Opatrenia zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Oprávnenie vlády Slovenskej republiky posudzovať a rozhodnúť o tom, či plánovaná investícia je strategickou, najmä vzhľadom na potreby plnenia úloh štátu, zabezpečenie obrany alebo bezpečnosti, budovania dobrého mena štátu, prínos pre hospodárstvo Slovenskej republiky alebo zvýšenia ekonomických úžitkov, odvrátenie dlhodobých environmentálnych škôd. V tomto smere sa návrh opiera o ústavne vymedzenú kompetenciu vlády rozhodovať o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky SR.
Oprávnenie príslušných ministerstiev, ktoré vykonávajú ústrednú štátnu správu v oblasti, v ktorej sa investícia má realizovať a ak také ministerstvo nie je, Ministerstvu dopravy SR preskúmať splnenie zákonných podmienok investície a vydať o tom osvedčenie o významnej investícií.
Vylúčenie úpravy zákona č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach vrátane potreby vykonania štátnej expertízy, ako aj potrebu vypracovania štúdie uskutočniteľnosti pre strategické investície.
Vznik predkupného práva investora k pozemkom, na ktorých sa má investícia realizovať a k stavbám na nich, čím sa zamedzí špekulatívnym prevodom pozemkov, na ktorých sa má realizovať investícia.
Umožnenie vstupu na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení za účelom vykonania nevyhnutných prípravných, prieskumných a zisťovacích prác a úkonov na pozemkoch a stavbách súvisiacich s prípravou strategickej investície, najmä kvôli hydrogeologickému prieskumu, archeologickému prieskumu, geodetickému zameraniu, pyrotechnickému prieskumu, radónovému prieskumu alebo iného prieskumu súvisiaceho s prípravou strategickej investície, čím sa zabezpečí včasné uskutočnenie a hladký priebeh prípravných prác.
Umožnenie a na účely vypracovania znaleckých posudkov a na účely výkupu a vyvlastnenia pozemkov použitie geometrického plánu bez jeho overenia katastrálnym úradom, čím sa príprava stavieb investícií skráti aj o niekoľko mesiacov.
Založenie povinnosti správcov pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú v majetku štátu (v nepodnikateľskej sfére), verejnoprávnych inštitúcií, ako aj Slovenského pozemkového fondu, predať (zameniť) pozemok, ktorý má investor zastavať stavbami investície. Nejde o zásadne novú povinnosť, pretože už platné právo ukladá správcom pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú štátnym majetkom, vrátane Slovenského pozemkového fondu, povinnosť prevodu vlastníckeho práva na inú osobu, napr. v prípade reštitúcií a výstavby diaľnic.
Zánik práv tretích osôb k nehnuteľnostiam, a to dňom zápisu vlastníckeho práva investora ako držiteľa osvedčenia k nehnuteľnostiam uvedeným v osvedčení, čím sa zamedzí napríklad v pokračovaní nájomných a užívacích vzťahov tretích osôb k nehnuteľnostiam, ktoré môžu spôsobiť obštrukcie v efektívnej výstavbe investícií.
Použitie vo vyvlastňovacom konaní a v povoľovacích konaniach na investíciu, v ktorom je účastníkom konania investor a ktoré sa týka pozemku a stavieb podľa rozhodnutia vlády, osvedčenia ako dokladu osvedčujúceho osobitné postavenie investora ako účastníka konania označujúceho pozemky, na ktoré osvedčenie možno použiť. Tým sa uľahčuje postavenie príslušných úradov i účastníkov konania, pretože netreba individuálne dokazovať uvedené skutočnosti v začatom konaní.
Zavedenie inštitútu predbežnej držby, ktorý umožňuje vyvlastňovaciemu orgánu vydať rozhodnutie o predbežnej držbe vyvlastňovanej nehnuteľnosti na vopred vymedzený rozsah prác na investícií. Umožnenie, aby získanie vlastníckych práv a iných práv k všetkým pozemkom nebolo nevyhnutné dokumentovať stavebnému úradu už v stavebnom konaní, ale kompletne až ku kolaudačnému konaniu, a to z dôvodu, aby miliardové investície nestáli z dôvodu čakania na zápis uzavretých zmlúv na zápis do katastra nehnuteľností, na skončenie súdnych konaní vo veciach určenia vlastníka, dedičských konaní a licitovania o výšku náhrady za vyvlastnenie s niektorými jednotlivcami (netýka sa to stavieb na týchto pozemkoch, pretože o ich asanácii sa musí rozhodnúť v stavebnom konaní).
Umožnenie vyvlastňovaciemu orgánu vydať medzitýmne rozhodnutie o vyvlastnení v prípade, ak vo vyvlastňovacom konaní nie sú splnené iba podmienky na určenie výšky náhrady za vyvlastnenie, čím sa zrýchli proces vyvlastňovania.
Umožnenie vedenia vyvlastňovacieho konania spolu s konaním o vydanie medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení a vydania spoločného rozhodnutia – stavebného povolenia a medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení.
Skrátenie lehôt v povoľovacích konaniach.
Vylúčenie v konaniach použitie ustanovení procesných predpisov umožňujúce obštrukcie zo strany účastníkov konania a zúčastnených osôb alebo neúčelné úradovanie a zdržiavanie konania vykonávaním nepotrebných procesných úkonov.
Vypustenie inštitútu žiadosti o nápravu, čím dôjde k zjednodušeniu postupu vo verejnom obstarávaní.
Zavedenie inštitútu fikcie zamietnutia námietok v prípade, ak sa nerozhodne v zákonom ustanovenej lehote, čím sa zrýchli konanie.
