Počet otcov na materskej prudko stúpol
13. 6. 2019
Od začiatku roka do 31. mája Sociálna poisťovňa vyplácala 11 137 mužom dávku materské. Tento počet sa priblížil k údajom z roku 2019, kedy ju za celý rok poberalo 12 836 mužov. Potvrdzuje sa tak rýchlo rastúci trend materskej dovolenky u mužov.
V roku 2016 Sociálna poisťovňa dávku priznala a vyplácala 3076 mužom a v roku 2017 ich bolo 6553. Sociálna poisťovňa ju tento rok zatiaľ nepriznala pre nesplnenie podmienky starostlivosti o dieťa alebo podmienky súčasného nepoberania rodičovského príspevku matkou v 202 prípadoch. V ďalších 31 prípadoch nebola priznaná z dôvodu nesplnenia potrebnej podmienky nemocenského poistenia v trvaní 270 dní.
(Zdroj: teraz.sk)
Námorná plavba po novom
3. 6. 2019
V prvom čítaní je návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe v znení neskorších predpisov.
Návrhom zákona sa upravuje oblasť pracovno-sociálna, kontrola životných a pracovných podmienok na námornej lodi, dĺžka trvania služby a čas odpočinku, aké doklady a v akom jazyku musia byť na palube námornej lode, povinnosť veliteľa v prípade choroby alebo zranenia člena lodnej posádky, povinnosť vlastníka námornej lode poistiť sa na účely krytia nákladov za poskytovanie zdravotnej starostlivosti a krytia nákladov spojených s repatriáciou člena lodnej posádky, sprístupniť členovi lodnej posádky postup vybavovania sťažností v pracovnoprávnych vzťahoch na námornej lodi a zabezpečiť členovi lodnej posádky vhodné ubytovanie a stravu. Ďalším cieľom návrhu zákona je precizovanie niektorých ustanovení zákona, čo si vyžiadala aplikačná prax a výsledky auditu Medzinárodnej námornej organizácie.
Podľa Dohovoru o práci v námornej doprave, ak je v námornom registri štátu zapísaná námorná loď a jej vlastník nesplní povinnosť repatriácie člena lodnej posádky, je povinný zabezpečiť repatriáciu vlajkový štát; vlastník námornej lode je povinný uhradiť náklady, ktoré vlajkový štát vynaložil na repatriáciu člena lodnej posádky. V súvislosti s uvedenou požiadavkou, ak je v námornom registri Slovenskej republiky zapísaná námorná loď a vlastník námornej lode zapísanej v námornom registri SR si nesplní povinnosť repatriácie, ministerstvo je povinné zabezpečiť repatriáciu člena lodnej posádky.
Podávanie sťažnosti
7. 3. 2019
Sťažnostné právo upravuje zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach. Ide o veľmi dôležitú a nanajvýš aktuálnu právnu úpravu, o čom svedčí aj veľký počet sťažností prijímaných orgánmi verejnej moci a aj obcami.
Zákonná úprava možnosti obracať sa na orgány verejnej správy prostredníctvom sťažností sa dotýka širokej verejnosti. Zákon praktickým, úplne zrozumiteľným a prehľadným spôsobom vysvetľuje všetky dôležité a podstatné stránky fungovania a rozhodovania obce vo veciach sťažnostného práva hmotného i procesného.
Lehota na vybavenie sťažností je 60 pracovných dní a začína plynúť prvým pracovným dňom nasledujúcim po dni jej doručenia orgánu verejnej správy príslušnému na jej vybavenie. Ak je sťažnosť náročná na prešetrenie, môže vedúci orgánu verejnej správy alebo ním splnomocnený zástupca uvedenú lehotu predĺžiť pred jej uplynutím o 30 pracovných dní, pričom predĺženie lehoty orgán verejnej správy oznámi bezodkladne sťažovateľovi.
Sťažnosť je vybavená odoslaním písomného oznámenia výsledku jej prešetrenia sťažovateľovi.
Zmeny v zákone o obecnej polícii
4. 3. 2019
Novelou zákona o cestnej doprave dochádza k zmenám pre obecnú políciu.
