Opatrenia zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Oprávnenie vlády Slovenskej republiky posudzovať a rozhodnúť o tom, či plánovaná investícia je strategickou, najmä vzhľadom na potreby plnenia úloh štátu, zabezpečenie obrany alebo bezpečnosti, budovania dobrého mena štátu, prínos pre hospodárstvo Slovenskej republiky alebo zvýšenia ekonomických úžitkov, odvrátenie dlhodobých environmentálnych škôd. V tomto smere sa návrh opiera o ústavne vymedzenú kompetenciu vlády rozhodovať o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky SR.
Oprávnenie príslušných ministerstiev, ktoré vykonávajú ústrednú štátnu správu v oblasti, v ktorej sa investícia má realizovať a ak také ministerstvo nie je, Ministerstvu dopravy SR preskúmať splnenie zákonných podmienok investície a vydať o tom osvedčenie o významnej investícií.
Vylúčenie úpravy zákona č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach vrátane potreby vykonania štátnej expertízy, ako aj potrebu vypracovania štúdie uskutočniteľnosti pre strategické investície.
Vznik predkupného práva investora k pozemkom, na ktorých sa má investícia realizovať a k stavbám na nich, čím sa zamedzí špekulatívnym prevodom pozemkov, na ktorých sa má realizovať investícia.
Umožnenie vstupu na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení za účelom vykonania nevyhnutných prípravných, prieskumných a zisťovacích prác a úkonov na pozemkoch a stavbách súvisiacich s prípravou strategickej investície, najmä kvôli hydrogeologickému prieskumu, archeologickému prieskumu, geodetickému zameraniu, pyrotechnickému prieskumu, radónovému prieskumu alebo iného prieskumu súvisiaceho s prípravou strategickej investície, čím sa zabezpečí včasné uskutočnenie a hladký priebeh prípravných prác.
Umožnenie a na účely vypracovania znaleckých posudkov a na účely výkupu a vyvlastnenia pozemkov použitie geometrického plánu bez jeho overenia katastrálnym úradom, čím sa príprava stavieb investícií skráti aj o niekoľko mesiacov.
Založenie povinnosti správcov pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú v majetku štátu (v nepodnikateľskej sfére), verejnoprávnych inštitúcií, ako aj Slovenského pozemkového fondu, predať (zameniť) pozemok, ktorý má investor zastavať stavbami investície. Nejde o zásadne novú povinnosť, pretože už platné právo ukladá správcom pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú štátnym majetkom, vrátane Slovenského pozemkového fondu, povinnosť prevodu vlastníckeho práva na inú osobu, napr. v prípade reštitúcií a výstavby diaľnic.
Zánik práv tretích osôb k nehnuteľnostiam, a to dňom zápisu vlastníckeho práva investora ako držiteľa osvedčenia k nehnuteľnostiam uvedeným v osvedčení, čím sa zamedzí napríklad v pokračovaní nájomných a užívacích vzťahov tretích osôb k nehnuteľnostiam, ktoré môžu spôsobiť obštrukcie v efektívnej výstavbe investícií.
Použitie vo vyvlastňovacom konaní a v povoľovacích konaniach na investíciu, v ktorom je účastníkom konania investor a ktoré sa týka pozemku a stavieb podľa rozhodnutia vlády, osvedčenia ako dokladu osvedčujúceho osobitné postavenie investora ako účastníka konania označujúceho pozemky, na ktoré osvedčenie možno použiť. Tým sa uľahčuje postavenie príslušných úradov i účastníkov konania, pretože netreba individuálne dokazovať uvedené skutočnosti v začatom konaní.
Zavedenie inštitútu predbežnej držby, ktorý umožňuje vyvlastňovaciemu orgánu vydať rozhodnutie o predbežnej držbe vyvlastňovanej nehnuteľnosti na vopred vymedzený rozsah prác na investícií. Umožnenie, aby získanie vlastníckych práv a iných práv k všetkým pozemkom nebolo nevyhnutné dokumentovať stavebnému úradu už v stavebnom konaní, ale kompletne až ku kolaudačnému konaniu, a to z dôvodu, aby miliardové investície nestáli z dôvodu čakania na zápis uzavretých zmlúv na zápis do katastra nehnuteľností, na skončenie súdnych konaní vo veciach určenia vlastníka, dedičských konaní a licitovania o výšku náhrady za vyvlastnenie s niektorými jednotlivcami (netýka sa to stavieb na týchto pozemkoch, pretože o ich asanácii sa musí rozhodnúť v stavebnom konaní).
Umožnenie vyvlastňovaciemu orgánu vydať medzitýmne rozhodnutie o vyvlastnení v prípade, ak vo vyvlastňovacom konaní nie sú splnené iba podmienky na určenie výšky náhrady za vyvlastnenie, čím sa zrýchli proces vyvlastňovania.
Umožnenie vedenia vyvlastňovacieho konania spolu s konaním o vydanie medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení a vydania spoločného rozhodnutia – stavebného povolenia a medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení.
Skrátenie lehôt v povoľovacích konaniach.
Vylúčenie v konaniach použitie ustanovení procesných predpisov umožňujúce obštrukcie zo strany účastníkov konania a zúčastnených osôb alebo neúčelné úradovanie a zdržiavanie konania vykonávaním nepotrebných procesných úkonov.
Vypustenie inštitútu žiadosti o nápravu, čím dôjde k zjednodušeniu postupu vo verejnom obstarávaní.
Zavedenie inštitútu fikcie zamietnutia námietok v prípade, ak sa nerozhodne v zákonom ustanovenej lehote, čím sa zrýchli konanie.
