Opatrenia zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Oprávnenie vlády Slovenskej republiky posudzovať a rozhodnúť o tom, či plánovaná investícia je strategickou, najmä vzhľadom na potreby plnenia úloh štátu, zabezpečenie obrany alebo bezpečnosti, budovania dobrého mena štátu, prínos pre hospodárstvo Slovenskej republiky alebo zvýšenia ekonomických úžitkov, odvrátenie dlhodobých environmentálnych škôd. V tomto smere sa návrh opiera o ústavne vymedzenú kompetenciu vlády rozhodovať o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky SR.
Oprávnenie príslušných ministerstiev, ktoré vykonávajú ústrednú štátnu správu v oblasti, v ktorej sa investícia má realizovať a ak také ministerstvo nie je, Ministerstvu dopravy SR preskúmať splnenie zákonných podmienok investície a vydať o tom osvedčenie o významnej investícií.
Vylúčenie úpravy zákona č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach vrátane potreby vykonania štátnej expertízy, ako aj potrebu vypracovania štúdie uskutočniteľnosti pre strategické investície.
Vznik predkupného práva investora k pozemkom, na ktorých sa má investícia realizovať a k stavbám na nich, čím sa zamedzí špekulatívnym prevodom pozemkov, na ktorých sa má realizovať investícia.
Umožnenie vstupu na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení za účelom vykonania nevyhnutných prípravných, prieskumných a zisťovacích prác a úkonov na pozemkoch a stavbách súvisiacich s prípravou strategickej investície, najmä kvôli hydrogeologickému prieskumu, archeologickému prieskumu, geodetickému zameraniu, pyrotechnickému prieskumu, radónovému prieskumu alebo iného prieskumu súvisiaceho s prípravou strategickej investície, čím sa zabezpečí včasné uskutočnenie a hladký priebeh prípravných prác.
Umožnenie a na účely vypracovania znaleckých posudkov a na účely výkupu a vyvlastnenia pozemkov použitie geometrického plánu bez jeho overenia katastrálnym úradom, čím sa príprava stavieb investícií skráti aj o niekoľko mesiacov.
Založenie povinnosti správcov pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú v majetku štátu (v nepodnikateľskej sfére), verejnoprávnych inštitúcií, ako aj Slovenského pozemkového fondu, predať (zameniť) pozemok, ktorý má investor zastavať stavbami investície. Nejde o zásadne novú povinnosť, pretože už platné právo ukladá správcom pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú štátnym majetkom, vrátane Slovenského pozemkového fondu, povinnosť prevodu vlastníckeho práva na inú osobu, napr. v prípade reštitúcií a výstavby diaľnic.
Zánik práv tretích osôb k nehnuteľnostiam, a to dňom zápisu vlastníckeho práva investora ako držiteľa osvedčenia k nehnuteľnostiam uvedeným v osvedčení, čím sa zamedzí napríklad v pokračovaní nájomných a užívacích vzťahov tretích osôb k nehnuteľnostiam, ktoré môžu spôsobiť obštrukcie v efektívnej výstavbe investícií.
Použitie vo vyvlastňovacom konaní a v povoľovacích konaniach na investíciu, v ktorom je účastníkom konania investor a ktoré sa týka pozemku a stavieb podľa rozhodnutia vlády, osvedčenia ako dokladu osvedčujúceho osobitné postavenie investora ako účastníka konania označujúceho pozemky, na ktoré osvedčenie možno použiť. Tým sa uľahčuje postavenie príslušných úradov i účastníkov konania, pretože netreba individuálne dokazovať uvedené skutočnosti v začatom konaní.
Zavedenie inštitútu predbežnej držby, ktorý umožňuje vyvlastňovaciemu orgánu vydať rozhodnutie o predbežnej držbe vyvlastňovanej nehnuteľnosti na vopred vymedzený rozsah prác na investícií. Umožnenie, aby získanie vlastníckych práv a iných práv k všetkým pozemkom nebolo nevyhnutné dokumentovať stavebnému úradu už v stavebnom konaní, ale kompletne až ku kolaudačnému konaniu, a to z dôvodu, aby miliardové investície nestáli z dôvodu čakania na zápis uzavretých zmlúv na zápis do katastra nehnuteľností, na skončenie súdnych konaní vo veciach určenia vlastníka, dedičských konaní a licitovania o výšku náhrady za vyvlastnenie s niektorými jednotlivcami (netýka sa to stavieb na týchto pozemkoch, pretože o ich asanácii sa musí rozhodnúť v stavebnom konaní).
