Opatrenia zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Oprávnenie vlády Slovenskej republiky posudzovať a rozhodnúť o tom, či plánovaná investícia je strategickou, najmä vzhľadom na potreby plnenia úloh štátu, zabezpečenie obrany alebo bezpečnosti, budovania dobrého mena štátu, prínos pre hospodárstvo Slovenskej republiky alebo zvýšenia ekonomických úžitkov, odvrátenie dlhodobých environmentálnych škôd. V tomto smere sa návrh opiera o ústavne vymedzenú kompetenciu vlády rozhodovať o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky SR.
Oprávnenie príslušných ministerstiev, ktoré vykonávajú ústrednú štátnu správu v oblasti, v ktorej sa investícia má realizovať a ak také ministerstvo nie je, Ministerstvu dopravy SR preskúmať splnenie zákonných podmienok investície a vydať o tom osvedčenie o významnej investícií.
Vylúčenie úpravy zákona č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach vrátane potreby vykonania štátnej expertízy, ako aj potrebu vypracovania štúdie uskutočniteľnosti pre strategické investície.
Vznik predkupného práva investora k pozemkom, na ktorých sa má investícia realizovať a k stavbám na nich, čím sa zamedzí špekulatívnym prevodom pozemkov, na ktorých sa má realizovať investícia.
Umožnenie vstupu na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení za účelom vykonania nevyhnutných prípravných, prieskumných a zisťovacích prác a úkonov na pozemkoch a stavbách súvisiacich s prípravou strategickej investície, najmä kvôli hydrogeologickému prieskumu, archeologickému prieskumu, geodetickému zameraniu, pyrotechnickému prieskumu, radónovému prieskumu alebo iného prieskumu súvisiaceho s prípravou strategickej investície, čím sa zabezpečí včasné uskutočnenie a hladký priebeh prípravných prác.
Umožnenie a na účely vypracovania znaleckých posudkov a na účely výkupu a vyvlastnenia pozemkov použitie geometrického plánu bez jeho overenia katastrálnym úradom, čím sa príprava stavieb investícií skráti aj o niekoľko mesiacov.
Založenie povinnosti správcov pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú v majetku štátu (v nepodnikateľskej sfére), verejnoprávnych inštitúcií, ako aj Slovenského pozemkového fondu, predať (zameniť) pozemok, ktorý má investor zastavať stavbami investície. Nejde o zásadne novú povinnosť, pretože už platné právo ukladá správcom pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú štátnym majetkom, vrátane Slovenského pozemkového fondu, povinnosť prevodu vlastníckeho práva na inú osobu, napr. v prípade reštitúcií a výstavby diaľnic.
Zánik práv tretích osôb k nehnuteľnostiam, a to dňom zápisu vlastníckeho práva investora ako držiteľa osvedčenia k nehnuteľnostiam uvedeným v osvedčení, čím sa zamedzí napríklad v pokračovaní nájomných a užívacích vzťahov tretích osôb k nehnuteľnostiam, ktoré môžu spôsobiť obštrukcie v efektívnej výstavbe investícií.
Použitie vo vyvlastňovacom konaní a v povoľovacích konaniach na investíciu, v ktorom je účastníkom konania investor a ktoré sa týka pozemku a stavieb podľa rozhodnutia vlády, osvedčenia ako dokladu osvedčujúceho osobitné postavenie investora ako účastníka konania označujúceho pozemky, na ktoré osvedčenie možno použiť. Tým sa uľahčuje postavenie príslušných úradov i účastníkov konania, pretože netreba individuálne dokazovať uvedené skutočnosti v začatom konaní.
Zavedenie inštitútu predbežnej držby, ktorý umožňuje vyvlastňovaciemu orgánu vydať rozhodnutie o predbežnej držbe vyvlastňovanej nehnuteľnosti na vopred vymedzený rozsah prác na investícií. Umožnenie, aby získanie vlastníckych práv a iných práv k všetkým pozemkom nebolo nevyhnutné dokumentovať stavebnému úradu už v stavebnom konaní, ale kompletne až ku kolaudačnému konaniu, a to z dôvodu, aby miliardové investície nestáli z dôvodu čakania na zápis uzavretých zmlúv na zápis do katastra nehnuteľností, na skončenie súdnych konaní vo veciach určenia vlastníka, dedičských konaní a licitovania o výšku náhrady za vyvlastnenie s niektorými jednotlivcami (netýka sa to stavieb na týchto pozemkoch, pretože o ich asanácii sa musí rozhodnúť v stavebnom konaní).
Umožnenie vyvlastňovaciemu orgánu vydať medzitýmne rozhodnutie o vyvlastnení v prípade, ak vo vyvlastňovacom konaní nie sú splnené iba podmienky na určenie výšky náhrady za vyvlastnenie, čím sa zrýchli proces vyvlastňovania.
Umožnenie vedenia vyvlastňovacieho konania spolu s konaním o vydanie medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení a vydania spoločného rozhodnutia – stavebného povolenia a medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení.
Skrátenie lehôt v povoľovacích konaniach.
Vylúčenie v konaniach použitie ustanovení procesných predpisov umožňujúce obštrukcie zo strany účastníkov konania a zúčastnených osôb alebo neúčelné úradovanie a zdržiavanie konania vykonávaním nepotrebných procesných úkonov.
Vypustenie inštitútu žiadosti o nápravu, čím dôjde k zjednodušeniu postupu vo verejnom obstarávaní.
Zavedenie inštitútu fikcie zamietnutia námietok v prípade, ak sa nerozhodne v zákonom ustanovenej lehote, čím sa zrýchli konanie.
