Opatrenia zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Oprávnenie vlády Slovenskej republiky posudzovať a rozhodnúť o tom, či plánovaná investícia je strategickou, najmä vzhľadom na potreby plnenia úloh štátu, zabezpečenie obrany alebo bezpečnosti, budovania dobrého mena štátu, prínos pre hospodárstvo Slovenskej republiky alebo zvýšenia ekonomických úžitkov, odvrátenie dlhodobých environmentálnych škôd. V tomto smere sa návrh opiera o ústavne vymedzenú kompetenciu vlády rozhodovať o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky SR.
Oprávnenie príslušných ministerstiev, ktoré vykonávajú ústrednú štátnu správu v oblasti, v ktorej sa investícia má realizovať a ak také ministerstvo nie je, Ministerstvu dopravy SR preskúmať splnenie zákonných podmienok investície a vydať o tom osvedčenie o významnej investícií.
Vylúčenie úpravy zákona č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach vrátane potreby vykonania štátnej expertízy, ako aj potrebu vypracovania štúdie uskutočniteľnosti pre strategické investície.
Vznik predkupného práva investora k pozemkom, na ktorých sa má investícia realizovať a k stavbám na nich, čím sa zamedzí špekulatívnym prevodom pozemkov, na ktorých sa má realizovať investícia.
Umožnenie vstupu na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení za účelom vykonania nevyhnutných prípravných, prieskumných a zisťovacích prác a úkonov na pozemkoch a stavbách súvisiacich s prípravou strategickej investície, najmä kvôli hydrogeologickému prieskumu, archeologickému prieskumu, geodetickému zameraniu, pyrotechnickému prieskumu, radónovému prieskumu alebo iného prieskumu súvisiaceho s prípravou strategickej investície, čím sa zabezpečí včasné uskutočnenie a hladký priebeh prípravných prác.
Umožnenie a na účely vypracovania znaleckých posudkov a na účely výkupu a vyvlastnenia pozemkov použitie geometrického plánu bez jeho overenia katastrálnym úradom, čím sa príprava stavieb investícií skráti aj o niekoľko mesiacov.
Založenie povinnosti správcov pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú v majetku štátu (v nepodnikateľskej sfére), verejnoprávnych inštitúcií, ako aj Slovenského pozemkového fondu, predať (zameniť) pozemok, ktorý má investor zastavať stavbami investície. Nejde o zásadne novú povinnosť, pretože už platné právo ukladá správcom pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú štátnym majetkom, vrátane Slovenského pozemkového fondu, povinnosť prevodu vlastníckeho práva na inú osobu, napr. v prípade reštitúcií a výstavby diaľnic.
Zánik práv tretích osôb k nehnuteľnostiam, a to dňom zápisu vlastníckeho práva investora ako držiteľa osvedčenia k nehnuteľnostiam uvedeným v osvedčení, čím sa zamedzí napríklad v pokračovaní nájomných a užívacích vzťahov tretích osôb k nehnuteľnostiam, ktoré môžu spôsobiť obštrukcie v efektívnej výstavbe investícií.
Použitie vo vyvlastňovacom konaní a v povoľovacích konaniach na investíciu, v ktorom je účastníkom konania investor a ktoré sa týka pozemku a stavieb podľa rozhodnutia vlády, osvedčenia ako dokladu osvedčujúceho osobitné postavenie investora ako účastníka konania označujúceho pozemky, na ktoré osvedčenie možno použiť. Tým sa uľahčuje postavenie príslušných úradov i účastníkov konania, pretože netreba individuálne dokazovať uvedené skutočnosti v začatom konaní.
Zavedenie inštitútu predbežnej držby, ktorý umožňuje vyvlastňovaciemu orgánu vydať rozhodnutie o predbežnej držbe vyvlastňovanej nehnuteľnosti na vopred vymedzený rozsah prác na investícií. Umožnenie, aby získanie vlastníckych práv a iných práv k všetkým pozemkom nebolo nevyhnutné dokumentovať stavebnému úradu už v stavebnom konaní, ale kompletne až ku kolaudačnému konaniu, a to z dôvodu, aby miliardové investície nestáli z dôvodu čakania na zápis uzavretých zmlúv na zápis do katastra nehnuteľností, na skončenie súdnych konaní vo veciach určenia vlastníka, dedičských konaní a licitovania o výšku náhrady za vyvlastnenie s niektorými jednotlivcami (netýka sa to stavieb na týchto pozemkoch, pretože o ich asanácii sa musí rozhodnúť v stavebnom konaní).
Umožnenie vyvlastňovaciemu orgánu vydať medzitýmne rozhodnutie o vyvlastnení v prípade, ak vo vyvlastňovacom konaní nie sú splnené iba podmienky na určenie výšky náhrady za vyvlastnenie, čím sa zrýchli proces vyvlastňovania.
Umožnenie vedenia vyvlastňovacieho konania spolu s konaním o vydanie medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení a vydania spoločného rozhodnutia – stavebného povolenia a medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení.
Skrátenie lehôt v povoľovacích konaniach.
Vylúčenie v konaniach použitie ustanovení procesných predpisov umožňujúce obštrukcie zo strany účastníkov konania a zúčastnených osôb alebo neúčelné úradovanie a zdržiavanie konania vykonávaním nepotrebných procesných úkonov.
