Opatrenia zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Oprávnenie vlády Slovenskej republiky posudzovať a rozhodnúť o tom, či plánovaná investícia je strategickou, najmä vzhľadom na potreby plnenia úloh štátu, zabezpečenie obrany alebo bezpečnosti, budovania dobrého mena štátu, prínos pre hospodárstvo Slovenskej republiky alebo zvýšenia ekonomických úžitkov, odvrátenie dlhodobých environmentálnych škôd. V tomto smere sa návrh opiera o ústavne vymedzenú kompetenciu vlády rozhodovať o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky SR.
Oprávnenie príslušných ministerstiev, ktoré vykonávajú ústrednú štátnu správu v oblasti, v ktorej sa investícia má realizovať a ak také ministerstvo nie je, Ministerstvu dopravy SR preskúmať splnenie zákonných podmienok investície a vydať o tom osvedčenie o významnej investícií.
Vylúčenie úpravy zákona č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach vrátane potreby vykonania štátnej expertízy, ako aj potrebu vypracovania štúdie uskutočniteľnosti pre strategické investície.
Vznik predkupného práva investora k pozemkom, na ktorých sa má investícia realizovať a k stavbám na nich, čím sa zamedzí špekulatívnym prevodom pozemkov, na ktorých sa má realizovať investícia.
Umožnenie vstupu na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení za účelom vykonania nevyhnutných prípravných, prieskumných a zisťovacích prác a úkonov na pozemkoch a stavbách súvisiacich s prípravou strategickej investície, najmä kvôli hydrogeologickému prieskumu, archeologickému prieskumu, geodetickému zameraniu, pyrotechnickému prieskumu, radónovému prieskumu alebo iného prieskumu súvisiaceho s prípravou strategickej investície, čím sa zabezpečí včasné uskutočnenie a hladký priebeh prípravných prác.
Umožnenie a na účely vypracovania znaleckých posudkov a na účely výkupu a vyvlastnenia pozemkov použitie geometrického plánu bez jeho overenia katastrálnym úradom, čím sa príprava stavieb investícií skráti aj o niekoľko mesiacov.
Založenie povinnosti správcov pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú v majetku štátu (v nepodnikateľskej sfére), verejnoprávnych inštitúcií, ako aj Slovenského pozemkového fondu, predať (zameniť) pozemok, ktorý má investor zastavať stavbami investície. Nejde o zásadne novú povinnosť, pretože už platné právo ukladá správcom pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú štátnym majetkom, vrátane Slovenského pozemkového fondu, povinnosť prevodu vlastníckeho práva na inú osobu, napr. v prípade reštitúcií a výstavby diaľnic.
Zánik práv tretích osôb k nehnuteľnostiam, a to dňom zápisu vlastníckeho práva investora ako držiteľa osvedčenia k nehnuteľnostiam uvedeným v osvedčení, čím sa zamedzí napríklad v pokračovaní nájomných a užívacích vzťahov tretích osôb k nehnuteľnostiam, ktoré môžu spôsobiť obštrukcie v efektívnej výstavbe investícií.
Použitie vo vyvlastňovacom konaní a v povoľovacích konaniach na investíciu, v ktorom je účastníkom konania investor a ktoré sa týka pozemku a stavieb podľa rozhodnutia vlády, osvedčenia ako dokladu osvedčujúceho osobitné postavenie investora ako účastníka konania označujúceho pozemky, na ktoré osvedčenie možno použiť. Tým sa uľahčuje postavenie príslušných úradov i účastníkov konania, pretože netreba individuálne dokazovať uvedené skutočnosti v začatom konaní.
Zavedenie inštitútu predbežnej držby, ktorý umožňuje vyvlastňovaciemu orgánu vydať rozhodnutie o predbežnej držbe vyvlastňovanej nehnuteľnosti na vopred vymedzený rozsah prác na investícií. Umožnenie, aby získanie vlastníckych práv a iných práv k všetkým pozemkom nebolo nevyhnutné dokumentovať stavebnému úradu už v stavebnom konaní, ale kompletne až ku kolaudačnému konaniu, a to z dôvodu, aby miliardové investície nestáli z dôvodu čakania na zápis uzavretých zmlúv na zápis do katastra nehnuteľností, na skončenie súdnych konaní vo veciach určenia vlastníka, dedičských konaní a licitovania o výšku náhrady za vyvlastnenie s niektorými jednotlivcami (netýka sa to stavieb na týchto pozemkoch, pretože o ich asanácii sa musí rozhodnúť v stavebnom konaní).