Ide o úpravu právomocí príslušníka obecnej polície s cieľom zabezpečiť, aby príslušník obecnej polície mohol zastaviť vozidlo za účelom kontroly dodržiavania podmienok prevádzkovania taxislužby. Táto kompetencia súvisí s kompetenciou obce, ktorá vykonáva odborný dozor v taxislužbe. Obec môže zároveň výkonom kontroly poveriť aj príslušníka obecnej polície.
Policajný zbor od 1. 7. 2019
13. 2. 2019
Cieľom novely zákona o Policajnom zbore je vytvorenie zákonnej možnosti pre osoby poverené duchovnou a pastoračnou službou pôsobiace v Policajnom zbore Slovenskej republiky, Zbore väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky alebo v Ozbrojených silách Slovenskej republiky spočívajúcej v nepridelení a nepoužívaní zbrane.
Novela sa tak dotýka zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov a zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky. Predkladaná novela zosúladí legislatívu Slovenskej republiky so ženevskými konvenciami, v ktorých sa na duchovnú službu hľadí ako na nekombatantov.
Použitie zbrane môže viesť aj k smrteľným následkom, čo je v príkrom rozpore s prevažnou väčšinou náboženských vyznaní, keďže život vnímajú ako najvyššiu hodnotu. Osoby poverené duchovnou a pastoračnou službou pôsobiace v Policajnom zbore Slovenskej republiky, Zbore väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky alebo v Ozbrojených silách Slovenskej republiky majú za cieľ plniť úplne odlišné úlohy ako ostatní policajti, príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže alebo vojaci. Odlišné vnímanie duchovnej služby v ozbrojených zboroch a v ozbrojených silách uplatňujú aj v iných krajinách sveta.
V súčasnosti sa osobám povereným duchovnou a pastoračnou službou pôsobiacim v ozbrojených zboroch a v ozbrojených silách prideľujú zbrane a v niektorých prípadoch ich musia aj používať, napríklad počas povinných cvičných strelieb, ktoré musia absolvovať. V prípade Zboru väzenskej a justičnej stráže osoby poverené duchovnou a pastoračnou službou síce zbraň pridelenú nemajú, no používať ju počas povinných cvičných strelieb musia. Predkladaná novela generálne nezakazuje osobám povereným duchovnou a pastoračnou službou v ozbrojených zboroch a v ozbrojených silách držať zbrane. Bude na rozhodnutí príslušnej cirkevnej autority, či svojim osobám povereným duchovnou a pastoračnou službou umožní mať pridelenú zbraň a používať zbraň, alebo nie. V praxi môže nastať situácia, keď príslušná cirkevná autorita generálne neudelí súhlas s pridelením a používaním zbrane vo vzťahu k všetkým jej osobám povereným duchovnou a pastoračnou službou v ozbrojených zboroch a ozbrojených silách, ale aj situácia, keď takýto súhlas nebude udelený len individuálne konkrétnej osobe poverenej duchovnou a pastoračnou službou, napríklad na základe jeho žiadosti vo vzťahu k jeho cirkevnej autorite z dôvodu výhrady vo svedomí.
Predkladaná novela tiež myslí na situácie, keď môže byť osoba poverená duchovnou a pastoračnou službou bez pridelenej zbrane počas výkonu jeho služby v ohrození. Ak na to nastanú okolností, bude osobe poverenej duchovnou a pastoračnou službou bez pridelenej zbrane poskytnutá primeraná ochrana ozbrojeným zborom alebo ozbrojenými silami, ktorých je príslušníkom. Pod primeranou ochranou osoby poverenej duchovnou a pastoračnou službou bez pridelenej zbrane sa napríklad rozumie pridelenie nepriestrelnej vesty, zavedenie režimových opatrení či pridelenie iného príslušníka so zbraňou na ochranu, alebo iné vhodné ochranné opatrenie v závislosti od závažnosti možného ohrozenia osoby poverenej duchovnou a pastoračnou službou bez pridelenej zbrane. Osoba poverená duchovnou a pastoračnou službou bez pridelenej zbrane bude môcť aj sama požiadať svoj ozbrojený zbor alebo ozbrojené sily o poskytnutie primeranej ochrany, ak sa bude domnievať, že si to okolnosti vyžadujú. O poskytnutí primeranej ochrany rozhodne príslušný veliaci v ozbrojených zboroch alebo v ozbrojených silách.