Vypustenie inštitútu žiadosti o nápravu, čím dôjde k zjednodušeniu postupu vo verejnom obstarávaní.
Zavedenie inštitútu fikcie zamietnutia námietok v prípade, ak sa nerozhodne v zákonom ustanovenej lehote, čím sa zrýchli konanie.
K
Zem bola kedysi biela
11. 3. 2010
Pripomínala snehovú guľu. Argumentami teraz túto diskutovanú hypotézu podporil tím vedcov z Harvardskej univerzity. Hypotézy vyplynuli z analýzy kanadských hornín, starých vyše 700 miliónov rokov.
Geológovia na ceste do vzdialenej minulosti čoraz viac používajú počítačové modely. Podľa jedného z týchto modelov, ak sa ľad preukázateľne priblíži k tridsiatemu stupňu zemepisnej šírky možno rátať s tým, že zamrzne aj rovník.
Pre geologickú epochu, v ktorej na celej Zemi vládne chlad, asi nevymyslíte lepší názov než kryogén. Túto epochu Zem v minulosti naozaj prežila.
Geológovia z tímu vedeného Francisom Macdonaldom z Harvardskej univerzity zistili, že v kryogéne, pred 716,5 milióna rokov, ľad prenikol minimálne na desiaty stupeň zemepisnej šírky.
Ukázala to analýza skál z oblasti kanadského Yukonu na severozápade krajiny. Geológovia na nich našli výrazné známky niekdajšej prítomnosti ľadu. Tieto skaly vtedy ležali na úrovni tropického mora.
Je to prvý rukolapný dôkaz o tropickom zaľadnení v období, keď Zem pripomínala snehovú guľu. Zaľadnenie trvalo minimálne päť miliónov rokov.
Slovensko bude čestným hosťom knižného veľtrhu Bologna 2010
10. 3. 2010
Literárne informačné centrum (LIC) dnes pripravilo tlačovú besedu pri príležitosti Medzinárodného veľtrhu kníh pre deti a mládež v Bologni, kde tohtoročným čestným hosťom bude Slovensko. Podľa slov riaditeľa LIC patrí čestné hosťovanie Slovenska v Bologni medzi prioritné podujatia kultúrnej a štátnej politiky, preto bola jeho príprave venovaná náležitá pozornosť. Medzinárodný knižný veľtrh pre deti a mládež Bologna 2010 sa uskutoční v dňoch 23. až 26. marca.
Slovenský národný stánok sa predstaví v novom vizuálnom riešení na ploche 64 m2 a ilustrátorská expozícia bude prezentovať skvosty slovenskej ilustrátorskej tvorby na rozlohe 200m2.
Kompletnú prípravu a realizáciu slovenskej expozície s celou sériou významných kultúrnych podujatí v Bologni a v iných častiach Talianska na tomto prestížnom podujatí z poverenia Ministerstva kultúry SR zabezpečuje Literárne informačné centrum a Bibiana, medzinárodný dom umenia pre deti v súčinnosti s ďalšími organizáciami v rezorte kultúry, vydavateľstvami a občianskymi združeniami.
Na „dohľad“ od Zeme sa rodí život
9. 3. 2010
V hmlovine Orion, ktorá patrí k najkrajším útvarom v našom blízkom vesmíru a dokonca je pozorovateľné voľným okom, vznikajú organické molekuly. Ukázali to nové dáta európskeho ďalekohľadu Herschel.
Molekuly, ktoré sa nachádzajú v tejto hmlovine, teoreticky umožňujú budúci život. Informácie poskytla Európska vesmírna agentúra.
Spektrometer ďalekohľadu, ktorý vypustili v máji minulého roka, odborníkom zároveň ukázal, ako sa takéto organické molekuly vo vesmíre vytvárajú. V mraku našiel ich priamych predchodcov vrátane vody, oxidu uhoľnatého, oxidu síričitého, metanolu či formaldehydu.
O hmlovine sa už v minulosti vedelo, že je jednou z najproduktívnejších kozmických „továrni“ na chemikálie, dodnes však nie je úplne známe, ako takéto procesy prebiehajú.
Koľko stojí chrípka?
8. 3. 2010
Názory odborníkov na otázku, či sa očkovať proti chrípkovým vírusom alebo nie sa dlhodobo rôznia. V neprospech očkovania dopadol prieskum v lekárňach. A to napriek tomu, že očkovanie, minimálne v prípade „prasacej“ chrípky je zadarmo.
Chrípka nie je len otázkou zdravia, ale aj peňaženky. Očkovanie je zadarmo. Poisťovne preplácajú vakcíny proti novej i sezónnej chrípke. Nezaočkovaní musia siahnuť do peňaženky relatívne hlboko. Domáca liečba chrípky bez komplikácií môže stáť aj 20 eur. Za najlacnejší mix liekov chorí v lekárni zaplatia účet 7,5 eura
Dôležitá a podľa farmaceutov úplne postačujúca pri zdravých ľuďoch je prevencia. Športovať, jesť veľa ovocia a zeleniny, dodržiavať hygienu. Názory lekárov na očkovanie sú o niečo miernejšie. Očkovania na sezónnu chrípku aspoň raz za päť rokov odporúčajú aj mladým ľuďom, aby sa im podporila i nešpecifická imunita.
Sezónna vakcinácia je považovaná za menšie riziko ako komplikácie, ktoré môže vyvolať samotná choroba u rizikových pacientov.