Opatrenia zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Oprávnenie vlády Slovenskej republiky posudzovať a rozhodnúť o tom, či plánovaná investícia je strategickou, najmä vzhľadom na potreby plnenia úloh štátu, zabezpečenie obrany alebo bezpečnosti, budovania dobrého mena štátu, prínos pre hospodárstvo Slovenskej republiky alebo zvýšenia ekonomických úžitkov, odvrátenie dlhodobých environmentálnych škôd. V tomto smere sa návrh opiera o ústavne vymedzenú kompetenciu vlády rozhodovať o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky SR.
Oprávnenie príslušných ministerstiev, ktoré vykonávajú ústrednú štátnu správu v oblasti, v ktorej sa investícia má realizovať a ak také ministerstvo nie je, Ministerstvu dopravy SR preskúmať splnenie zákonných podmienok investície a vydať o tom osvedčenie o významnej investícií.
Vylúčenie úpravy zákona č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach vrátane potreby vykonania štátnej expertízy, ako aj potrebu vypracovania štúdie uskutočniteľnosti pre strategické investície.
Vznik predkupného práva investora k pozemkom, na ktorých sa má investícia realizovať a k stavbám na nich, čím sa zamedzí špekulatívnym prevodom pozemkov, na ktorých sa má realizovať investícia.
Umožnenie vstupu na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení za účelom vykonania nevyhnutných prípravných, prieskumných a zisťovacích prác a úkonov na pozemkoch a stavbách súvisiacich s prípravou strategickej investície, najmä kvôli hydrogeologickému prieskumu, archeologickému prieskumu, geodetickému zameraniu, pyrotechnickému prieskumu, radónovému prieskumu alebo iného prieskumu súvisiaceho s prípravou strategickej investície, čím sa zabezpečí včasné uskutočnenie a hladký priebeh prípravných prác.
Umožnenie a na účely vypracovania znaleckých posudkov a na účely výkupu a vyvlastnenia pozemkov použitie geometrického plánu bez jeho overenia katastrálnym úradom, čím sa príprava stavieb investícií skráti aj o niekoľko mesiacov.
Založenie povinnosti správcov pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú v majetku štátu (v nepodnikateľskej sfére), verejnoprávnych inštitúcií, ako aj Slovenského pozemkového fondu, predať (zameniť) pozemok, ktorý má investor zastavať stavbami investície. Nejde o zásadne novú povinnosť, pretože už platné právo ukladá správcom pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú štátnym majetkom, vrátane Slovenského pozemkového fondu, povinnosť prevodu vlastníckeho práva na inú osobu, napr. v prípade reštitúcií a výstavby diaľnic.
Zánik práv tretích osôb k nehnuteľnostiam, a to dňom zápisu vlastníckeho práva investora ako držiteľa osvedčenia k nehnuteľnostiam uvedeným v osvedčení, čím sa zamedzí napríklad v pokračovaní nájomných a užívacích vzťahov tretích osôb k nehnuteľnostiam, ktoré môžu spôsobiť obštrukcie v efektívnej výstavbe investícií.
Použitie vo vyvlastňovacom konaní a v povoľovacích konaniach na investíciu, v ktorom je účastníkom konania investor a ktoré sa týka pozemku a stavieb podľa rozhodnutia vlády, osvedčenia ako dokladu osvedčujúceho osobitné postavenie investora ako účastníka konania označujúceho pozemky, na ktoré osvedčenie možno použiť. Tým sa uľahčuje postavenie príslušných úradov i účastníkov konania, pretože netreba individuálne dokazovať uvedené skutočnosti v začatom konaní.
Zavedenie inštitútu predbežnej držby, ktorý umožňuje vyvlastňovaciemu orgánu vydať rozhodnutie o predbežnej držbe vyvlastňovanej nehnuteľnosti na vopred vymedzený rozsah prác na investícií. Umožnenie, aby získanie vlastníckych práv a iných práv k všetkým pozemkom nebolo nevyhnutné dokumentovať stavebnému úradu už v stavebnom konaní, ale kompletne až ku kolaudačnému konaniu, a to z dôvodu, aby miliardové investície nestáli z dôvodu čakania na zápis uzavretých zmlúv na zápis do katastra nehnuteľností, na skončenie súdnych konaní vo veciach určenia vlastníka, dedičských konaní a licitovania o výšku náhrady za vyvlastnenie s niektorými jednotlivcami (netýka sa to stavieb na týchto pozemkoch, pretože o ich asanácii sa musí rozhodnúť v stavebnom konaní).
Umožnenie vyvlastňovaciemu orgánu vydať medzitýmne rozhodnutie o vyvlastnení v prípade, ak vo vyvlastňovacom konaní nie sú splnené iba podmienky na určenie výšky náhrady za vyvlastnenie, čím sa zrýchli proces vyvlastňovania.
Umožnenie vedenia vyvlastňovacieho konania spolu s konaním o vydanie medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení a vydania spoločného rozhodnutia – stavebného povolenia a medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení.
