Opatrenia zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Oprávnenie vlády Slovenskej republiky posudzovať a rozhodnúť o tom, či plánovaná investícia je strategickou, najmä vzhľadom na potreby plnenia úloh štátu, zabezpečenie obrany alebo bezpečnosti, budovania dobrého mena štátu, prínos pre hospodárstvo Slovenskej republiky alebo zvýšenia ekonomických úžitkov, odvrátenie dlhodobých environmentálnych škôd. V tomto smere sa návrh opiera o ústavne vymedzenú kompetenciu vlády rozhodovať o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky SR.
Oprávnenie príslušných ministerstiev, ktoré vykonávajú ústrednú štátnu správu v oblasti, v ktorej sa investícia má realizovať a ak také ministerstvo nie je, Ministerstvu dopravy SR preskúmať splnenie zákonných podmienok investície a vydať o tom osvedčenie o významnej investícií.
Vylúčenie úpravy zákona č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach vrátane potreby vykonania štátnej expertízy, ako aj potrebu vypracovania štúdie uskutočniteľnosti pre strategické investície.
Vznik predkupného práva investora k pozemkom, na ktorých sa má investícia realizovať a k stavbám na nich, čím sa zamedzí špekulatívnym prevodom pozemkov, na ktorých sa má realizovať investícia.
Umožnenie vstupu na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení za účelom vykonania nevyhnutných prípravných, prieskumných a zisťovacích prác a úkonov na pozemkoch a stavbách súvisiacich s prípravou strategickej investície, najmä kvôli hydrogeologickému prieskumu, archeologickému prieskumu, geodetickému zameraniu, pyrotechnickému prieskumu, radónovému prieskumu alebo iného prieskumu súvisiaceho s prípravou strategickej investície, čím sa zabezpečí včasné uskutočnenie a hladký priebeh prípravných prác.
Umožnenie a na účely vypracovania znaleckých posudkov a na účely výkupu a vyvlastnenia pozemkov použitie geometrického plánu bez jeho overenia katastrálnym úradom, čím sa príprava stavieb investícií skráti aj o niekoľko mesiacov.
Založenie povinnosti správcov pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú v majetku štátu (v nepodnikateľskej sfére), verejnoprávnych inštitúcií, ako aj Slovenského pozemkového fondu, predať (zameniť) pozemok, ktorý má investor zastavať stavbami investície. Nejde o zásadne novú povinnosť, pretože už platné právo ukladá správcom pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú štátnym majetkom, vrátane Slovenského pozemkového fondu, povinnosť prevodu vlastníckeho práva na inú osobu, napr. v prípade reštitúcií a výstavby diaľnic.
Zánik práv tretích osôb k nehnuteľnostiam, a to dňom zápisu vlastníckeho práva investora ako držiteľa osvedčenia k nehnuteľnostiam uvedeným v osvedčení, čím sa zamedzí napríklad v pokračovaní nájomných a užívacích vzťahov tretích osôb k nehnuteľnostiam, ktoré môžu spôsobiť obštrukcie v efektívnej výstavbe investícií.
Použitie vo vyvlastňovacom konaní a v povoľovacích konaniach na investíciu, v ktorom je účastníkom konania investor a ktoré sa týka pozemku a stavieb podľa rozhodnutia vlády, osvedčenia ako dokladu osvedčujúceho osobitné postavenie investora ako účastníka konania označujúceho pozemky, na ktoré osvedčenie možno použiť. Tým sa uľahčuje postavenie príslušných úradov i účastníkov konania, pretože netreba individuálne dokazovať uvedené skutočnosti v začatom konaní.
Zavedenie inštitútu predbežnej držby, ktorý umožňuje vyvlastňovaciemu orgánu vydať rozhodnutie o predbežnej držbe vyvlastňovanej nehnuteľnosti na vopred vymedzený rozsah prác na investícií. Umožnenie, aby získanie vlastníckych práv a iných práv k všetkým pozemkom nebolo nevyhnutné dokumentovať stavebnému úradu už v stavebnom konaní, ale kompletne až ku kolaudačnému konaniu, a to z dôvodu, aby miliardové investície nestáli z dôvodu čakania na zápis uzavretých zmlúv na zápis do katastra nehnuteľností, na skončenie súdnych konaní vo veciach určenia vlastníka, dedičských konaní a licitovania o výšku náhrady za vyvlastnenie s niektorými jednotlivcami (netýka sa to stavieb na týchto pozemkoch, pretože o ich asanácii sa musí rozhodnúť v stavebnom konaní).
