Opatrenia zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Oprávnenie vlády Slovenskej republiky posudzovať a rozhodnúť o tom, či plánovaná investícia je strategickou, najmä vzhľadom na potreby plnenia úloh štátu, zabezpečenie obrany alebo bezpečnosti, budovania dobrého mena štátu, prínos pre hospodárstvo Slovenskej republiky alebo zvýšenia ekonomických úžitkov, odvrátenie dlhodobých environmentálnych škôd. V tomto smere sa návrh opiera o ústavne vymedzenú kompetenciu vlády rozhodovať o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky SR.
Oprávnenie príslušných ministerstiev, ktoré vykonávajú ústrednú štátnu správu v oblasti, v ktorej sa investícia má realizovať a ak také ministerstvo nie je, Ministerstvu dopravy SR preskúmať splnenie zákonných podmienok investície a vydať o tom osvedčenie o významnej investícií.
Vylúčenie úpravy zákona č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach vrátane potreby vykonania štátnej expertízy, ako aj potrebu vypracovania štúdie uskutočniteľnosti pre strategické investície.
Vznik predkupného práva investora k pozemkom, na ktorých sa má investícia realizovať a k stavbám na nich, čím sa zamedzí špekulatívnym prevodom pozemkov, na ktorých sa má realizovať investícia.
Umožnenie vstupu na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení za účelom vykonania nevyhnutných prípravných, prieskumných a zisťovacích prác a úkonov na pozemkoch a stavbách súvisiacich s prípravou strategickej investície, najmä kvôli hydrogeologickému prieskumu, archeologickému prieskumu, geodetickému zameraniu, pyrotechnickému prieskumu, radónovému prieskumu alebo iného prieskumu súvisiaceho s prípravou strategickej investície, čím sa zabezpečí včasné uskutočnenie a hladký priebeh prípravných prác.
Umožnenie a na účely vypracovania znaleckých posudkov a na účely výkupu a vyvlastnenia pozemkov použitie geometrického plánu bez jeho overenia katastrálnym úradom, čím sa príprava stavieb investícií skráti aj o niekoľko mesiacov.
Založenie povinnosti správcov pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú v majetku štátu (v nepodnikateľskej sfére), verejnoprávnych inštitúcií, ako aj Slovenského pozemkového fondu, predať (zameniť) pozemok, ktorý má investor zastavať stavbami investície. Nejde o zásadne novú povinnosť, pretože už platné právo ukladá správcom pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú štátnym majetkom, vrátane Slovenského pozemkového fondu, povinnosť prevodu vlastníckeho práva na inú osobu, napr. v prípade reštitúcií a výstavby diaľnic.
Zánik práv tretích osôb k nehnuteľnostiam, a to dňom zápisu vlastníckeho práva investora ako držiteľa osvedčenia k nehnuteľnostiam uvedeným v osvedčení, čím sa zamedzí napríklad v pokračovaní nájomných a užívacích vzťahov tretích osôb k nehnuteľnostiam, ktoré môžu spôsobiť obštrukcie v efektívnej výstavbe investícií.
Použitie vo vyvlastňovacom konaní a v povoľovacích konaniach na investíciu, v ktorom je účastníkom konania investor a ktoré sa týka pozemku a stavieb podľa rozhodnutia vlády, osvedčenia ako dokladu osvedčujúceho osobitné postavenie investora ako účastníka konania označujúceho pozemky, na ktoré osvedčenie možno použiť. Tým sa uľahčuje postavenie príslušných úradov i účastníkov konania, pretože netreba individuálne dokazovať uvedené skutočnosti v začatom konaní.
Zavedenie inštitútu predbežnej držby, ktorý umožňuje vyvlastňovaciemu orgánu vydať rozhodnutie o predbežnej držbe vyvlastňovanej nehnuteľnosti na vopred vymedzený rozsah prác na investícií. Umožnenie, aby získanie vlastníckych práv a iných práv k všetkým pozemkom nebolo nevyhnutné dokumentovať stavebnému úradu už v stavebnom konaní, ale kompletne až ku kolaudačnému konaniu, a to z dôvodu, aby miliardové investície nestáli z dôvodu čakania na zápis uzavretých zmlúv na zápis do katastra nehnuteľností, na skončenie súdnych konaní vo veciach určenia vlastníka, dedičských konaní a licitovania o výšku náhrady za vyvlastnenie s niektorými jednotlivcami (netýka sa to stavieb na týchto pozemkoch, pretože o ich asanácii sa musí rozhodnúť v stavebnom konaní).
