsobom budeme komunikovať,“ vysvetľuje zakladateľ spoločnosti Roman Martinovič. Produkt najprv vznikol len pre zamestnancov chránenej dielne. Postupne sa však ukázalo, že by mohol zaujať aj iných ľudí so zrakovým postihnutím. Program začali vyvíjať v apríli 2013 a jeho prvá oficiálna verzia vyšla o dva roky neskôr. Ako hovorí Martinovič, aj samotní ľudia, ktorí aplikáciu vyvíjali, ju vo vlastnom živote nutne potrebovali. Celý tím Corvusu má zrakové postihnutie. Práve to im umožňuje doladiť program tak, aby bol zrakovo postihnutým naozaj nápomocný pri každodennom fungovaní. „Z vlastnej skúsenosti vieme, aké problémy riešia naši zákazníci. Rozhodli sme sa preto, že program nebude len na telefonovanie a esemeskovanie, ale pokúsime sa zo smartfónu spraviť multifunkčnú pomôcku,“ dodal.
Nový zákon o rybárstve
17. 7. 2018
Nový zákon oproti predchádzajúcej právnej úprave predstavuje kvalitatívne lepšiu právnu normu, zodpovedajúcu súčasným spoločenským pomerom, záujmom Slovenskej republiky a spoločenských záujmov na ochranu vôd a rýb ako prirodzeného bohatstva štátu.
Cieľom zákona je nie len spresnenie niektorých existujúcich pojmov, ale predovšetkým doplnenie nových pojmov do príslušného ustanovenia, ktorých absencia taktiež spôsobovala v praxi nemalé komplikácie. Významným posunom oproti súčasnému právnemu stavu je zavedenie sankčného postihu za neoprávnené nakladanie s výkonom rybárskeho práva a tiež ustanovenia týkajúceho sa účelového rybárskeho hospodárenia v rybárskych revíroch, „lovných“ revírov s výskytom rýb s presahujúcimi limitnými hodnotami ťažkých kovov v súvislosti s ochranou zdravia a obyvateľstva a rybárskych pretekov, ako športovej rybárskej činnosti. Nový zákon venuje významnú časť ustanovení ochrane rýb a rybárskeho práva, čo bezprostredne súvisí s pretrvávajúcim problémom trestného činu pytliactva, ako zdroja protizákonného obohacovania sa na úkor cudzieho majetku a často i ďalších rozsiahlych materiálnych výhod. V týchto súvislostiach podstatne širšie vymedzuje kompetencie rybárskej stráže, ako verejného činiteľa, ale aj podmienky, za akých je možné sa o ustanovenie za člena rybárskej stráže uchádzať. Dôležité zmeny nastali aj v rámci ustanovenia týkajúceho sa zakázaných spôsoboch lovu a to predovšetkým v súvislosti s plnením vedecko-výskumných úloh a prieskumných úloh držiteľmi osobitných povolení na rybolov a taktiež ustanovení upravujúcich zákazy na pstruhových, lipňových a kaprových vodách.
Slovensko je zamorené tisíckami čiernych skládok
13. 7. 2018
Slovensko má na konte nelichotivé prvenstvo. Je ním najvyšší počet „čiernych“ skládok v Európskej únii. Podľa odhadu portálu TrashOut je ich približne päťtisíc.
Okrem škodlivých dosahov na životné prostredie však nelegálne „smetiská“ taktiež zasahujú do rozpočtov miest a obcí – práve tie sú totiž zodpovedné za ich odstraňovanie. Štát sa zhoršovaniu situácie snaží zabrániť dotáciami z eurofondov aj sprísňovaním postihov, názory na riešenie problému sa však medzi odborníkmi líšia. Nelegálne skládky sú problémom, ktorý netrápi len Slovensko, ale celú Európu. Ich presný počet sa však zistiť nedá – ide o podobnú situáciu ako pri monitorovaní daňových podvodov. Vie sa len o tých „odhalených“. Portál TrashOut zhromažďuje informácie o zaregistrovaných skládkach po celom svete. Len u nás je ich aktuálne 4 898, z toho iba necelých 15 percent bolo od nahlásenia aj vyčistených. Najviac sa na Slovensku protizákonne vyhadzuje odpad v Bratislavskom kraji – až štvrtina celkového počtu.
Euro na Slovensku oslavuje 10 rokov
11. 7. 2018
Od momentu fixácie kurzu slovenskej koruny k euru uplynulo v nedeľu, 8. júla 2018, presne 10 rokov. Jednou z podmienok prijatia eura je totiž stabilný kurz danej meny voči euru.
Slovensko bolo do eurozóny formálne prijaté 1. januára 2009. Ešte predtým však pristúpilo k zafixovaniu, aby zamedzilo kurzovým špekuláciám. Do polky januára 2009 potom ešte bolo možné používať v hotovostnom platobnom styku aj slovenské koruny. Obdobný postup by v prípade prijímania eura čakal i susedné Česko. Dá sa po dekáde vyhodnotiť, či to bol pre Slovensko správny krok, a aké z neho vyplývajú závery pre Česko? „Zástancovia prijatia eura v Česku často argumentujú práve slovenskou skúsenosťou, kde sa podľa nich ukázalo, že prijatie eura nemá dlhodobé negatívne vplyvy, skôr naopak. Odporcovia prijatia eura však tiež občas argumentujú Slovenskom. Vo finále však ide hlavne o to, ako sa s projektom zžijú obyvatelia,“ hovorí Peter Bukov, hlavný analytik TopForex.
Slováci však zavedenie eura vnímajú nejednoznačne. Podľa prieskumu verejnej mienky, realizovaného pre spoločnosť TopForex koncom minulého roka, je zhruba 70 percent Slovákov s eurom spokojných. Zároveň by sa však viac ako polovica respondentov rada vrátila k slovenskej korune. Zvláštne je tiež to, že najviac sú za návrat ku korune mladí ľudia od 18 do 29 rokov a naopak, najviac proti je najstaršia veková skupina nad 61 rokov. Za hlavné výhody eura považujú Slováci cestovanie bez nutnosti zmenenia peňazí a jednoduchú orientáciu v cenách. Za najväčšiu nevýhodu zas makroekonomické a menovo-politické riziká, medzi nimi najmä to, že budú musieť platiť dlhy iných štátov eurozóny.