K
Nový stavebý zákon
4. 3. 2015
Vo všeobecnosti navrhovaný stavebný zákon, o ktorom sa predpokladá, že by mal byť schválený od júla 2015, sleduje odstrániť nedostatky terajšej úpravy.
Zároveň by mal zachovať a prehĺbiť osvedčené právne inštitúty, ktoré boli vnesené do zákona jeho novelami po roku 1990 a doplniť o právne inštitúty známe zo zahraničia. Navrhovaný zákon je koncepčne usporiadaný podľa súčasných požiadaviek na vnútorné usporiadanie zákonov; v súlade s legislatívnymi pravidlami je oddelená časť základných ustanovení (definícií) od organizácie verejnej správy a sú oddelené hmotnoprávne ustanovenia od procesnoprávnych ustanovení. Všetky čiastkové novely sledovali cieľ, a to priblížiť stavebný zákon novým ústavným pomerom založených na trhovom hospodárstve, rovnosti druhov vlastníctva, právach osôb a dekoncentrácii a decentralizácii verejnej správy v oblasti výstavby, ako aj medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky v oblasti prístupu k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovaní verejnej správy a požiadavkám ochrany životného prostredia. Napriek mnohým zmenám textu však stavebný zákon zostal svojou zastaranou legislatívnou konštrukciou, usporiadaním právnych vzťahov, terminológiou a formami verejnej správy stále v pôvodnom rámci. Toto poznanie vyvolalo potrebu nového zákona už v 90-tych rokoch. Naposledy bol pokus prijať nový stavebný zákon v roku 2009, ale vláda stiahla vládny návrh z druhého čítania v Národnej rade Slovenskej republiky.
Nový katastrálny zákon už tento rok
4. 3. 2015
Navrhovaná účinnosť nového katastrálneho zákona je od 1. 7. 2015.
Nový katastrálny zákon by mal prinesť jednoduchšiu a prehľadnejšiu úpravu na úseku katastru, zavedenie evidencie cien nehnuteľností, zjednodušenie prístupu k výpisom z katastru nehnuteľností rozšírením počtu prístupových miest, tiež by mal umožniť používanie elektronických výpisov z katastru v praxi a zaviesť tiež mnohé ďalšie novinky. Autorom nového katastrálneho zákona je Úrad geodézie, kartografie a katastra SR. V súčasnosti tento návrh katastrálneho zákona čaká na schválenie. S ohľadom na potreby modernizácie celého systému a sprehľadnenie fungovania katastra nehnuteľností sa predkladateľ rozhodol pre vytvorenie úplne nového zákona.
Pripravujú sa zmeny v civilnom práve
4. 3. 2015
Tri návrhy kódexov, ktoré majú nahradiť Občiansky súdny poriadok z roku 1963, boli predložené na rokovanie NR SR.
Kódexy pripravila pracovná skupina pre rekodifikáciu OSP pracujúca na Ministerstve spravodlivosti. Rekodifikácia občianskeho práva procesného povedie k zvýšeniu vykonateľnosti práva, k väčšej právnej istote, k skráteniu dĺžky súdneho konania a predovšetkým k zvýšeniu dôveryhodnosti slovenskej justície. Schválený komplex právnych noriem je veľmi zložitý, obsahuje približne 1 500 paragrafov. Je preto nevyhnutné, aby sa s ním mohli oboznámiť sudcovia a široká odborná verejnosť či poslanci NR SR. Do prvého čítania bol predložený na januárovej schôdzi parlamentu, kde viac ako ústavnou väčšinou schválila v prvom čítaní návrhy týchto troch nových procesných kódexov. Ministerstvo spravodlivosti SR má záujem na tom, aby odborná diskusia o návrhu nových kódexov prebiehala aj nad rámec bežných rokovaní výborov NR SR. Aj z toho dôvodu je naplánované druhé a tretie čítanie návrhov zákonov až na májovú schôdzu. Každému poslancovi NR SR bude tak vytvorený dostatočný priestor na podrobné oboznámenie sa s návrhom zákonov. MS SR má v pláne dovtedy uskutočniť ešte minimálne jedno spoločné rokovanie rekodifikačnej komisie s poslancami. Predpokladá sa, že po zapracovaní pripomienok by mohol byť schválený v lete tohto roku. Účinnosť ale musí nastať po dlhšej dobe, mala by byť od 1. júla 2016 po riadnom oboznámení sa širokej odbornej verejnosti s týmto zákonom.
Žiadosť o občiansky preukaz cez internet
4. 3. 2015
Občania, ktorí zmenia trvalý pobyt a sú zároveň držiteľmi občianskeho preukazu s elektronickým čipom (eID karta), budú môcť pravdepodobne už od 1. júla požiadať o vydanie nového dokladu cez internet, a to prostredníctvom portálu Elektronické služby Ministerstva vnútra SR.
Taký istý spôsob budú môcť použiť aj držitelia občianskych preukazov s elektronickým čipom, ktorým končí platnosť dokladu, a to najskôr 180 dní pred skončením platnosti. Umožní to novela zákona o občianskych preukazoch, ktorú 11. februára 2015 schválila vláda SR ako jednu z noviel právnych noriem predkladaných v rámci návrhu zákona o registri adries. Podobu tváre a podpis v digitalizovanej forme pri výrobe dokladu môže ministerstvo čerpať zo svojich systémov, nesmú však byť staršie ako 5 rokov v prípade dospelého a nie staršie ako 3 roky v prípade občana do 18 rokov. Prevzatie elektronicky vyžiadaného nového dokladu bude možné len osobne na okresnom riaditeľstve PZ, ktoré občan uvedie v elektronickej žiadosti. Elektronicky bude možné oznámiť tiež stratu či odcudzenie občianskeho preukazu.