Umožnenie vyvlastňovaciemu orgánu vydať medzitýmne rozhodnutie o vyvlastnení v prípade, ak vo vyvlastňovacom konaní nie sú splnené iba podmienky na určenie výšky náhrady za vyvlastnenie, čím sa zrýchli proces vyvlastňovania.
Umožnenie vedenia vyvlastňovacieho konania spolu s konaním o vydanie medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení a vydania spoločného rozhodnutia – stavebného povolenia a medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení.
Skrátenie lehôt v povoľovacích konaniach.
Vylúčenie v konaniach použitie ustanovení procesných predpisov umožňujúce obštrukcie zo strany účastníkov konania a zúčastnených osôb alebo neúčelné úradovanie a zdržiavanie konania vykonávaním nepotrebných procesných úkonov.
Vypustenie inštitútu žiadosti o nápravu, čím dôjde k zjednodušeniu postupu vo verejnom obstarávaní.
Zavedenie inštitútu fikcie zamietnutia námietok v prípade, ak sa nerozhodne v zákonom ustanovenej lehote, čím sa zrýchli konanie.
K
E-shopy pod tlakom: objednávok je priveľa, niektoré služby nefungujú
19. 2. 2021
Spoločnosť Ikea už niekoľko dní čelí nárastu nových objednávok. Síce navyšuje kapacity, no dopyt prekračuje dennú hranicu možného počtu vybavených zákaziek.
Stačí pár jednoduchých klikov a tovar je na ceste. Či už ide o vybavenie do kuchyne, nové police do obývačky alebo náhradu za pokazenú kancelársku stoličku. Klienti si už zrejme zvykli, že švédsky nábytkársky gigant Ikea im dokáže vyhovieť takmer vo všetkom. Mnohých z nich preto počas uplynulých dní prekvapil oznam, ktorý ich čakal v e-shope spoločnosti pri vytváraní zákazky. „Mrzí nás to, ale objednávku momentálne nedokážeme doručiť z kapacitných dôvodov na vašu adresu. Opakujte požiadavku neskôr,“ oznamuje firma pri výbere spôsobu dopravy.
V
Životné prostredie
16. 2. 2021
Novelou zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ide o novelizáciu dvoch zákonov v oblasti starostlivosti o životné prostredie v nadväznosti na mimoriadne opatrenia v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19.
Cieľom zákona je prijatie mimoriadnych opatrení, ktoré umožnia, aby mohlo Ministerstvo životného prostredia SR na základe stanoviska povoľujúceho orgánu (SIŽP alebo okresný úrad) poveriť existujúce zariadenie, ktoré je vyplývajúc z jeho technologických a technických možností schopné spracovať nebezpečný odpad z testovania, aby prijalo a zhodnotilo tento odpad, aj keď je to nad rámec platného povolenia. Ide predovšetkým o väčšie prevádzky, spravidla zariadenia na spaľovanie alebo spoluspaľovanie odpadov, ktoré používajú najlepšie dostupné technológie a kde je zaručené nakladanie s týmito nebezpečnými odpadmi v súlade s relevantnými právnymi predpismi a zároveň dosahovanie ustanovených limitov vo vzťahu k ochrane ovzdušia. Takéto poverenie je možné vydať po zodpovednom a dostatočnom zvážení a posúdení relevantných skutočností, a to najmä vo vzťahu k množstvu odpadu vznikajúcemu na jednotlivých odberových miestach, ktorých počet by mal narastať vyplývajúc z opatrení celoplošného testovania obyvateľstva a existujúcich kapacít na spracovanie tohto odpadu.
Týmto opatrením sa umožní odberovým miestam vrátane mobilných odberových miest odovzdať nebezpečný odpad z testovania priamo poverenému zariadeniu na nakladanie odpadov, príp. oprávnenej osobe, ktorá zabezpečí prepravu do takého zariadenia.
