Opatrenia zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Oprávnenie vlády Slovenskej republiky posudzovať a rozhodnúť o tom, či plánovaná investícia je strategickou, najmä vzhľadom na potreby plnenia úloh štátu, zabezpečenie obrany alebo bezpečnosti, budovania dobrého mena štátu, prínos pre hospodárstvo Slovenskej republiky alebo zvýšenia ekonomických úžitkov, odvrátenie dlhodobých environmentálnych škôd. V tomto smere sa návrh opiera o ústavne vymedzenú kompetenciu vlády rozhodovať o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky SR.
Oprávnenie príslušných ministerstiev, ktoré vykonávajú ústrednú štátnu správu v oblasti, v ktorej sa investícia má realizovať a ak také ministerstvo nie je, Ministerstvu dopravy SR preskúmať splnenie zákonných podmienok investície a vydať o tom osvedčenie o významnej investícií.
Vylúčenie úpravy zákona č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach vrátane potreby vykonania štátnej expertízy, ako aj potrebu vypracovania štúdie uskutočniteľnosti pre strategické investície.
Vznik predkupného práva investora k pozemkom, na ktorých sa má investícia realizovať a k stavbám na nich, čím sa zamedzí špekulatívnym prevodom pozemkov, na ktorých sa má realizovať investícia.
Umožnenie vstupu na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení za účelom vykonania nevyhnutných prípravných, prieskumných a zisťovacích prác a úkonov na pozemkoch a stavbách súvisiacich s prípravou strategickej investície, najmä kvôli hydrogeologickému prieskumu, archeologickému prieskumu, geodetickému zameraniu, pyrotechnickému prieskumu, radónovému prieskumu alebo iného prieskumu súvisiaceho s prípravou strategickej investície, čím sa zabezpečí včasné uskutočnenie a hladký priebeh prípravných prác.
Umožnenie a na účely vypracovania znaleckých posudkov a na účely výkupu a vyvlastnenia pozemkov použitie geometrického plánu bez jeho overenia katastrálnym úradom, čím sa príprava stavieb investícií skráti aj o niekoľko mesiacov.
Založenie povinnosti správcov pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú v majetku štátu (v nepodnikateľskej sfére), verejnoprávnych inštitúcií, ako aj Slovenského pozemkového fondu, predať (zameniť) pozemok, ktorý má investor zastavať stavbami investície. Nejde o zásadne novú povinnosť, pretože už platné právo ukladá správcom pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú štátnym majetkom, vrátane Slovenského pozemkového fondu, povinnosť prevodu vlastníckeho práva na inú osobu, napr. v prípade reštitúcií a výstavby diaľnic.
Zánik práv tretích osôb k nehnuteľnostiam, a to dňom zápisu vlastníckeho práva investora ako držiteľa osvedčenia k nehnuteľnostiam uvedeným v osvedčení, čím sa zamedzí napríklad v pokračovaní nájomných a užívacích vzťahov tretích osôb k nehnuteľnostiam, ktoré môžu spôsobiť obštrukcie v efektívnej výstavbe investícií.
Použitie vo vyvlastňovacom konaní a v povoľovacích konaniach na investíciu, v ktorom je účastníkom konania investor a ktoré sa týka pozemku a stavieb podľa rozhodnutia vlády, osvedčenia ako dokladu osvedčujúceho osobitné postavenie investora ako účastníka konania označujúceho pozemky, na ktoré osvedčenie možno použiť. Tým sa uľahčuje postavenie príslušných úradov i účastníkov konania, pretože netreba individuálne dokazovať uvedené skutočnosti v začatom konaní.
