Murphy radí
Aj koniec má svoj čas - posledný večer
Riadiť vlastný čas znamená snažiť sa sledovať, na čo venujete to málo času, o ktorom môžete sám rozhodovať.
Vyložiť na činnosť naraz menej času ako je minimum, je bohapustým mrhaním času.
Čas sa nedá skladovať - včerajší čas je nenávratne za horami a už nikdy sa nevráti. Najhoršie však je, že všetko chce svoj čas.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Murphy optimista
Ak ste si otvorili hubu na nesprávnom mieste a dostali ste po nej, skúste vymeniť miesto alebo hubu.
Ak myslíte, nebojte sa, z inej stránky môžete byť preto ešte celkom normálny.
Ak vám všetci nadávajú do svíň, nezúfajte! Po zakáľačke vás budú velebiť.
(Murphyho zákonník)
Hlúposti sa medze nekladú
Aj malá vec môže byť príčinou veľkej katastrofy. Opatrnosti preto nikdy nie je nazvyš - hlavne vtedy nie, ak má človek dobré miesto.
Nič tak neškodí zdraviu, ako hlúpe nápady.
Ak sa človek prestane mať na pozore, môže prísť nielen o živobytie, ale i o život.
(Murphyho zákony v bájkach)
Murphyho zákony a komentáre
Sľuby sa sľubujú a blázni nosia husi pod pazuchou.
Je pekné, keď je niečo pekné, ale čo s tým, keď to nie je užitočné?
Keď dvaja vidia to isté, nemusí to byť to isté.
(Murphyho zrnká II)
Kde končí pozemská púť
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
(Zrnká úsmevu)