Opatrenia zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Oprávnenie vlády Slovenskej republiky posudzovať a rozhodnúť o tom, či plánovaná investícia je strategickou, najmä vzhľadom na potreby plnenia úloh štátu, zabezpečenie obrany alebo bezpečnosti, budovania dobrého mena štátu, prínos pre hospodárstvo Slovenskej republiky alebo zvýšenia ekonomických úžitkov, odvrátenie dlhodobých environmentálnych škôd. V tomto smere sa návrh opiera o ústavne vymedzenú kompetenciu vlády rozhodovať o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky SR.
Oprávnenie príslušných ministerstiev, ktoré vykonávajú ústrednú štátnu správu v oblasti, v ktorej sa investícia má realizovať a ak také ministerstvo nie je, Ministerstvu dopravy SR preskúmať splnenie zákonných podmienok investície a vydať o tom osvedčenie o významnej investícií.
Vylúčenie úpravy zákona č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach vrátane potreby vykonania štátnej expertízy, ako aj potrebu vypracovania štúdie uskutočniteľnosti pre strategické investície.
Vznik predkupného práva investora k pozemkom, na ktorých sa má investícia realizovať a k stavbám na nich, čím sa zamedzí špekulatívnym prevodom pozemkov, na ktorých sa má realizovať investícia.
Umožnenie vstupu na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení za účelom vykonania nevyhnutných prípravných, prieskumných a zisťovacích prác a úkonov na pozemkoch a stavbách súvisiacich s prípravou strategickej investície, najmä kvôli hydrogeologickému prieskumu, archeologickému prieskumu, geodetickému zameraniu, pyrotechnickému prieskumu, radónovému prieskumu alebo iného prieskumu súvisiaceho s prípravou strategickej investície, čím sa zabezpečí včasné uskutočnenie a hladký priebeh prípravných prác.
Umožnenie a na účely vypracovania znaleckých posudkov a na účely výkupu a vyvlastnenia pozemkov použitie geometrického plánu bez jeho overenia katastrálnym úradom, čím sa príprava stavieb investícií skráti aj o niekoľko mesiacov.
Založenie povinnosti správcov pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú v majetku štátu (v nepodnikateľskej sfére), verejnoprávnych inštitúcií, ako aj Slovenského pozemkového fondu, predať (zameniť) pozemok, ktorý má investor zastavať stavbami investície. Nejde o zásadne novú povinnosť, pretože už platné právo ukladá správcom pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú štátnym majetkom, vrátane Slovenského pozemkového fondu, povinnosť prevodu vlastníckeho práva na inú osobu, napr. v prípade reštitúcií a výstavby diaľnic.
Zánik práv tretích osôb k nehnuteľnostiam, a to dňom zápisu vlastníckeho práva investora ako držiteľa osvedčenia k nehnuteľnostiam uvedeným v osvedčení, čím sa zamedzí napríklad v pokračovaní nájomných a užívacích vzťahov tretích osôb k nehnuteľnostiam, ktoré môžu spôsobiť obštrukcie v efektívnej výstavbe investícií.
Použitie vo vyvlastňovacom konaní a v povoľovacích konaniach na investíciu, v ktorom je účastníkom konania investor a ktoré sa týka pozemku a stavieb podľa rozhodnutia vlády, osvedčenia ako dokladu osvedčujúceho osobitné postavenie investora ako účastníka konania označujúceho pozemky, na ktoré osvedčenie možno použiť. Tým sa uľahčuje postavenie príslušných úradov i účastníkov konania, pretože netreba individuálne dokazovať uvedené skutočnosti v začatom konaní.
Zavedenie inštitútu predbežnej držby, ktorý umožňuje vyvlastňovaciemu orgánu vydať rozhodnutie o predbežnej držbe vyvlastňovanej nehnuteľnosti na vopred vymedzený rozsah prác na investícií. Umožnenie, aby získanie vlastníckych práv a iných práv k všetkým pozemkom nebolo nevyhnutné dokumentovať stavebnému úradu už v stavebnom konaní, ale kompletne až ku kolaudačnému konaniu, a to z dôvodu, aby miliardové investície nestáli z dôvodu čakania na zápis uzavretých zmlúv na zápis do katastra nehnuteľností, na skončenie súdnych konaní vo veciach určenia vlastníka, dedičských konaní a licitovania o výšku náhrady za vyvlastnenie s niektorými jednotlivcami (netýka sa to stavieb na týchto pozemkoch, pretože o ich asanácii sa musí rozhodnúť v stavebnom konaní).