Zavedenie inštitútu predbežnej držby, ktorý umožňuje vyvlastňovaciemu orgánu vydať rozhodnutie o predbežnej držbe vyvlastňovanej nehnuteľnosti na vopred vymedzený rozsah prác na investícií. Umožnenie, aby získanie vlastníckych práv a iných práv k všetkým pozemkom nebolo nevyhnutné dokumentovať stavebnému úradu už v stavebnom konaní, ale kompletne až ku kolaudačnému konaniu, a to z dôvodu, aby miliardové investície nestáli z dôvodu čakania na zápis uzavretých zmlúv na zápis do katastra nehnuteľností, na skončenie súdnych konaní vo veciach určenia vlastníka, dedičských konaní a licitovania o výšku náhrady za vyvlastnenie s niektorými jednotlivcami (netýka sa to stavieb na týchto pozemkoch, pretože o ich asanácii sa musí rozhodnúť v stavebnom konaní).
Umožnenie vyvlastňovaciemu orgánu vydať medzitýmne rozhodnutie o vyvlastnení v prípade, ak vo vyvlastňovacom konaní nie sú splnené iba podmienky na určenie výšky náhrady za vyvlastnenie, čím sa zrýchli proces vyvlastňovania.
Umožnenie vedenia vyvlastňovacieho konania spolu s konaním o vydanie medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení a vydania spoločného rozhodnutia – stavebného povolenia a medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení.
Skrátenie lehôt v povoľovacích konaniach.
Vylúčenie v konaniach použitie ustanovení procesných predpisov umožňujúce obštrukcie zo strany účastníkov konania a zúčastnených osôb alebo neúčelné úradovanie a zdržiavanie konania vykonávaním nepotrebných procesných úkonov.
Vypustenie inštitútu žiadosti o nápravu, čím dôjde k zjednodušeniu postupu vo verejnom obstarávaní.
Zavedenie inštitútu fikcie zamietnutia námietok v prípade, ak sa nerozhodne v zákonom ustanovenej lehote, čím sa zrýchli konanie.
K
Výchova a vzdelávanie – zákon nebol prezidentkou podpísaný
7. 6. 2023
Cieľom novely školského zákona, ktorý prezidentka SR nepodpísala, bolo naplnenie Rezolúcie Európskeho Parlamentu z roku 2007, ktorá v desiatom bode vyzýva všetky členské krajiny Európskej únie, aby zaviedli povinnú telesnú a športovú výchovu na základných a stredných školách, a aby prijali také zásady, podľa ktorých by učebný plán zaručoval pre predmet telesná a športová výchova najmenej tri vyučovacie hodiny týždenne, pričom školy môžu v rámci vyučovacích možností toto stanovené minimum prekročiť.
Rezolúcia ďalej vyzýva, aby členské štáty a zodpovedné orgány učiteľom telesnej výchovy zabezpečili odbornú prípravu v oblasti rodovej rovnosti zahrnutím tohto aspektu do ich osnov. Žiada, aby sa prestalo s podceňovaním významu telesnej výchovy ako predmetu a postavenia učiteľov telesnej výchovy, zdôrazňuje význam športovej koedukácie detí v predškolských zariadeniach a základných školách, ako i možnosti mať buď koedukované alebo oddelené hodiny telesnej výchovy počnúc strednou školou, aby boli dievčatá podnecované vyskúšať si športy, ktoré tradične robia len muži.
Telesná výchova v školách a šport sú jedným z najdôležitejších nástrojov sociálnej integrácie.
V novele zákona sa stanovuje zaradenie predmetu telesná a športová výchova ako súčasť štátneho vzdelávacieho programu a stanovuje sa časová dotácia predmetu telesná a športová výchova na základnej škole na povinné tri vyučovacie hodiny týždenne a na strednej škole na dve povinné vyučovacie hodiny týždenne.
Za posledných 15 rokov väčšina štátov v Európskej únii pristúpila k naplneniu výzvy Rezolúcie Zavedenie povinnej časovej dotácie a ďalších rámcových ustanovení pre predmet telesná a športová výchova do školského zákona je o to naliehavejšia a k takémuto riešeniu pristúpilo viacero krajín Európskej únie.