Umožnenie vyvlastňovaciemu orgánu vydať medzitýmne rozhodnutie o vyvlastnení v prípade, ak vo vyvlastňovacom konaní nie sú splnené iba podmienky na určenie výšky náhrady za vyvlastnenie, čím sa zrýchli proces vyvlastňovania.
Umožnenie vedenia vyvlastňovacieho konania spolu s konaním o vydanie medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení a vydania spoločného rozhodnutia – stavebného povolenia a medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení.
Skrátenie lehôt v povoľovacích konaniach.
Vylúčenie v konaniach použitie ustanovení procesných predpisov umožňujúce obštrukcie zo strany účastníkov konania a zúčastnených osôb alebo neúčelné úradovanie a zdržiavanie konania vykonávaním nepotrebných procesných úkonov.
Vypustenie inštitútu žiadosti o nápravu, čím dôjde k zjednodušeniu postupu vo verejnom obstarávaní.
Zavedenie inštitútu fikcie zamietnutia námietok v prípade, ak sa nerozhodne v zákonom ustanovenej lehote, čím sa zrýchli konanie.
K
Svet vo veľkom zbrojí
24. 4. 2017
Vojenské výdavky sa vlani zvýšili v globálnom meradle už druhý rok po sebe, pričom takáto situácia nastala prvýkrát od roku 2011. V prepočte dosiahli približne 1,686 bilióna dolárov (1,572 bilióna eur), čo predstavuje nárast o 0,4 percenta oproti roku 2015, vyplýva podľa agentúry DPA z dnes zverejnenej správy renomovaného Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI).
Vojenské výdavky však vykazujú značné regionálne rozdiely: zatiaľ čo ich rast bol zaznamenaný v Ázii, Oceánii, strednej a východnej Európe a severnej Afrike, klesajúci trend majú v Strednej a Južnej Amerike, v karibskej oblasti, na Blízkom východe a v subsaharskej Afrike. Jednoznačným lídrom rebríčka sú stále USA, ktoré vlani minuli na armádu celkom 611 miliárd dolárov (nárast o 1,7 percenta). Druhé miesto obsadila Čína s výdavkami vo výške 215 miliárd dolárov (nárast o 5,4 percenta), tretie je Rusko so sumou 69,2 miliardy dolárov (nárast o 5,9 percenta). Saudská Arábia, ktorá bola v roku 2015 na tretej priečke mieste, skončila tentoraz štvrtá. Napriek tomu, že táto krajina je zapojená do viacerých regionálnych konfliktov, jej vojenské výdavky klesli podľa SIPRI o 30 percent na 63,7 miliardy dolárov. Inštitút to pripisuje poklesu príjmov z predaja ropy. Naopak India zvýšila svoje výdavky o 8,5 percenta na 55,9 miliardy dolárov čo ju posunulo na piate miesto pred Francúzsko a Veľkú Britániu.
zdroj: hnonline.sk
Tesco dopláca za 235-miliónovú pokutu
12. 4. 2017
Britský maloobchodný reťazec Tesco zaznamenal v obchodnom roku 2016/17 pokles zisku, ale menší, ako mu predpovedali analytici. Dôvodom nižšieho zisku bola pokuta za účtovný škandál z roku 2014. Tesco sa priznalo, že si v 1. polroku 2014/15 výrazne nadhodnotilo svoje zisky.
