Opatrenia zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Oprávnenie vlády Slovenskej republiky posudzovať a rozhodnúť o tom, či plánovaná investícia je strategickou, najmä vzhľadom na potreby plnenia úloh štátu, zabezpečenie obrany alebo bezpečnosti, budovania dobrého mena štátu, prínos pre hospodárstvo Slovenskej republiky alebo zvýšenia ekonomických úžitkov, odvrátenie dlhodobých environmentálnych škôd. V tomto smere sa návrh opiera o ústavne vymedzenú kompetenciu vlády rozhodovať o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky SR.
Oprávnenie príslušných ministerstiev, ktoré vykonávajú ústrednú štátnu správu v oblasti, v ktorej sa investícia má realizovať a ak také ministerstvo nie je, Ministerstvu dopravy SR preskúmať splnenie zákonných podmienok investície a vydať o tom osvedčenie o významnej investícií.
Vylúčenie úpravy zákona č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach vrátane potreby vykonania štátnej expertízy, ako aj potrebu vypracovania štúdie uskutočniteľnosti pre strategické investície.
Vznik predkupného práva investora k pozemkom, na ktorých sa má investícia realizovať a k stavbám na nich, čím sa zamedzí špekulatívnym prevodom pozemkov, na ktorých sa má realizovať investícia.
Umožnenie vstupu na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení za účelom vykonania nevyhnutných prípravných, prieskumných a zisťovacích prác a úkonov na pozemkoch a stavbách súvisiacich s prípravou strategickej investície, najmä kvôli hydrogeologickému prieskumu, archeologickému prieskumu, geodetickému zameraniu, pyrotechnickému prieskumu, radónovému prieskumu alebo iného prieskumu súvisiaceho s prípravou strategickej investície, čím sa zabezpečí včasné uskutočnenie a hladký priebeh prípravných prác.
Umožnenie a na účely vypracovania znaleckých posudkov a na účely výkupu a vyvlastnenia pozemkov použitie geometrického plánu bez jeho overenia katastrálnym úradom, čím sa príprava stavieb investícií skráti aj o niekoľko mesiacov.
Založenie povinnosti správcov pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú v majetku štátu (v nepodnikateľskej sfére), verejnoprávnych inštitúcií, ako aj Slovenského pozemkového fondu, predať (zameniť) pozemok, ktorý má investor zastavať stavbami investície. Nejde o zásadne novú povinnosť, pretože už platné právo ukladá správcom pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú štátnym majetkom, vrátane Slovenského pozemkového fondu, povinnosť prevodu vlastníckeho práva na inú osobu, napr. v prípade reštitúcií a výstavby diaľnic.
Zánik práv tretích osôb k nehnuteľnostiam, a to dňom zápisu vlastníckeho práva investora ako držiteľa osvedčenia k nehnuteľnostiam uvedeným v osvedčení, čím sa zamedzí napríklad v pokračovaní nájomných a užívacích vzťahov tretích osôb k nehnuteľnostiam, ktoré môžu spôsobiť obštrukcie v efektívnej výstavbe investícií.
Použitie vo vyvlastňovacom konaní a v povoľovacích konaniach na investíciu, v ktorom je účastníkom konania investor a ktoré sa týka pozemku a stavieb podľa rozhodnutia vlády, osvedčenia ako dokladu osvedčujúceho osobitné postavenie investora ako účastníka konania označujúceho pozemky, na ktoré osvedčenie možno použiť. Tým sa uľahčuje postavenie príslušných úradov i účastníkov konania, pretože netreba individuálne dokazovať uvedené skutočnosti v začatom konaní.
Zavedenie inštitútu predbežnej držby, ktorý umožňuje vyvlastňovaciemu orgánu vydať rozhodnutie o predbežnej držbe vyvlastňovanej nehnuteľnosti na vopred vymedzený rozsah prác na investícií. Umožnenie, aby získanie vlastníckych práv a iných práv k všetkým pozemkom nebolo nevyhnutné dokumentovať stavebnému úradu už v stavebnom konaní, ale kompletne až ku kolaudačnému konaniu, a to z dôvodu, aby miliardové investície nestáli z dôvodu čakania na zápis uzavretých zmlúv na zápis do katastra nehnuteľností, na skončenie súdnych konaní vo veciach určenia vlastníka, dedičských konaní a licitovania o výšku náhrady za vyvlastnenie s niektorými jednotlivcami (netýka sa to stavieb na týchto pozemkoch, pretože o ich asanácii sa musí rozhodnúť v stavebnom konaní).
Umožnenie vyvlastňovaciemu orgánu vydať medzitýmne rozhodnutie o vyvlastnení v prípade, ak vo vyvlastňovacom konaní nie sú splnené iba podmienky na určenie výšky náhrady za vyvlastnenie, čím sa zrýchli proces vyvlastňovania.
Umožnenie vedenia vyvlastňovacieho konania spolu s konaním o vydanie medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení a vydania spoločného rozhodnutia – stavebného povolenia a medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení.
Skrátenie lehôt v povoľovacích konaniach.
Vylúčenie v konaniach použitie ustanovení procesných predpisov umožňujúce obštrukcie zo strany účastníkov konania a zúčastnených osôb alebo neúčelné úradovanie a zdržiavanie konania vykonávaním nepotrebných procesných úkonov.