Predmet telesná a športová výchova je jediným predmetom v rámci rámcového učebného plánu, ktorý má priamy vplyv na fyzické a zároveň aj duševné zdravie detí a mládeže. V dnešnej pokrokovej dobe techniky trávia deti a mládež stále viac času pred obrazovkami rôznych zariadení, čo neprispieva k zdravému životnému štýlu a správnemu vývinu. Štatistiky ukazujú, že pre 30 percent detí a mládeže, je práve predmet telesná a športová výchova jediným fyzickým pohybom. Ďalších 40 percent detí vykonáva fyzickú aktivitu alebo športuje len príležitostne.
S
Zmeny v právnych predpisoch pre školy
7. 6. 2023
Za posledné tri roky sa zlepšilo prostredie pre personálne zabezpečenie a kvalitu výučby predmetu telesná a športová výchova aj v rámci iných právnych predpisov ako je školský zákon.
Novela zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, ktorá ustanovuje zaraďovanie do vyšších kariérnych stupňov motivuje odborníkov z praxe, aby pôsobili vo vyučovacom procese.
Novelou vyhlášky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o kvalifikačných predpokladoch pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov sa upravili kvalifikačné predpoklady na vyučovanie príslušných aprobačných predmetov na prvom stupni základnej školy pre učiteľa telesnej a športovej výchovy.
Cieľom Koncepcie je skvalitnenie telesnej výchovy za súčasného zvyšovania rozsahu pohybu žiakov na školách a postupného zvyšovania podielu času, ktorí žiaci trávia na hodinách telesnej a športovej výchovy s cieľom dosiahnuť jednu hodinu pohybu denne, vytvoriť pozitívny vzťah k zdraviu prospešným pohybovým aktivitám a športu u detí, realizovať kurikulárnu reformu telesnej a športovej výchovy, vytvoriť atraktívny a moderný formát školských športových súťaží a aktivít, implementovať a financovať systém voľnočasových poukazov a podporiť pohyb obyvateľov všetkých vekových kategórií v prírode.
S
Zmeny v Civilnom sporovom poriadku
5. 6. 2023
Podľa súčasnej právnej úpravy o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Pokiaľ bol v takomto rozhodnutí nárok priznaný, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
V súčasnej právnej úprave tak absentovala lehota, do ktorej má byť uznesenie obsahujúce výšku náhrady trov konania vydané, po tom, ako bol už nárok súdnym rozhodnutím priznaný.
Podľa predchádzajúcej právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhodol súd spravidla na návrh v rozhodnutí, ktorým sa konanie končilo, pričom účastník, ktorému bol nárok na náhradu trov priznaný bol povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní odo dňa vyhlásenia takéhoto rozhodnutia. Ak bolo vyhlásené rozhodnutie, ktorým súd priznal nárok na náhradu trov konania, účastník konania následne v lehote zaslal vyčíslenie trov konania. Do vyhotovenia písomného znenia rozhodnutia súd mohol ustáliť presnú výšku náhrady, ktorá bola priznaná a účastníkovi bolo doručené rozhodnutie už s vymedzením výšky priznanej náhrady trov konania, pričom uplynutím lehoty na prípadne podanie opravného prostriedku účastník konania disponoval exekučným titulom nielen k nároku, ktorý bol predmetom súdneho konania, ale aj k nároku na náhradu trov konania, čo umožňovalo začať s vymáhaním oboch nárokov súčasne v rámci jedného vykonávacieho konania.