Umožnenie vyvlastňovaciemu orgánu vydať medzitýmne rozhodnutie o vyvlastnení v prípade, ak vo vyvlastňovacom konaní nie sú splnené iba podmienky na určenie výšky náhrady za vyvlastnenie, čím sa zrýchli proces vyvlastňovania.
Umožnenie vedenia vyvlastňovacieho konania spolu s konaním o vydanie medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení a vydania spoločného rozhodnutia – stavebného povolenia a medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení.
Skrátenie lehôt v povoľovacích konaniach.
Vylúčenie v konaniach použitie ustanovení procesných predpisov umožňujúce obštrukcie zo strany účastníkov konania a zúčastnených osôb alebo neúčelné úradovanie a zdržiavanie konania vykonávaním nepotrebných procesných úkonov.
Vypustenie inštitútu žiadosti o nápravu, čím dôjde k zjednodušeniu postupu vo verejnom obstarávaní.
Zavedenie inštitútu fikcie zamietnutia námietok v prípade, ak sa nerozhodne v zákonom ustanovenej lehote, čím sa zrýchli konanie.
K
Zbraňová amnestia
10. 7. 2020
Predložený návrh zbraňovej amnestie vychádza zo skúseností z predchádzajúcich zbraňových amnestií.
Inštitút zbraňovej amnestie bol v minulosti ustanovený zákonom č. 132/2005 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 14. 4. 2005. Táto právna úprava vytvorila na časovo obmedzené obdobie 12 mesiacov (od 14. apríla 2005 do 14. apríla 2006) možnosť dobrovoľne odovzdať strelnú zbraň ktorémukoľvek útvaru Policajného zboru s tým, že počas tohto obdobia zanikla trestnosť nedovoleného ozbrojovania dobrovoľným odovzdaním strelnej zbrane. V priebehu týchto 12 mesiacov bolo celkovo odovzdaných 3 463 ks. zbraní, pričom v posledných
týždňoch pred skončením 12 mesačného obdobia narastal počet odovzdaných zbraní.
Tendenciu v rámci zbraňovej amnestie odovzdávať strelné zbrane a strelivo ešte zvýraznila tzv. druhá zbraňová amnestia, ktorá prebehla od 1. novembra 2009 do 31. mája 2010 (zákon č. 440/2009 Z. z.), v rámci ktorej počas siedmich mesiacov bolo odovzdaných celkovo 4 367 ks. zbraní a 45 684 ks. streliva.
Úspešná bola aj zbraňová amnestia (tretia zbraňová amnestia), ktorá prebehla od 1. decembra 2014 do 31. mája 2015 (zákon č. 300/2014 Z. z.). Počas tejto zbraňovej amnestie sa predovšetkým odovzdávali lovecké zbrane (lovecké brokovnice, opakovacie a samonabíjacie guľovnice, kombinované lovecké zbrane a malokalibrovky), ktoré tvorili asi 40 % z odovzdaných zbraní. Ďalších 42 % boli krátke palné zbrane, predovšetkým rôzne pištole a revolvery. Samopaly, útočné pušky a guľomety tvorili cca 8 % a zvyšných 10 % boli ostatné zbrane (perkusné, podomácky upravené a vyrobené zbrane, vzduchovky, expanzné zbrane, historické zbrane, hlavné časti a súčasti zbraní). Na políciu priniesli občania aj zbrane pochádzajúce z 19. storočia, ako aj z obdobia 1. a 2. svetovej vojny. Počas tejto zbraňovej amnestie bolo odovzdaných 3 035 ks zbraní a 36 326 ks. streliva.
Výsledok prechádzajúcich zmien zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol úspešný a význam zbraňovej amnestie spočíva hlavne v prevencii. Z doteraz preskúmaných zbraní, ktoré boli odovzdané v rámci zbraňovej amnestie, nebolo zistené spáchanie trestného činu ani s jednou z nich.
Umelé prerušenie tehotenstva
8. 7. 2020
Predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov, má za cieľ najmä prispieť k ochrane života od počatia, poskytnúť pomoc tehotným ženám, ktoré sa ocitli v zložitej životnej situácii a zefektívniť sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti.