Umožnenie vyvlastňovaciemu orgánu vydať medzitýmne rozhodnutie o vyvlastnení v prípade, ak vo vyvlastňovacom konaní nie sú splnené iba podmienky na určenie výšky náhrady za vyvlastnenie, čím sa zrýchli proces vyvlastňovania.
Umožnenie vedenia vyvlastňovacieho konania spolu s konaním o vydanie medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení a vydania spoločného rozhodnutia – stavebného povolenia a medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení.
Skrátenie lehôt v povoľovacích konaniach.
Vylúčenie v konaniach použitie ustanovení procesných predpisov umožňujúce obštrukcie zo strany účastníkov konania a zúčastnených osôb alebo neúčelné úradovanie a zdržiavanie konania vykonávaním nepotrebných procesných úkonov.
Vypustenie inštitútu žiadosti o nápravu, čím dôjde k zjednodušeniu postupu vo verejnom obstarávaní.
Zavedenie inštitútu fikcie zamietnutia námietok v prípade, ak sa nerozhodne v zákonom ustanovenej lehote, čím sa zrýchli konanie.
K
Ciele sčítania obyvateľstva
8. 7. 2019
V roku 2021 sa uskutoční sčítanie obyvateľstva. Cieľom sčítania v roku 2021 je získať vzájomne prepojené, spoľahlivé, porovnateľné, unikátne údaje a informácie o stave spoločnosti, o jej demografických, sociálno-ekonomických a kultúrnych štruktúrach, o životných podmienkach obyvateľov a bývaní.
K sčítaniu 2021 je potrebné preto pristupovať ako k požiadavkám na rešpektovanie medzinárodných a národných záväzkov a na akceptovanie relevantných potrieb používateľov údajov pri zvážení administratívnej záťaže obyvateľov Slovenskej republiky. Cieľom sčítania je taktiež zachovať čo najväčšiu porovnateľnosť údajov s údajmi získanými z predchádzajúcich sčítaní, pričom úroveň územného a klasifikačného detailu jednotlivých ukazovateľov bude výsledkom použitej metódy zberu údajov.
Sčítanie a proces jeho prípravy a realizácie je vhodné uchopiť aj na príslušných orgánoch verejnej moci ako výzvu na vzájomnú harmonizáciu údajov demografickej štatistiky, registrov, prípadne evidencie obcí zameranej na zvyšovanie kvality výstupov. Sčítanie 2021 totiž predpokladá integráciu údajov z viacerých zdrojov. Údaje, ktoré nie je možné zabezpečiť z registrov a administratívnych zdrojov, bude Štatistický úrad SR zisťovať priamo od obyvateľov.
Sčítanie patrí z hľadiska prípravy a realizácie k najnáročnejším štatistickým zisťovaniam. Je to jediné štatistické zisťovanie, ktorého obsah, rozsah a spôsob vykonania ustanovuje osobitný zákon. V § 15 zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike sa uvádza, že „Sčítanie obyvateľov, domov a bytov upravuje osobitný zákon.“ Takýto postup garantuje sčítaniu osobitné postavenie najmä preto, že má nielen štatistický, ale aj celospoločenský význam. Potvrdzuje to aj jeden zo strategických cieľov Národného akčného plánu Sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2021 na roky 2017 – 2020.
Novela zákona vymedzuje údaje, ktoré sa zisťujú sčítaním, a základné pojmy, určuje činnosti kontaktného miesta, postavenie, práva a povinnosti asistenta sčítania vrátane podmienok jeho vymenovania, úlohy Štatistického úradu SR, obce a spolupracujúcich ministerstiev, postup pri sčítaní osobitných kategórií obyvateľov, inštitúty postcenzu a dosčítania, spôsob spracovania údajov z elektronických formulárov a administratívnych zdrojov, ochranu pred zneužitím získaných údajov a podmienky ich poskytovania fyzickým osobám a právnickým osobám na žiadosť, správne delikty za porušenie povinností podľa zákona a vytvára právny rámec fungovania elektronického systému pre sčítanie ako informačného systému verejnej správy.
Sčítanie obyvateľstva
2. 7. 2019
Štatistický úrad Slovenskej republiky predložil návrh zákona o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2021 a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Cieľom právneho predpisu je úprava rozsahu a spôsobu vykonania sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2021.