Nezakotvenie žiadnej lehoty pre vydanie uznesenia k náhrade trov konania viedlo k tomu, že v praxi dochádzalo k situáciám, kedy bol síce účastníkovi súdneho konania nárok na náhradu trov konania priznaný súdnym rozhodnutím, ale ani po niekoľkých mesiacoch od vydania takéhoto rozhodnutia nie je výška nároku ustálená a nie je ju možné vymáhať. V praxi tak nastávali situácie, kedy si účastník konania, ktorému bol priznaný nárok na náhradu trov konania, musel v samostatnom vykonávacom konaní uplatňovať nárok, ktorý bol predmetom súdneho konania a až následne, s časovým odstupom, nárok na náhradu trov konania. To viedlo jednak k zvýšenej administratívnej, časovej, ale aj finančnej záťaži účastníka konania, ale aj k zhoršeniu jeho situácie v prípadnom exekučnom konaní, keďže medzi časom si môžu nároky voči tomu istému dlžníkovi začať vymáhať aj ďalší veritelia a plynutím času sa tiež zvyšujú možnosti dlžníka účelovo sa zbavovať majetku.
Zakotvením lehoty na vydanie uznesenia k náhrade trov konania dochádza k posilneniu právnej istoty účastníkov konania a zvýšeniu kvality fungovania súdneho systému. Predpokladá sa, že ubudnú prípady, kedy vydanie uznesenia o náhrade trov konania trvá neprimerane dlho a zároveň bude určená objektívna hranica, od ktorej sa bude možné odraziť pri posúdení, či nedochádza k prieťahom v konaní. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že lehota je pomerne dlhá a aj vzhľadom na minulú prax by jej dodržiavanie nemalo súdy neprimerane zaťažovať ani im spôsobovať problém.
K
Zmeny pre materské školy
5. 6. 2023
Cieľom jednej z noviel zákona o výchove a vzdelávaní je kompenzovať rodičom resp. zákonným zástupcom detí vo veku od 3 do 5 rokov náklady spojené s nemožnosťou umiestnenia detí do verejnej materskej školy z kapacitných dôvodov.
Novela zákona má motivovať štát k budovaniu siete materských škôl, podporovať rodinu a pozitívne vplývať na výzvy spojené s demografickým vývojom na Slovensku.
V dôsledku nedostatku miest v materských školách bolo o neprijatí detí rozhodnuté v tisíckach prípadoch. Kompenzácia nákladov spojených s neúspešnosťou pri umiestnení detí do verejnej materskej školy bude realizovaná vo forme rodičovského príspevku. Nárok na jeho priznanie vznikne zákonnému zástupcovi dieťaťa, ktorý však musí preukázať, že sa neúspešne pokúšal umiestniť dieťa do verejnej materskej školy. Nárok na kompenzáciu nákladov je časovo obmedzený. Zanikne po uplynutí toho školského roka, v ktorom malo dieťa nastúpiť do materskej školy. Toto časové obmedzenie má slúžiť na to, aby motivovalo zákonných zástupcov aktívne vyhľadávať pre dieťa miesto v materskej škole. Nárok taktiež zanikne aj v prípade, že sa podarí dieťa do materskej školy umiestniť priebežne, počas školského roka. Zákonným zástupcom tak bude rodičovský príspevok vyplácaný po dobu najviac desať mesiacov po neúspešnom pokuse umiestnenia dieťaťa do verejnej materskej školy.
Vyplatenie kompenzácie sa vyslovene viaže na neúspešný pokus o umiestnenie dieťaťa do verejnej materskej školy. V prípade, že bude zákonný zástupca neúspešný pri umiestnení dieťaťa do verejnej materskej školy nárok mu nezanikne, ak sa mu podarí dieťa úspešne umiestniť do súkromnej materskej školy. Pri súčasnom nastavení cien školného za súkromné materské školy bude priznaný rodičovský príspevok vo väčšine prípadov predstavovať iba čiastočnú kompenzáciu. Toto opatrenie však môže stimulovať trh ku vzniku nových súkromných materských škôl, ktoré môžu napomôcť k čiastočnému pokrytiu nedostatočných kapacít v segmente. Verejnou materskou školou sa rozumie materská škola zriadená orgánom miestnej štátnej správy v školstve alebo orgánom územnej samosprávy.