K
Kariet postupne ubudne, platiť sa bude viac mobilom
10. 2. 2017
Mobilné platby namiesto plastových kariet, využívanie cloudu na úschovu informácií dát z karty, virtuálne peňaženky a bezkontaktné platby za parkovné a cestovné. To všetko čaká kartový biznis v najbližších rokoch. Zmeny by sa mali udiať už do roku 2020. Aj o týchto trendoch sa rozprávali odborníci na HNacademy Základy kartového biznisu, ktorú organizovalo Združenie pre bankové karty v spolupráci s Hospodárskymi novinami.
„Bezkontaktné platby sa stanú bežnými. Špeciálne karty do autobusov či vlakov zmiznú a všetko zaplatíte cez bežnú platobnú kartu alebo cez mobil,“ tvrdí Peter Géc, senior partner firmy Infinity Consulting. Už dnes funguje podobný systém v londýnskom metre. Bez vyťahovania karty systém zaznamená, kde ste nastúpili a kde vystúpili a stiahne vám z účtu príslušnú sumu. V budúcnosti sa rozšíri aj elektronizácia platieb štátu pri lokálnych daniach, no aj štát bude vyplácať dávky bezhotovostne. „Bezkontaktných platieb určite pribudne, ale hotovosť z obehu úplne nezmizne,“ dodáva Géc. Miešanie kariet Kartový biznis však ovplyvňujú tiež nové regulácie z Európskej únie. Banky, ale aj kartové firmy trápia najmä novinky, ktoré má priniesť smernica o platobných službách, známa pod skratkou PSD2. Tá má začať platiť od začiatku budúceho roka, no má stále veľa otáznikov.
zdroj: hnonline.sk
Shell sa pripravuje na zelenú budúcnosť
30. 1. 2017
Britsko-holandský ropný koncern Royal Dutch Shell chce tento rok spustiť výstavbu nabíjacích staníc pre elektromobily na čerpacích staniciach. Spoločnosť chce najprv inštalovať nabíjačky na čerpacích staniciach v Británii a Holandsku, uviedol dnes pre britský denník Financial Times riaditeľ pre oblasť downstreamu John Abbott. Potom môžu nasledovať aj ďalšie krajiny.
Abbott počíta s tým, že najväčší záujem o nabíjacie stanice bude v mestách. Koncern chce už čoskoro začať vybavovať svoje britské čerpacie stanice nabíjačkami pre elektromobily. Koľko staníc ich dostane, však Abbott nespresnil. Elektromobilita je považovaná za najväčšie nebezpečenstvo pre ropné koncerny, pretože automobilová doprava je jednou z oblastí s najväčšou spotrebou fosílnych palív. Abbott však predpokladá, že prechod zo spaľovacích motorov na elektromotory bude trvať desaťročia. Nabíjacie stanice však považuje za príležitosť na zvýšenie tržieb. Keď budú zákazníci čakať na nabitie elektromobilu, dajú si kávu alebo sa najedia. Zatiaľ totiž trvá nabitie batérií elektromobilu výrazne dlhšie než tankovanie bežného auta.
zdroj: hnonline.sk
Predaj košickej U. S. Steel sa blíži
25. 1. 2017
Pytačky okolo košických železiarní mieria k rozuzleniu. Podľa informácií HN ležia na stole topmanažmentu americkej spoločnosti United States Steel Corporation v Pittsburghu tri ponuky. Dve čínske, od oceliarskej He Steel Group a – údajne – od energetického holdingu CEFC a jedna z Česka od konzorcia spoločností na čele s Moravia Steel.
Favoritom je však druhá najväčšia oceliareň sveta He Steel, ktorá má za akcie košickej fabriky núkať až 1,4 miliardy eur. Informáciu ako prvú zverejnil denník Korzár s tým, že oficiálne sa rokovania s Číňanmi rozbehnú po štvrtkovom stretnutí riaditeľov v Pittsburghu.
Samotné U. S. Steel Košice však naďalej mlčia. „K tejto téme sa nevyjadrujem,“ reagoval na tému hovorca spoločnosti Ján Bača.
Firma Moravia Steel, za ktorou stoja slovenskí milionári na čele s Tomášom Chrenekom, pôvodne z úzkeho kruhu kupcov vypadla. Cena Chreneka a jeho spoločníkov sa podľa zistení HN pohybovala okolo 700 miliónov eur. Cenovku však mala následne zvýšiť spojením s istou nemeckou spoločnosťou. A to tak, aby konkurovala najväčšej čínskej oceliarni He Steel Group, ktorá mala za fabriku v Košiciach Američanom núkať okolo 1,2 až 1,3 miliardy eur.
zdroj: hnonline.sk
Bitcoin rastie
9. 1. 2017
Najznámejšia kryptomena zažila v minulom roku boom. Jej používanie vo svete narastá, pre slovenské finančné inštitúcie však stále nie je príliš dôveryhodná.
Najznámejšia kryptomena, bitcoin, sa v poslednom období teší neustále sa zväčšujúcej pozornosti. Začiatkom roka prekonala po dlhom čase úroveň tisíc dolárov za jeden bitcoin, v priebehu celého roku sa jeho hodnota takmer zdvojnásobila. Novoročná radosť však netrvala dlho. Bitcoin po pár dňoch mierne poklesol a nachádza sa tesne nad 900 dolármi. Pre bitcoin, ktorý sa používa už od roku 2008, sú to síce dobré správy, dôvody za týmto rastom sú však horšie. Ekonómovia za tým vidia nepokoje vo viacerých ekonomikách sveta.
zdroj: hnonline.sk