Podávanie žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania
3. 4. 2024
Ďalšími zmenami súvisiacimi s aplikačnou praxou v rámci návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, sú napríklad zmeny postupov v prípade podávania žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania podľa § 23 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov (jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie), kde sa navrhuje skrátenie hornej hranice lehoty určenej na rozhodovanie správneho orgánu o žiadostiach o udelenie tohto druhu pobytu z doterajších 90 dní na 60 dní a zároveň zrušenie doterajšej povinnosti správneho orgánu vydávať doklad „Dodatočné údaje o zamestnaní“.
Navrhuje sa vypustenie povinnosti preukazovať finančné zabezpečenie pobytu pri podaní žiadosti o udelenie jednotného povolenia na pobyt a zamestnanie (túto skutočnosť preukáže zamestnávateľ v rámci konania na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny formou pracovnej zmluvy alebo prísľubu na zamestnanie). Navrhuje sa nový dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania, ktorý umožní štátnemu príslušníkovi pri podaní žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania uhradiť do 20 dní nedoplatky a pohľadávky zo svojho podnikania, ak ich neuhradil dovtedy, inak sa žiadosť zamietne. V novele zákona sa ďalej navrhuje možnosť podať žiadosť o udelenie prechodného pobytu a trvalého pobytu na 5 rokov na policajnom útvare aj pre štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bolo poskytnuté dočasné útočisko na území Slovenskej republiky, a zároveň budú všetci títo žiadatelia oprávnení zdržiavať sa na území Slovenskej republiky až do rozhodnutia o tejto žiadosti, ak podali úplnú žiadosť. V súlade s čl. 12 Smernice Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov sa osobám, ktorým bolo poskytnuté dočasné útočisko, poskytuje možnosť vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť počas doby trvania dočasnej ochrany. V prípade žiadosti o dlhodobý pobyt sa zavádza podmienka splnenia tzv. integračných podmienok pre udelenie dlhodobého pobytu cudzincom. Rozširujú sa dôvody, kedy policajný útvar nevydá potvrdenie o možnosti zotrvať na území Slovenskej republiky, a to v prípade, ak nebude možné jednoznačne zistiť totožnosť nelegálneho migranta. Týmto sa Slovenská republika z hľadiska migrácie stane menej atraktívna, čo by malo znížiť počet nelegálnych cudzincov a aj administratívnu záťaž policajných útvarov. V súvislosti s riešením nelegálnej migrácie sa tiež navrhuje zavedenie oprávnenia policajta v súvislosti s predvedením cudzinca podľa § 79, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení alebo v konaní o zákaze vstupu cudzinca vykonať prehliadku telefónneho prístroja, telekomunikačného, audiovizuálneho alebo obdobného zariadenia alebo elektronického nosiča, ktoré má cudzinec pri sebe, s cieľom čo najrýchlejšie zistiť jeho totožnosť a štátnu príslušnosť. Týmto úkonom sa následne urýchli preukázanie existencie prekážok administratívneho vyhostenia a možnosť zotrvať na území Slovenskej republiky, čím sa zároveň odstráni právna neistota týchto osôb.
K
Mobilná aplikácia ako alternatíva k štátnej karanténe
25. 5. 2020
Identifikovaným alternatívnym opatrením, ktoré spĺňa atribúty štátnej karantény, je používanie dvoch mobilných aplikácií dostupných pre operačné systémy iOS a Android.
Po vzore odporúčaní Európskej komisie k aplikáciám monitorujúcim kontakty medzi infikovanými osobami je rozhodnutie o tom, či osoba bude používať mobilnú aplikáciu dobrovoľné, nakoľko vždy existujú aj iné alternatívy ako používanie aplikácie. Používanie mobilných aplikácií je preto chápané v prvom rade ako výnimka z povinnej štátnej karantény a zároveň možnosť pre ostatné osoby.
Novelou zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia sa nezaviedlo plošné používanie mobilnej aplikácie pre všetky osoby, na ktoré sa vzťahuje karanténna povinnosť (po vzore Poľska), nakoľko odporúčaným európskym prístupom by malo byť dobrovoľné používanie mobilnej aplikácie. Avšak, ak sa mobilnú aplikáciu rozhodne používať osoba, ktorá by inak mala povinnosť podriadiť sa povinnej štátnej alebo domácej karanténe, tejto osobe vznikne povinnosť používať aplikáciu určitým spôsobom, tak aby boli dodržané ciele popísané vyššie. Tieto spôsoby sa týkajú najmä umožnenia určitých funkcionalít mobilnej aplikácie, ako je bližšie vysvetlené v osobitnej časti.
