Podávanie žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania
3. 4. 2024
Ďalšími zmenami súvisiacimi s aplikačnou praxou v rámci návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, sú napríklad zmeny postupov v prípade podávania žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania podľa § 23 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov (jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie), kde sa navrhuje skrátenie hornej hranice lehoty určenej na rozhodovanie správneho orgánu o žiadostiach o udelenie tohto druhu pobytu z doterajších 90 dní na 60 dní a zároveň zrušenie doterajšej povinnosti správneho orgánu vydávať doklad „Dodatočné údaje o zamestnaní“.
Navrhuje sa vypustenie povinnosti preukazovať finančné zabezpečenie pobytu pri podaní žiadosti o udelenie jednotného povolenia na pobyt a zamestnanie (túto skutočnosť preukáže zamestnávateľ v rámci konania na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny formou pracovnej zmluvy alebo prísľubu na zamestnanie). Navrhuje sa nový dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania, ktorý umožní štátnemu príslušníkovi pri podaní žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania uhradiť do 20 dní nedoplatky a pohľadávky zo svojho podnikania, ak ich neuhradil dovtedy, inak sa žiadosť zamietne. V novele zákona sa ďalej navrhuje možnosť podať žiadosť o udelenie prechodného pobytu a trvalého pobytu na 5 rokov na policajnom útvare aj pre štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bolo poskytnuté dočasné útočisko na území Slovenskej republiky, a zároveň budú všetci títo žiadatelia oprávnení zdržiavať sa na území Slovenskej republiky až do rozhodnutia o tejto žiadosti, ak podali úplnú žiadosť. V súlade s čl. 12 Smernice Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov sa osobám, ktorým bolo poskytnuté dočasné útočisko, poskytuje možnosť vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť počas doby trvania dočasnej ochrany. V prípade žiadosti o dlhodobý pobyt sa zavádza podmienka splnenia tzv. integračných podmienok pre udelenie dlhodobého pobytu cudzincom. Rozširujú sa dôvody, kedy policajný útvar nevydá potvrdenie o možnosti zotrvať na území Slovenskej republiky, a to v prípade, ak nebude možné jednoznačne zistiť totožnosť nelegálneho migranta. Týmto sa Slovenská republika z hľadiska migrácie stane menej atraktívna, čo by malo znížiť počet nelegálnych cudzincov a aj administratívnu záťaž policajných útvarov. V súvislosti s riešením nelegálnej migrácie sa tiež navrhuje zavedenie oprávnenia policajta v súvislosti s predvedením cudzinca podľa § 79, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení alebo v konaní o zákaze vstupu cudzinca vykonať prehliadku telefónneho prístroja, telekomunikačného, audiovizuálneho alebo obdobného zariadenia alebo elektronického nosiča, ktoré má cudzinec pri sebe, s cieľom čo najrýchlejšie zistiť jeho totožnosť a štátnu príslušnosť. Týmto úkonom sa následne urýchli preukázanie existencie prekážok administratívneho vyhostenia a možnosť zotrvať na území Slovenskej republiky, čím sa zároveň odstráni právna neistota týchto osôb.
K
Výroba nákladných vozidiel Tatra sa vracia na Slovensko
2. 7. 2021
Výroba nákladných automobilov značky Tatra sa po rokoch vracia späť na Slovensko. Vo štvrtok o tom v Trenčíne informoval obchodný manažér spoločnosti Tatra Defence Slovakia Róbert Gašparík.
Ako dodal, snahou spoločnosti je presunúť výrobu podvozkov a potom aj celých vozidiel pre silové zložky na Slovensko, čím by bol k dispozícii rýchly servis, zaškolenia obsluhy vozidiel a celkovo sa oživil priemysel.
Podľa ministra obrany Jaroslava Naďa (OĽANO) rezort s "tatrovkou" spolupracuje už desaťročia, prípadný kontrakt na dodávku vozidiel však musí byť výsledkom verejného obstarávania.
V
Agenda v štátnej správe v školstve
28. 6. 2021
Čo sa týka agendy odborov okresného úradu v sídle kraja, sú
- pre školstvo – určené pre špecifický okruh adresátov, odborné zložky – školy, samospráva, zriaďovatelia, kontrolné a inšpekčné orgány,
- pre ostatné oblasti (napr. životné prostredie, stavebníctvo a pod.) – určené pre „bežného občana“.
Školská agenda nie je určená bežnej verejnosti, zmena by teda neznamenala zhoršenie prístupu verejnosti k poskytovaným službám štátu na úseku školstva. Cieľom novely zákona je zlepšiť fungovanie miestnej štátnej školskej správy, a to nielen z pohľadu ministerstva školstva, ale aj ministerstva vnútra, ktoré tak nebude zaťažované touto špecifickou agendou.
Administratívne, riadiace činnosti a finančné toky v regionálnom školstve sú komplikované pre výskyt duplicít medzi obomi ministerstvami, neprehľadné a komplikované, keďže v súčasnosti je financovanie v oblasti školstva predmetom dvoch rozpočtových kapitol, dvoch rezortných informačných systémov, často dvojitej administratívy, čo platí aj pre „spätný tok“ – napríklad žiadosti o úpravy rozpočtu.
