Zvykne sa hovoriť: „Pomôž si človeče a aj boh ti pomôže“. Tí opatrnejší ešte dodávajú „ak si to zaslúžiš“.

Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“

Najväčšou kvalitou peňazí je ich kvantita. (Spinoza)

Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.

Narieka chorý Kohn: Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!

A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“

Pokrok je akt výmeny starých starostí za nové.

Keď máte zlý deň, potknete sa aj o tieň posledného vlastného vlasu, ktorý vám práve vypadol.

Nikdy nie ste v takom zlom postavení, aby ste sa nemohli ocitnúť v ešte horšom.

To, že hlúpy má šťastie, ešte nezaručuje, že keď naňho vsadíte, budete mať šťastie.

Aj hlupák vie, že používanie uší je ďaleko bezpečnejšie ako používanie jazyka. Ale nedá mu to.

Je lepšie byť bohatým než hlúpym.