Sčítanie v roku 2021 bude súčasťou celosvetového programu populačných, domových a bytových cenzov, ktorý sa uskutočňuje pod záštitou Európskej únie a Organizácie Spojených národov. Členské štáty EÚ majú povinnosť uskutočniť sčítanie v tom istom roku (2021) a zisťovať údaje podľa rovnakých, resp. porovnateľných definícií. Novelou zákona dochádza k vykonaniu nariadení EÚ vo vzťahu k sčítaniu v roku 2021.
Doteraz sa na Slovensku uskutočňovalo tradičné sčítanie. Štatistický úrad SR zisťoval údaje priamo od obyvateľov, ktorí mali povinnosť spolu s cudzincami zdržiavajúcimi sa na území nášho štátu v rozhodujúcom okamihu sčítania vyplniť buď sami (metóda samosčítania), alebo s pomocou asistentov sčítacie formuláre. Zámerom pre rok 2021 je maximálne využiť údaje z registrov a administratívnych zdrojov a doplniť ich údajmi získanými od obyvateľov.
V roku 2021 sa na Slovensku prvýkrát v histórii uskutoční sčítanie, ktoré bude integrovať údaje získané od obyvateľov, z vybraných administratívnych zdrojov a registrov. Očakáva sa, že integrované sčítanie okrem zníženia administratívnej záťaže respondentov zvýši kvalitu údajov a informácií (vo vyčerpávajúcich sčítaniach sa v súčasnosti zvyšuje miera neodpovedania na niektoré otázky), ich efektívnosť (využitie už existujúcich zdrojov údajov) a prispeje k harmonizácii údajov o počte obyvateľov (osobitne v demografickej štatistike a evidencii obcí).
Spoľahlivá a dôveryhodná štátna štatistika má nezastupiteľné miesto pri tvorbe, realizácii a aktualizácii programov zabezpečujúcich rozvoj štátneho i súkromného sektora. Je kľúčovým zdrojom informácií na národnej i medzinárodnej úrovni.
Počet otcov na materskej prudko stúpol
13. 6. 2019
Od začiatku roka do 31. mája Sociálna poisťovňa vyplácala 11 137 mužom dávku materské. Tento počet sa priblížil k údajom z roku 2019, kedy ju za celý rok poberalo 12 836 mužov. Potvrdzuje sa tak rýchlo rastúci trend materskej dovolenky u mužov.
V roku 2016 Sociálna poisťovňa dávku priznala a vyplácala 3076 mužom a v roku 2017 ich bolo 6553. Sociálna poisťovňa ju tento rok zatiaľ nepriznala pre nesplnenie podmienky starostlivosti o dieťa alebo podmienky súčasného nepoberania rodičovského príspevku matkou v 202 prípadoch. V ďalších 31 prípadoch nebola priznaná z dôvodu nesplnenia potrebnej podmienky nemocenského poistenia v trvaní 270 dní.
Námorná plavba po novom
3. 6. 2019
V prvom čítaní je návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe v znení neskorších predpisov.
Návrhom zákona sa upravuje oblasť pracovno-sociálna, kontrola životných a pracovných podmienok na námornej lodi, dĺžka trvania služby a čas odpočinku, aké doklady a v akom jazyku musia byť na palube námornej lode, povinnosť veliteľa v prípade choroby alebo zranenia člena lodnej posádky, povinnosť vlastníka námornej lode poistiť sa na účely krytia nákladov za poskytovanie zdravotnej starostlivosti a krytia nákladov spojených s repatriáciou člena lodnej posádky, sprístupniť členovi lodnej posádky postup vybavovania sťažností v pracovnoprávnych vzťahoch na námornej lodi a zabezpečiť členovi lodnej posádky vhodné ubytovanie a stravu. Ďalším cieľom návrhu zákona je precizovanie niektorých ustanovení zákona, čo si vyžiadala aplikačná prax a výsledky auditu Medzinárodnej námornej organizácie.
Podľa Dohovoru o práci v námornej doprave, ak je v námornom registri štátu zapísaná námorná loď a jej vlastník nesplní povinnosť repatriácie člena lodnej posádky, je povinný zabezpečiť repatriáciu vlajkový štát; vlastník námornej lode je povinný uhradiť náklady, ktoré vlajkový štát vynaložil na repatriáciu člena lodnej posádky. V súvislosti s uvedenou požiadavkou, ak je v námornom registri Slovenskej republiky zapísaná námorná loď a vlastník námornej lode zapísanej v námornom registri SR si nesplní povinnosť repatriácie, ministerstvo je povinné zabezpečiť repatriáciu člena lodnej posádky.