Návrat k modelu miestnej štátnej správy v školstve v pôsobnosti ministerstva školstva zabezpečí prevzatie súčasnej agendy odborov školstva okresných úradov v sídle kraja bez zmien v jej obsahu, prevzatie zriaďovateľských pôsobností pri niektorých druhoch škôl a školských zariadení (najmä vo vzťahu k deťom a žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami), zjednotenie a sprehľadnenie financovania regionálneho školstva v jednej rozpočtovej kapitole, odstránenie doterajších obmedzení v praktickom výkone činnosti okresných úradov - odborov školstva, spôsobených práve dvojkoľajným systémom riadenia.
K
Štátna správa v školstve a školskej samospráve
25. 6. 2021
Cieľom novely zákona je plnenie záväzku z Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2020 – 2024, ktorého zámerom je „zjednotenie financovania škôl a školských zariadení pod ministerstvom školstva a bude priamo výkonom prenesených kompetencií financovať vzdelávanie vo všetkých typoch a druhoch škôl bez ohľadu na zriaďovateľov“.
V roku 2013 prišlo k nesystémovému kroku v riadení a financovaní škôl a školských zariadení na Slovensku (tzv. ESO). V dôsledku tejto zmeny časť škôl a školských zariadení riadi a financuje Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a časť Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“).
Nesystémovosť a komplikovanosť je najmarkantnejšia pri (ne)dosahu rezortu školstva na špeciálne školy a školské zariadenia, ktoré riadi a financuje rezort vnútra. Dôsledkom toho je, že v niektorých prípadoch prichádza k segregácii žiakov z marginalizovaných rómskych komunít, k chybnému alebo cielenému zaraďovaniu žiakov bez mentálneho znevýhodnenia do prúdu špeciálneho školstva.
Dôsledkom je, že žiaci, ktorí sú takýmto spôsobom neprávom zaraďovaní do špeciálnej školy, po ukončení vzdelávania nezískavajú tzv. nižšie stredné vzdelanie (ekvivalent ukončeného druhého stupňa bežnej základnej školy, v medzinárodnom kontexte označovaný ako ISCED 2), tiež títo žiaci získavajú iba primárne vzdelanie, teda ekvivalent ukončeného prvého stupňa bežnej základnej školy (ISCED 1), následne nemajú možnosť pokračovať vo vzdelávaní na bežnej strednej škole, a tým sa signifikantne znižujú ich šance zamestnať sa a nájsť uplatnenie v dospelom živote.
Základom riešenia je nutná systematická podpora a prípadne kontrola fungovania špeciálnych škôl, diagnostiky, zaraďovania špeciálnych škôl a špeciálnych tried do siete škôl a školských zariadení, možnosti zlúčiť špeciálne školy s bežnými základnými školami v prípade, že sa potvrdí chybná či cielená diagnostika a teda neopodstatnenosť špeciálnej školy, cielene reintegrovať žiakov zo špeciálnych škôl do bežných základných škôl.
Zákon má za cieľ odstrániť aktuálne nesystémové prerozdelenie kompetencií, riadenie a financovanie škôl a školských zariadení zjednotiť kompetencie pod rezort školstva s cieľom prispieť k efektívne fungujúcemu rezortu, dohliadnuť na efektívne fungovanie špeciálnych škôl určených pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, najmä s mentálnym znevýhodnením, eliminovať prípady chybnej či cielenej segregácie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia do špeciálnych škôl.
K
Rok 2021 bude pre cestovný ruch na Slovensku ešte horší ako minulý
23. 6. 2021
Ukazuje sa, že rok 2021 bude pre slovenský cestovný ruch ešte horší ako bol vlaňajší. Uviedol to na brífingu prezident Zväzu cestovného ruchu Marek Harbuľák.
Čerpanie služieb cestovného ruchu sa podľa neho bude kumulovať pravdepodobne do troch až štyroch týždňov tohto roka, najmä na prelome júla a augusta.
"Rok 2020 bol pre cestovný ruch určite najhorším rokom od samostatnosti Slovenka. Počet návštevníkov a prenocovaní klesol v porovnaní s obdobím pred pandémiou o viac ako 47 percent, čiže de facto na polovicu. To isté tvrdenie platí aj o tržbách. V roku 2021 predstavy, ktoré sme prezentovali v marci tohto roka, keď sme tvrdili, že tento rok bude ešte o niečo horší ako minulý, sa, bohužiaľ, zatiaľ napĺňajú. Údaje poukazujú na ešte výraznejší prepad aj návštevníkov, aj tržieb, a to aj napriek tomu, že opatrenia sa uvoľňujú," priblížil.
Zdôraznil, že pre zariadenia cestovného ruchu stále platia výrazné obmedzenia, ktoré limitujú, či už počty návštevníkov, alebo obmedzujú iným spôsobom podnikanie v cestovnom ruchu.
Pripomenul zároveň, že sektor cestovného ruchu na Slovensku pre pandémiu stratil už viac ako 40-tisíc pracovníkov.
V