Umožnenie vyvlastňovaciemu orgánu vydať medzitýmne rozhodnutie o vyvlastnení v prípade, ak vo vyvlastňovacom konaní nie sú splnené iba podmienky na určenie výšky náhrady za vyvlastnenie, čím sa zrýchli proces vyvlastňovania.
Umožnenie vedenia vyvlastňovacieho konania spolu s konaním o vydanie medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení a vydania spoločného rozhodnutia – stavebného povolenia a medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení.
Skrátenie lehôt v povoľovacích konaniach.
Vylúčenie v konaniach použitie ustanovení procesných predpisov umožňujúce obštrukcie zo strany účastníkov konania a zúčastnených osôb alebo neúčelné úradovanie a zdržiavanie konania vykonávaním nepotrebných procesných úkonov.
Vypustenie inštitútu žiadosti o nápravu, čím dôjde k zjednodušeniu postupu vo verejnom obstarávaní.
Zavedenie inštitútu fikcie zamietnutia námietok v prípade, ak sa nerozhodne v zákonom ustanovenej lehote, čím sa zrýchli konanie.
K
Bitcoin pokoril ďalší rekord. Finančníci varujú pred bublinou
8. 12. 2017
Hodnota digitálnej meny Bitcoin počas dnešného ranného obchodovania v Ázii pokorila ďalší rekord, keď sa vyšplhala cez 14-tisíc dolárov. Túto hodnotu prekonala najznámejšia digitálna mena aj na luxemburskej burze BitStamp, kde sa okolo 07:00 SEČ obchodovala za zhruba 14.160 dolárov.
Počas dnešného dňa však Bitcoin pokoril ďalší rekord. Na obchodnej platforme Coindesk.com sa krátko vyšplhala na 15.007,70 dolára, potom mierne klesla. Napísal to server BBC. Počas dneška tak Bitcoin pridal takmer 15 percent. Podľa agentúry Bloomberg sa jeho hodnota od začiatku mesiaca zvýšila o 50 percent. Bitcoinu pomáha očakávané spustenie obchodovania s bitcoinovými termínovanými kontraktmi, ktoré na najväčšiej burze s kontraktmi CME začne za niekoľko dní. Začiatkom roka predstavovala hodnota Bitcoinu tisíc dolárov, odvtedy s občasnými výraznými výkyvmi zaznamenáva jeden rekord za druhým. Podľa spoločnosti CMC Markets má vzostup Bitcoinu všetky príznaky bubliny. Vraj ale "neexistuje spôsob, ako spoznať, kedy bublina praskne," povedala firma portálu BBC.
V ParadisePapers sú aj Slováci. Dokazujú to tisícky dokumentov
8. 11. 2017
V rozsiahlej databáze nedávno uniknutých finančných dokumentov o osobách a podnikoch investujúcich svoj majetok v tzv. daňových rajoch (kauza ParadisePapers) sú aj dokumenty týkajúce sa priamo Slovákov.
Potvrdila to Pavla Holcová z Českého centra pre investigatívnu žurnalistiku (ČCIŽ). "V práve aktuálnom úniku informácií je i približne 3500 dokumentov, ktoré sa týkajú Slovenska," uviedla Holcová."Tri a pol tisíc dokumentov je naozaj veľa, to nie sú iba jednotlivci, to je mix ako firiem, tak jednotlivcov," pokračovala s tým, že dokumenty sa vzťahujú na časové obdobie od 90. rokov 20. storočia do roku 2016. České centrum pre investigatívnu žurnalistiku, ktoré spolupracuje na analýze tzv. ParadisePapers, momentálne zostavuje predbežnú prvú analýzu toho, aké sú to dokumenty a "akí sú tam zaujímaví ľudia"."Viac informácií budeme mať koncom týždňa," dodala Holcová. Novú rozsiahlu databázu uniknutých finančných dokumentov označovaných ako ParadisePapers, ktorá poskytuje dôkazy o nezverejňovaných investíciách veľkých nadnárodných spoločností, ale i významných politikov v tzv. daňových rajoch, zverejnilo v nedeľu Medzinárodné konzorcium pre investigatívnu žurnalistiku (ICIJ). Databáza obsahuje zhruba 13,4 milióna dokumentov, z ktorých väčšina je od jednej firmy pôsobiacej v prostredí offshore spoločností.