K
Ruské deti budú absolvovať hodiny náboženstva alebo etiky
21. 7. 2009
Návrh je súčasťou snáh Kremľa naučiť mladých Rusov morálku vo veľmi turbulentnom období neistoty po rozpade oficiálne ateistického Sovietskeho zväzu.
Žiaci na dvanásťtisíc školách po celej
krajine budú musieť chodiť na vyučovanie náboženstva alebo etiky. Vybrať si budú
môcť medzi dominantným ruským pravoslávnym náboženstvom, islamom, budhizmom alebo judaizmom. Zvoliť si môžu aj prehľad viacerých vierovyznaní alebo
sekulárnu etiku. Ponuka výberu má za cieľ zmierniť znepokojenie, že ruská
pravoslávna cirkev robí nátlak na školákov, získava vplyv a upevňuje svoje
vzťahy so štátom.
Hrozby aj nádej pre ľudstvo
20. 7. 2009
Odpoveď na otázku: Čo najviac ohrozuje obyvateľov planéty? hľadá už trinásť rokov medzinárodný tím vedcov z mimovládnej skupiny Millennium Project.
Hoci najčastejšie sa hovorí o zmenách klímy a o
všetkom, čo s tým súvisí, zoznam hrozieb, s ktorými sa ľudia budú musieť v
nasledujúcich desaťročiach vyrovnať, je
ale podstatne obsiahlejší.
Podľa novej
štúdie State of the Future 2009 treba počítať minimálne s pätnástimi vážnymi
hrozbami. Patria medzi ne napríklad populačná explózia v chudobných krajinách,
problémy so zásobovaním čistou vodou, hladomor alebo šírenie nebezpečných
chorôb.
Na zozname
najväčších rizík sa však objavujú aj
položky súvisiace s politikou. Môže to
byť správanie sa autoritatívnych
vládcov, potlačovanie práv žien alebo - a to sa týka aj Západu - príliš
krátkozraké politické rozhodovanie, ktoré sa odvíja len od termínov volieb.
Rozsahom
ojedinelá štúdia, ktorá berie do úvahy aktuálne dáta zverejnené organizáciami,
ako sú Medzivládny panel pre klimatické zmeny (IPCC) alebo Svetová zdravotnícka
organizácia (WHO), vyjde oficiálne v nasledujúcich dňoch. Už teraz je ale na
internete k dispozícii jej zhrnutie.
Autori
správy upozorňujú, že napriek tomu, že sa vlády aj lídri svetového biznisu
začínajú ku globálnemu životnému prostrediu správať zodpovednejšie, neustále sa
zhoršuje.
Celkovo z
povrchu zemského zmizne každý rok viac ako 36 miliónov hektárov lesa. Millennium Project pripomína , že nejde iba o
lesy a ľadovce. Ľudstvo spotrebuje každoročne o 30 % viac surovín, ako je planéta Zem schopná
zniesť.
Surovinami
plytvajú predovšetkým vyspelé
priemyselné štáty. Tie chudobné zasa planétu zaťažujú príliš veľkým počtom
obyvateľov. Podľa odhadov bude do roku
2050 žiť na Zemi 9,2 miliardy ľudí.
Dôsledkom preľudnenia vznikne napríklad problém so zásobovaním pitnou
vodou.
Podľa vedcov
sa však problémom dá čeliť. Svetové firmy aj výskumné inštitúcie by sa
mali začať predháňať v tom, kto príde s lepším, inovatívnym plánom,
ako čeliť napríklad
globálnemu
otepľovaniu. Hovoria o niečom podobnom ako „druhý projekt Apollo“. Pri
prvom v šesťdesiatych rokoch sa rozpútali závody o dobytie Mesiaca,
druhý by mohol zabrániť globálnemu otepľovaniu.
Úlohu od
vedcov dostali aj vlády. Podľa vedcov je
bezpodmienečne nutné, aby sa dohodli na záväznom desaťročnom pláne, ako
zamedziť blížiacej sa katastrofe. Dôležité je zapojiť do projektu hlavne USA a Čínu. Len tak môže snaha zvyšku sveta byť úspešná.
Vyšší ľudia zarábajú viac
15. 7. 2009
Podľa výsledkov výskumu nedávno uverejnených v Economic Record sa o vysokých ľuďoch všeobecne predpokladá, že sú vplyvnejší a inteligentnejší.
Podľa austrálskej štúdie muž, ktorý je vysoký 183 cm v priemere ročne zarobí
o 950 dolárov viac ako 178-centimetrový chlap.
Vysokí pritom nie sú ani milší, ani
krajší, ani lepší ako ostatní. Akurát
spoločnosť im navlieka gloriolu.
Zo štúdie ďalej vyplýva, že výška dodáva sebavedomie a môže človeka doviesť k
úspechu. Druhí ho jednoducho viac
rešpektujú, aj keď, prirodzene, existujú výnimky. Za svojho vodcu vysokých ľudí
často volí aj kolektív. Vysokí ľudia sa k vedúcemu postu môžu dostať
už v detstve, pretože ostatné deti ich
vnímajú, akoby boli od nich starší.
Štyridsiate výročie prvých ľudí na Mesiaci
15. 7. 2009
Svet si ho pripomenie už zajtra - 16. júla. Kozmická loď Apollo 11 bezpečne dopravila v tento deň v roku 1969 prvých ľudí na mesiac.
Do histórie vstúpili
slávni účastníci tohto vesmírneho letu Neil Armstrong a Edwin Aldrin. Ich let
raketou Saturn V, ktorá Apollo 11 k mesiacu vyniesla si možno zopakovať minútu
po minúte na internete. Internetovú stránku wechoosethemoon.org zostavila
americká Prezidentská knižnica Johna F. Kennedyho.