Novela zákona výslovne počíta s konkrétnymi mobilnými aplikáciami hoci výslovne nespomína žiadny názov aplikácií. Zámerom zákonodarcu bolo výslovne upraviť dva konkrétne typy mobilnej aplikácie. Prvým typom je mobilná aplikácia na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie a druhým typom je mobilná aplikácia na monitorovanie kontaktov s inými zaradeniami. Nejde teda o žiadne iné aplikácie v správe alebo prevádzke úradu verejného zdravotníctva alebo Národného centra zdravotníckych informácií. Dôvodom tohto postupu je dynamický vývoj v oblasti mobilných aplikácií a najmä avizované zmeny zo strany operačných systémov iOS a Android v súvislosti s trasovaním kontaktov. Pri prevádzkovaní uvedených mobilných aplikácií je potrebné zohľadniť opodstatnenosť zásahov do základného ľudského práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 Dohovoru. Charta EÚ ďalej rozlišuje medzi právom na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 7 a právom na ochranu osobných údajov podľa čl. 8.
V Bratislave miznú malé byty
20. 5. 2020
V porovnaní s posledným kvartálom minulého roka došlo v Bratislave k zmene štruktúry ponúkaných bytov z druhej ruky. V lacnejších bratislavských okresoch sa z ponuky vytrácajú menšie byty a ostávajú v nej tie väčšie, čím sa zvyšuje priemerná rozloha bytov na sekundárnom trhu.
Vyplýva to z pravidelnej analýzy bratislavského trhu nehnuteľností spoločnosti Bencont Investments za prvý kvartál tohto roka. Malé byty chýbajú aj v ponuke nájomných bytov. Viac väčších a pomalšie sa predávajúcich bytov, ktorých jednotková cena na štvorcový meter (m2) je zvyčajne nižšia ako pri malých bytoch, spôsobilo mierne spomalenie rastu priemernej jednotkovej ceny. Priemerná jednotková cena bytov na sekundárnom trhu v Bratislave dosiahla v prvom kvartáli hodnotu 2723 eur za m2. Medzikvartálne tak došlo len k minimálnej zmene (nárast o 13 eur za m2). Medziročný nárast bol tak na úrovni piatich percent, čo je najmenšie ročné zvýšenie od roku 2017.
Ropa je späť na maximách z počiatku apríla vďaka oživeniu dopytu
18. 5. 2020
Ceny ropy sú späť na maximách z počiatku apríla vďaka náznakom oživenia dopytu. Prevádzku zvyšujú čínske rafinérie a dobré správy pre rast ceny priniesol uplynulý týždeň aj zo strany ponuky.
Okolo 18:00 SELČ vykazovala severomorská ropa Brent nárast o 1,3 percenta na 31,56 dolára za barel. Americká ľahká ropa WTI si pripisovala 4,8 percenta na 28,89 dolára za barel. Vo štvrtok pridal Brent deväť a WTI takmer sedem percent. Oba druhy ropy by mohli vykázať tretí rastový týždeň za sebou. "Ďalšie známky zotavenia dopytu spolu s prehĺbením ťažobných škrtov zo strany OPEC+ a tiež zastavením a prirodzeným poklesom produkcie mimo OPEC+ pomáhajú ceny ropy oživiť," povedal podľa agentúry Reuters analytik Bjarne Schieldrop zo spoločnosti SEB. Dnes zverejnené dáta ukázali, že v apríli došlo k nárastu spotreby ropy v Číne. Do eufórie má však nálada na ropnom trhu zatiaľ ďaleko, napísala agentúra Reuters. Koronavírusová pandémia zďaleka neskončila a v niektorých krajinách sa po uvoľnení opatrení na obmedzenie šírenia vírusu objavili nové prípady nákazy.
Informačné technológie VS
14. 5. 2020
Novela vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 78/2020 Z. z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy nadobudla účinnosť 1. 5. 2020.
Novela zákona ustanovuje štandardy pre informačné technológie verejnej správy, ktorými sú štandardy vzťahujúce sa na technické prostriedky, sieťovú infraštruktúru a programové prostriedky, a to štandardy prepojenia, prístupu k elektronickým službám, webových služieb a integrácie dát, ale aj štandardy prístupnosti a funkčnosti webových sídiel a mobilných aplikácií vzťahujúce sa na aplikačné programové vybavenie, štandardy použitia súborov vzťahujúce sa na formáty výmeny údajov, štandardy názvoslovia elektronických služieb vzťahujúce sa na sieťovú infraštruktúru, dátové štandardy vzťahujúce sa na údaje, registre a číselníky, štandardy elektronických služieb verejnej správy vzťahujúce sa na údaje, registre, číselníky a aplikačné programové vybavenie, štandardy poskytovania údajov v elektronickom prostredí vzťahujúce sa na databázové prostredie, spoločné moduly, aplikačné programové vybavenie, údaje, registre, číselníky a formáty výmeny údajov, štandardy poskytovania cloud computingu a využívania cloudových služieb vzťahujúce sa na technické prostriedky a programové prostriedky, štandardy formátov elektronických dokumentov podpísateľných elektronickým podpisom a štandardy základných číselníkov.