Prevádzkový zisk Tesca bez započítania jednorazových položiek sa za 12 mesiacov do konca februára 2017 zvýšil o 30 percent na 1,28 miliardy libier (1,5 miliardy eur) z 944 miliónov GBP v predchádzajúcom roku 2015/16. Výsledok prekonal odhady analytikov, ktorí Tescu predpovedali zisk 1,26 miliardy GBP. Ale po odpočítaní jednorazových položiek, vrátane pokuty vo výške 235 miliónov GBP, zisk reťazca pred zdanením za celý uplynulý finančný rok klesol o 39 percent na 145 miliónov GBP z 202 miliónov GBP rok predtým. Spoločnosť ďalej uviedla, že jej tržby za celý obchodný rok vzrástli o 1 percento a v poslednom 4. kvartáli sa zvýšili o 0,7 percenta. Generálny riaditeľ Dave Lewis verí, že aj v novom finančnom roku budú tržby rásť a reťazec dosiahne dobré výsledky. Lewis chce, aby Tesco do roku 2020 vykázalo prevádzkový zisk 3,5 až 4 pence z každej libry, ktorú zákazníci minú v jeho obchodoch. Tržby spoločnosti rastú už päť kvartálov v rade a prevádzkové náklady v rámci reštrukturalizácie stlačil o 1,5 miliardy GBP.
zdroj: hnonline.sk
Od zajtra ide do obehu nová eurobankovka
4. 4. 2017
Nová bankovka série Európa v hodnote 50 eur bude v utorok 4. apríla uvedená do obehu na Slovensku i v celej eurozóne. Vylepšený vzhľad novej „päťdesiatky“ predstavili zástupcovia Národnej banky Slovenska (NBS) na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave.
Ako pripomenul riaditeľ odboru riadenia peňažnej hotovosti Andrej Slížik, prvými eurobankovkami sa začalo platiť 1. januára 2002 v 12 krajinách eurozóny. Dnes už eurom platí viac ako 338 miliónov ľudí v 19 štátoch a hodnota obeživa dosiahla 1111 miliárd eur. Neustály technologický a technický pokrok v oblasti výroby bankoviek podľa neho umožňuje vyrobiť a používať kvalitnejšie eurové bankovky. „Sofistikované ochranné prvky, najmodernejšia technológia výroby bankovkového papiera a samotnej tlače bankoviek vytvorili možnosti pre výrobu významne kvalitnejších bankoviek novej série v porovnaní s tou predchádzajúcou,“ uviedol Slížik. Nová „päťdesiatka“ je už štvrtou nominálnou hodnotou z eurobankoviek série Európa. Jej dizajn bol zverejnený pred deviatimi mesiacmi. Vyrobených bolo 5,4 miliardy kusov bankoviek v deviatich európskych ceninových tlačiarňach. Na Slovensku treba podľa údajov centrálnej banky adaptovať na novú sériu 24 590 strojov, zariadení, prístrojov a overovačov.
zdroj: hnonline.sk
Obchody budú zatvorené viac ako 15 dní v roku
28. 3. 2017
Slovensko rozšíri existujúci zákaz maloobchodného predaja o ďalšie štátne sviatky a dni pracovného pokoja. Rozhodol o tom dnes zmenou zákona parlament. Po novom budú obchody po podpise zákona prezidentom až na výnimky povinne zatvorené 15 dní v roku a čiastočne aj 24. decembra.
Týmito dňami budú: 1. január, 6. január, Veľký piatok, Veľkonočná nedeľa, Veľkonočný pondelok počas celého dňa, 1. máj, 8. máj, 5. júl, 29. august, 1. september, 15. september, 1. november, 17. november, 24. december po 12. hodine, 25. december a 26. december. Celkovo mali doteraz zamestnanci v maloobchode voľno 3,5 dňa. Počet týchto dní sa po novom rozšíri. V prípade zatvorenia obchodov počas Veľkonočného pondelka pôvodne poslanci počítali so zatvorením obchodov len do 14. hodiny. Parlament však schválil pozmeňujúci návrh Ľuboša Blahu (Smer-SD) a obchody budú v tento pondelok zatvorené celý deň. Schválením ďalšieho pozmeňujúceho návrhu Mariána Kéryho (Smer-SD) sa upraví maloobchodný predaj aj počas 8. mája a 1. septembra, kedy bude platiť výnimka na predaj kvetov a 1. novembra má tiež platiť výnimka na predaj kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta. Počas sviatkov či dní pracovného pokoja u nás budú môcť mať naďalej otvorené napríklad čerpacie stanice, lekárne či predajcovia suvenírov. Obmedzenie sa nedotkne ani podnikateľov, ktorí nezamestnávajú pracovníkov, ale zákazníkov obsluhujú sami.
zdroj: hnonline.sk