Vypustenie inštitútu žiadosti o nápravu, čím dôjde k zjednodušeniu postupu vo verejnom obstarávaní.
Zavedenie inštitútu fikcie zamietnutia námietok v prípade, ak sa nerozhodne v zákonom ustanovenej lehote, čím sa zrýchli konanie.
K
Vládny návrh zákona o štátnej službe
7. 9. 2009
Aktuálne platný zákon o štátnej službe ustanovuje, že každé voľné miesto v štátnej službe okrem tých, čo sú menované ako politické, sa musí obsadiť výberovým konaním. Poradie, ktoré stanoví komisia, je pre úrad záväzné.
Tie isté ustanovenia obsahuje aj nový zákon. Majú však platiť len pre vedúcich zamestnancov. Pre ostatných zamestnancov má stačiť len tzv. výber. Výber je nový mechanizmus, ktorý zákon obsahuje. Návrh zákona umožňuje obsadiť miesto vedúceho zamestnanca aj presunom iného vedúceho zamestnanca.
Zákonom sa budú poslanci zaoberať na schôdzi, ktorá začne v utorok.
Prvá pomoc pri uštipnutí vretenicou po novom
4. 9. 2009
Ak dôjde k takémuto úrazu, treba postihnutého upokojiť, zabezpečiť, aby sa čo najmenej hýbal, znehybniť mu postihnuté miesto, dávať mu veľa piť a urýchlene zabezpečiť odvoz do nemocnice.
Lekári už neodporúčajú aplikovať staré "osvedčené" postupy prvej pomoci po uhryznutí vretenicou.
Uhryznutia sú nebezpečnejšie pre deti, starších a chorých ľudí.
Každá nemocničná lekáreň je povinná mať sérum proti hadiemu jedu (antidotum). Rezervnú zásobu séra má Národné toxikologické informačné centrum.
Podľa lekárky však dospelý zdravý človek väčšinou zvláda stav aj bez podania antidota. Po uhryznutí najčastejšie dochádza k poruchám zrážanlivosti krvi, ale to zvyčajne po čase odznie.
Nové laserové radary na netrpezlivých vodičov
3. 9. 2009
Policajti nielenže začali prísnejšie pokutovať cestných pirátov, na slovenských cestách rozmiestnili aj viac kontrol rýchlosti. Polícia nakúpila stovku nových laserových radarov, vďaka ktorým je teraz oveľa mobilnejšia. Za vyššiu rýchlosť podľa nových pravidiel hrozí pokuta 150 až 800 €.
Na prekročenie rýchlosti by si mali vodiči dať pozor najmä na týchto úsekoch:
- západná diaľnica D1 medzi Trnavou a Piešťanmi až po Nové Mesto nad Váhom,
- Drietoma na ťahu do Českej republiky,
- severná diaľnica D1 Ružomberok - Poprad,
- Cesta z Ružomberka do Liptovského Mikuláša,
- Bardejov, najmä v Bardejovskej Novej Vsi,
- hlavné ťahy okolo Prešova
- Košice - hlavné ťahy v smere na sídlisko Luník IX, Košické Olšany, Dargov,
- Rimavská Sobota, hlavný ťah mestom,
- cesty medzi Prievidzou, Handlovou a Novákmi,
- cesta z Trenčína v smere do Bánoviec nad Bebravou,
- hlavné ťahy okolo Zlatých Moraviec,
- úsek medzi Trnavou a Bánovcami nad Bebravou,
- Bratislava: Bajkalská, Račianska, Nový most, Most Lafranconi,
- diaľnica D2 Bratislava - Kúty.
Na radar sa dá naraziť nielen na najnehodovejších úsekoch, ale aj v obciach, kde sa rýchlosť doteraz nikdy nemerala.
Pre vysokú mobilitu policajných hliadok sa už neoplatí spoliehať na varovania v rádiách.
Rýchlosť na cestách už nekontroluje len dopravná polícia, ale túto možnosť dostali aj obvodné oddelenia.
Zástupca Autoklubu SR považuje rozšírenie radarov za prínos, pretože sa znížila dopravná nehodovosť a poklesol počet obetí. Oproti vlaňajšku za dva mesiace letných prázdnin zahynulo na slovenských cestách o 41 ľudí menej ako vlani.
Aj vlk sýty, aj koza celá
2. 9. 2009
Niektorí majitelia reštaurácií sa snažia obísť nový zákon na ochranu nefajčiarov. Preto vymysleli nasledujúcu fintu: Cez deň chcú byť nefajčiarskou reštauráciou, večer fajčiarskym barom.
Tvorca nového zákona z Úradu verejného zdravotníctva však takýto výklad odmieta. Zákon je v tomto jednoznačný. Nerozlišuje či zariadenia podávajú pokrmy celý deň. Dôležité je, čo má podnik uvedeného v dokumentoch. Ak je v povolení na prevádzku uvedené, že ide o zariadenie spoločného stravovania, zákaz fajčenia v stavebne neoddelených priestoroch sa ho týka celý deň aj v takom prípade, keby sa pokrmy podávali iba hodinu denne.
Zákaz fajčenia cez obed veľa majiteľov slovenských reštaurácií využívalo aj doteraz. Nový zákon takúto toleranciu neumožňuje.