Miliardy minút hovorov a esemesiek. Pozrite sa, ako Slováci využívali svoje telefóny
8. 11. 2017
K prvému polroku 2017 obyvatelia Slovenska vygenerovali mobilnými telefónmi 5,23 miliardy minút hovorov.Vo vlastnej mobilnej sieti skončilo 57 percent minút vygenerovaných hovorov, 36 percent skončilo v iných mobilných sieťach, 4 percentá minút boli medzinárodné volania a 3 percentá minút tvorili volania na slovenské pevné siete.Vyplýva to z údajov, ktoré mobilní operátori poskytli Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (RÚ).
Čísla za prvý polrok tohto roka:
5,23 miliardy minút hovorov, 1,4 miliardy SMS správ, 35,6 milióna MMS správ "V slovenských mobilných sieťach bolo ukončených 319,7 milióna minút hovorov, 54,1-miliónov SMS správ a 251,3-tisíc MMS správ, ktoré prišli z inej zahraničnej mobilnej alebo pevnej siete," uviedol hovorca RÚ Roman Vavro. K prvému polroku 2017 bolo na Slovensku približne 7,4 milióna SIM kariet. Z uvedeného počtu predstavovalo zhruba 6,2-milióna aktívnych SIM kariet používaných na poskytovanie verejnej mobilnej telefónnej služby. toho aktívnych SIM kariet (post-paid) bolo 4 milióny a aktívnych predplatených SIM kariet (pre-paid) bolo takmer 2,2 milióna. Približne 1,2 milióna aktívnych SIM kariet slúžilo na iné účely, ako je poskytovanie verejnej mobilnej telefónnej služby.
Zneužívanie stravných lístkov
11. 10. 2017
Stravné lístky, ktorými ľudia platia nielen za obedy, ale napríklad aj za nákupy v obchodoch, boli podľa Protimonopolného úradu SR zneužívané gastrolístkovými firmami.
Piatim podnikateľom pôsobiacim na trhu emitovania, distribúcie a predaja stravovacích poukážok a benefitných poukážok uložil pokuty za dve kartelové dohody spolu v sume takmer tri milióny eur. Gastrolísky využíva viac ako 750-tisíc zamestnancov a živnostníkov.„Rada úradu potvrdila závery prvostupňového orgánu o tom, že podnikatelia DOXX – Stravné lístky, Edenred Slovakia, LE CHEQUE DEJEUNER, SODEXO PASS SR, a VAŠA Slovensko sa dopustili dvoch protisúťažných konaní, a to kartelovej dohody spočívajúcej v rozdelení trhu a kartelovej dohody spočívajúcej v limitácii maximálneho počtu stravovacích poukážok prijímaných v obchodných reťazcoch,“ povedala hovorkyňa Protimonopolného úradu SR Adriana Oľšavská. Na základe zhromaždených dôkazov sa vraj firmy dohadovali a tlačili na to, aby obchodné reťazce neprijímali pri platení za nákup od ľudí viac ako päť stravných lístkov naraz. Ľudia by tak boli nútení využiť gastrolístky prioritne v stravovacích zariadeniach a nie v obchodoch. Provízie, ktoré firmy dostávajú za stravné lístky od hotelov a reštaurácií, sú údajne oveľa vyššie ako provízie od obchodných reťazcov.Firmy sa podľa Protimonopolného úradu dohadovali takisto na tom, ako si rozdelia účasti na verejných súťažiach. Kartel firiem mal podľa úradu vytypovaných osem takýchto súťaží. Uzatvárali vraj aj dohody, že nebudú dávať klientom konkurencie nulové poplatky alebo im poskytovať iné benefity, aby si ich navzájom neodlákali.Spoločnosť DOXX – Stravné lístky dostala pokutu vo výške 486 158 eur, Edenred Slovakia 845 237 eur, LE CHEQUE DEJEUNER 1 127 401 eur, SODEXO PASS SR 20 307 eur a VAŠA Slovensko v objeme 503 248 eur.„Voči rozhodnutiu Rady úradu sa účastníci konania môžu domáhať preskúmania rozhodnutia súdom,“ dodala Oľšavská. Spoločnosti sa na základe rozhodnutia Protimonopolného úradu nemôžu tri roky zúčastňovať na verejnom obstarávaní.