Skrátenie lehôt v povoľovacích konaniach.
Vylúčenie v konaniach použitie ustanovení procesných predpisov umožňujúce obštrukcie zo strany účastníkov konania a zúčastnených osôb alebo neúčelné úradovanie a zdržiavanie konania vykonávaním nepotrebných procesných úkonov.
Vypustenie inštitútu žiadosti o nápravu, čím dôjde k zjednodušeniu postupu vo verejnom obstarávaní.
Zavedenie inštitútu fikcie zamietnutia námietok v prípade, ak sa nerozhodne v zákonom ustanovenej lehote, čím sa zrýchli konanie.
K
Viac nakazených ľudí, no paniky je menej
18. 1. 2021
Omnoho viac nakazených, viac obetí, a zároveň menej paniky. Zatiaľ čo spoločnosť aj celý biznis na Slovensku zažívali počas jarného lockdownu strach o svoju budúcnosť, aktuálne je pandemická situácia oveľa horšia, avšak firmy si už s nástrahami koronakrízy dokážu poradiť.
Najväčším problémom podľa väčšiny podnikov je riziko výpadku pracovnej sily. Priemysel sa preto zväčša na vlastné náklady musí starať o testovanie vlastných pracovníkov a v prípade potreby ich absenciu vyriešiť bez vplyvu na výrobu. HN sa spýtali podnikov, ako prechádzajú druhou vlnou pandémie.
V
Dve tretiny Slovákov idú do hypotéky bez finančnej rezervy
13. 1. 2021
Dvom tretinám Slovákov chýba pri žiadosti o úver na bývanie finančná rezerva. Prípadne majú nestabilný príjem, alebo splácajú iné úvery, ktoré im môžu znemožniť cestu k hypotéke. Vyplýva to z prieskumu spoločnosti FinGO.sk.
Do prieskumu sa zapojilo viac ako 100 finančných sprostredkovateľov z celého Slovenska.
"Najväčšie percento maklérov (65 percent) sa stretáva s tým, že klienti podceňujú finančnú prípravu na hypotekárny záväzok, nemajú vytvorenú dostatočnú finančnú rezervu, splácajú aj iné úvery, ktoré im môžu znemožniť čerpanie úveru alebo majú nestabilný príjem, ktorý im tiež môže skrížiť cestu k hypotéke," upozorňuje riaditeľka pre úvery vo FinGO.sk Eva Šablová.
"Druhou najčastejšou chybou (59 percent) je to, že klient automaticky najskôr požiada o hypotéku vo svojej banke, pritom to nemusí byť preňho to najvýhodnejšie riešenie. Ak mu jeho banka úver neschváli, automaticky sa dostáva do úverového registra," pokračuje Šablová.
Až 6 z 10 ľudí sa podľa prieskumu nechá zlákať na reklamu, či propagované úroky na hypotékach. Tie však zrejme nedostanú, alebo sú podmienené uzavretím ďalších služieb, ktoré predstavujú pre klienta ďalšie náklady.
V konečnom dôsledku tak ľudia môžu zaplatiť za úver viac, ako keby si zobrali hypotéku s vyšším úrokom.
V
Tesla v roku 2020 lámala rekordy, svoj cieľ však nedosiahla
5. 1. 2021
Ako mimoriadne úspešný označili rok 2020 pre Teslu aj viacerí investori, keďže automobilka sa dokázala vyhnúť problémom, ktoré v dôsledku pandémie postihli iných výrobcov.
Americký výrobca elektromobilov Tesla zvýšil dodávky áut v minulom roku o viac než tretinu a prekonal tak odhady trhov. Vlastný cieľ predaja na rok 2020 sa mu však dosiahnuť nepodarilo.
Ako uviedla agentúra Reuters, spoločnosť cez víkend informovala, že za rok 2020 dodala celkovo 499 550 áut, čo v porovnaní s rokom 2019 predstavuje rast o 36 percent.
Firma tak prekonala odhady analytikov, ktorí počítali s predajom približne 481 260 áut, nepodarilo sa jej však splniť vlastný ambiciózny cieľ, ktorým bolo dodanie 500-tisíc vozidiel.
V
Výdavky Slovákov na potraviny rástli druhým najrýchlejším tempom
29. 12. 2020
Výdavky domácností na potraviny sa v minulom roku zvýšili v siedmich členských štátoch Európskej únie, pričom obyvatelia minuli na „potraviny a nealkoholické nápoje“ viac ako 956 miliárd eur. To je ekvivalentom 6,8 percenta európskeho HDP, informuje v novej analýze európsky štatistický úrad Eurostat.
Suma predstavuje 13 percent celkových výdavkov na spotrebu a radí sa k tretej najväčšej kategórii výdavkov domácností po položkách bývanie, voda, elektrina, plyn a iné palivá, ktoré tvorili vlani 23,5 percenta výdavkov domácností.
V