Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Smrť sa neriadi našim plánmi. (Moliére)
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
(Zrnká úsmevu)
Život s Murphyho zákonmi
Kto chce v živote prežiť, musí byť trochu cvok.
Zákruta na ceste ešte vždy neznamená koniec cesty. Ibaže by ste to nezvládli.
Bez ohľadu na to, čo sa pokazí, vždy to na prvý pohľad vyzerá byť v poriadku.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Život je žart...
Na policajnej stanici píše policajt zápisnicu o prepadnutí. „Mohli by ste mi povedať, ako ten útočník vyzeral?“ pýta sa policajt. „Samozrejme,“ odvetí muž. „Práve som mu to hovoril, keď ma začal mlátiť.“
Absolútny Škót je ten, kto pri ceste vlakom odloží do puzdra okuliare, ak za oknom práve nie je pekná krajina.
Vždy si požičaj peniaze od pesimistu, pretože ten nikdy nečaká, že mu ich niekedy vrátiš.
(Myšlienky bez cla)
Čo bolo na počiatku?
Z malej chybičky vyrastie aj bez polievania chyba veľká. Z veľkej chyby sa zrodí chybisko.
Chyba je matkou, otcom, synom i dcérou pokroku.
Na počiatku nebolo Nič a vzápätí sa aj to pokazilo.
(Murphyho zákonník)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Priateľ vám najlepšie pomôže s tým, čo vôbec nepotrebujete.
Nezáleží na tom, aká je skutočnosť, ale ako sa javí ostatným.
Čím je vo väčšom bezpečí ten, kto radí, tým jeho rada za menej stojí.
(Murphyho zákony v bájkach)