MŽP SR sa ustanoví kompetencia poveriť prevádzkovateľa zhodnotením zdravotníckeho odpadu, vytvoreného v čase trvania pandémie. V rámci poverenia MŽP SR špecifikuje podmienky pre každú prevádzku, ako napríklad percentuálny nárast kapacity zariadenia, špecifikácia katalógového čísla odpadu, ktorého sa poverenie bude týkať, čas platnosti poverenia, ktorý nesmie prekročiť trvanie pandémie, maximálne 6 mesiacov, nevyhnutné prevádzkové podmienky, ktoré musia byť dodržané, ak sa líšia od podmienok určených v platnom povolení, alebo súhlase prevádzky.
Pre vydanie poverenia bude potrebné vyjadrenie príslušného povoľujúceho orgánu, ktorým je okresný úrad alebo Slovenská inšpekcia životného prostredia. Poverená prevádzka musí splniť všetky požiadavky na ochranu životného prostredia v zmysle príslušných právnych predpisov na vykonávanie požadovanej činnosti.
K
Sudcovia a prísediaci
16. 2. 2021
Novelou zákona sa dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Práva úprava v § 27b ods. 1 zákona o sudcoch a prísediacich umožňovala, aby členom hodnotiacej komisie bol aj sudca, ktorý sa vzdal funkcie sudcu alebo ktorému zanikla funkcia sudcu z dôvodu dosiahnutia veku 67 rokov. Opomínala sa však kategória sudcov, ktorí boli odvolaní z funkcie sudcu z dôvodu dosiahnutia veku 65 rokov, ktorí mohli byť rovnako prínosní pre fungovanie hodnotiacich komisií, ktorých činnosť je potrebné zabezpečiť pre riadne fungovanie súdov, či už pri obsadzovaní voľných miest sudcov, v disciplinárnom konaní alebo pri pravidelnom hodnotení sudcov. Z dôvodovej správy k vládnemu návrhu zákona o reforme súdnictva je zrejmé, že zámerom zákonodarcu bolo dosiahnuť stav, kedy sa na účely kreovania hodnotiacich komisií mienili využiť aj kapacity sudcov, ktorí boli odvolaní z funkcie z dôvodu dosiahnutia veku 65 rokov. Novelou zákona sa tak napĺňa zámer v čo najširšej miere využiť kapacity emeritných sudcov v rámci hodnotiacich komisií.
Okrem toho, z platnej úpravy nebolo jednoznačne zrejmé, akým spôsobom a na akom súde má byť ukotvený člen hodnotiacej komisie, ktorému zanikla funkcia sudcu, čo vytváralo nepriaznivú situáciu pre tých emeritných sudcov, ktorí boli zvolení do hodnotiacich komisií. Preto sa táto otázka upravila výslovným spôsobom.
K
Horšie než odchod z EÚ. Za nezávislosť Škótsko tvrdo zaplatí
8. 2. 2021
Možné opustenie Spojeného kráľovstva sa v Škótsku stáva, najmä kvôli brexitu, horúcou témou. Tamojšia vláda verí, že odtrhnutie od Británie a opätovné vstúpenie do EÚ povedie k zbohatnutiu krajiny.
Podľa ekonómov z univerzity London School of Economics však hrozí pravý opak. Nezávislosť by škótsku ekonomiku stála dvakrát až trikrát toľko čo odchod z Únie, hovoria.
Podľa štúdie, ktorú vydala prestížna univerzita London School of Economics (LSE) a hongkonská univerzita City University, by škótska ekonomika po vyhlásení nezávislosti každým rokom schudobnela o jedenásť až 15,4 miliárd libier ročne. Negatívne dopady by trvali desaťročia, uvádzajú autori.
Kým prekážky obchodu súvisiace s brexitom znížia príjem Škótska na obyvateľa o dve percentá, nezávislosť by tento príjem ďalej znížila o 4,5 až 6,7 percenta, a to aj v prípade, že by Škótsko zostalo na spoločnom trhu so zvyškom Veľkej Británie, uvádza štúdia. Ani opätovné pripojenie k EÚ by podľa nej neviedlo k zásadnému zníženiu vplyvu.
V