Čas je najlepší učiteľ. Bohužial, nikto z jeho žiakov to neprežije.

Pekné chvíle trvajú krátko, zlé večne.

Čas je tým, čo bráni, aby sa všetko stalo ešte raz.

Hlúposť je dedičná, môžete ohlúpnuť z vlastných detí.

Jeden hlupák skomplikuje vec natoľko, že si s ňou neporadí tisíc múdrych.

Aj hlupák vie, že používanie uší je ďaleko bezpečnejšie, ako používanie jazyka. Ale nedá mu to.

Moc je sama sebe odmenou.

Katastrofy prichádzajú náhle, bez predchádzajúcej výstrahy.

Pravdivosť a presnosť – to sú dve veci, ktorými je najľahšie zamotať hlavu konkurentom.

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“