Návrh zákona má priniesť niekoľko opatrení, a to
- žene, ktorá požiada o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom, sa prizná nárok na nemocenské už od 21. týždňa tehotenstva,
- v prípade utajeného pôrodu bude mať novorodenec možnosť nadviazať osobný kontakt s budúcimi osvojiteľmi ihneď po pôrode,
- v prípade, ak súd vydá predbežné opatrenie na umiestnenie dieťaťa do náhradnej starostlivosti, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately musí, ak je to možné, prednostne zveriť dočasnú starostlivosť tohto dieťaťa žiadateľom na osvojenie podľa poradia v zozname žiadateľov a dočasne neumiestňovať dieťa do detského domova,
- prepojenie zoznamov detí vhodných na osvojenie, ktoré si samostatne vedú jednotlivé orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a elektronizácia ich agendy,
- aktualizácia textu poučenia (písomných informácií), ktoré je lekár povinný poskytuje žene plánujúcej podstúpenie umelého prerušenia tehotenstva a jeho uzákonenie,
- zavedenie úhrady za umelé prerušenie tehotenstva v prípade, ak je jediným dôvodom vek ženy nad 40 rokov.
Strelné zbrane a strelivo
6. 7. 2020
Dôvodom na predloženie navrhovaného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o strelných zbraniach a strelive, je opätovné zavedenie tzv. zbraňovej amnestie, v dôsledku ktorej zaniká trestnosť nedovoleného ozbrojovania osobám, ktoré bez povolenia držia vymedzené strelné zbrane alebo strelivo do týchto zbraní a v zákonom ustanovenej lehote odovzdajú tieto zbrane alebo strelivo do úschovy Policajnému zboru.
Navrhovaná zmena zákona má za cieľ vytvoriť na časovo obmedzené obdobie, za podmienky zániku trestnosti nedovoleného ozbrojovania, možnosť dobrovoľne odovzdať zbraň kategórie A, kategórie B alebo kategórie C alebo strelivo do týchto zbraní definovaných kategórií ktorémukoľvek útvaru polície, ktorú osoba prechováva bez povolenia
Cieľom navrhovanej zmeny zákona (zbraňovej amnestie) je zníženie počtu nelegálne držaných zbraní a streliva a tým zníženie rizika, že sa týmito strelnými zbraňami bude páchať trestná činnosť, ako aj prípadná identifikácia zbraní, ktoré mohli byť použité v súvislosti s páchaním trestnej činnosti.
Odvolanie komisára pre deti
3. 7. 2020
V rokovaní Národnej rady SR je návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Cieľom návrhu zákona je zavedenie nových dôvodov pre odvolanie komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, pretože platná právna úprava neumožňuje jeho odvolanie napríklad v prípade porušovania zákonov alebo takého konania, ktoré vyvoláva dôvodné pochybnosti o celkovej spôsobilosti vykonávať verejnú funkciu. Predkladatelia nepovažujú platný stav za vyhovujúci, pretože umožňuje, aby verejné funkcie zastávali osoby, ktoré napríklad flagrantne porušujú alebo nerešpektujú platné právo, uzatvárajú pre štát nevýhodné zmluvy, presadzujú personálnu politiku založenú na rodinkárstve alebo ktoré vykonávajú svoju pôsobnosť nekompetentným spôsobom.
Obsahom navrhovaných zmien je zavedenie nových dvoch dôvodov pre odvolanie komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. V prvom prípade ide o dôvod založený na porušovaní zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Tento dôvod kladie aj požiadavku na navrhovateľa odvolania z funkcie pre náležité skutkové odôvodnenie svojho návrhu na odvolanie z funkcie t.j. bude potrebné opísať konkrétne porušenia zákona. V právnom poriadku nejde o nezvyčajnú právnu úpravu.
V druhom prípade sa navrhuje zaviesť dôvod odvolania, ktorý má svoj základ v konaní komisára, ktoré síce nedosahuje intenzitu porušovania zákona, ale ide o konanie, ktoré vyvoláva pochybnosti o osobnostných, morálnych alebo odborných predpokladoch na výkon jeho funkcie, t.j. ide o situáciu, kedy je spochybnená celková spôsobilosť osoby vykonáva verejnú funkciu. Ani v tomto prípade nejde o úplne novú právnu úpravu.