Klient požiada advokáta, aby mu pomohol vymôcť pochybnú pohľadávku. Dohodli sa, že honorárom bude päťdesiat percent z vymáhanej sumy. O týždeň advokát telefonuje klientovi: „Vážený pane! S nadľudskou námahou sa mi podarilo vymôcť polovicu. Žiaľ, vaša polovica je stratená.“

Sudca sa celý červený v tvári vráti po dlhom obede do pojednávacej siene a nechá predviesť ďalšieho obžalovaného. Je ním muž, ktorý šoféroval opitý. Na otázku, či sa cíti vinný, odpovedá: „Nie, pán sudca. Ja som bol vtedy taký triezvy ako vy teraz.“ „Vinný v plnom rozsahu žaloby!“ vyriekne sudca.

Šéf firmy si predvolal pokladníka: „V trezore chýba desaťtisíc. Kľúče od trezoru máte len vy a ja!!!“ „Dohodnime sa po dobrom, šéfe,“ hovorí pokladník. „Každý dáme do trezoru po päťtisíc a viac o tej veci nebudeme hovoriť!“

Veci idú najlepšie vtedy, keď je to najmenej potrebné.

Ak má prísť niečo dobré, tak toho bude málo.

Veci sa môžu komplikovať donekonečna.

Dohovor je súhlas a dohoda dvoch strán.

Dane sú nervy štátu.

Dôkazy majú väčšiu platnosť ako svedkovia.

Cudzie nežiadaj a svoje neopusť.

Kto chce niečo mať, musí o to dbať.

Nemá to hlavu ani pätu. Šéf firmy Achiles a spol. pri hodnotení plánu na porazenie konkurencie v Tróji.