Opatrenia zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Oprávnenie vlády Slovenskej republiky posudzovať a rozhodnúť o tom, či plánovaná investícia je strategickou, najmä vzhľadom na potreby plnenia úloh štátu, zabezpečenie obrany alebo bezpečnosti, budovania dobrého mena štátu, prínos pre hospodárstvo Slovenskej republiky alebo zvýšenia ekonomických úžitkov, odvrátenie dlhodobých environmentálnych škôd. V tomto smere sa návrh opiera o ústavne vymedzenú kompetenciu vlády rozhodovať o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky SR.
Oprávnenie príslušných ministerstiev, ktoré vykonávajú ústrednú štátnu správu v oblasti, v ktorej sa investícia má realizovať a ak také ministerstvo nie je, Ministerstvu dopravy SR preskúmať splnenie zákonných podmienok investície a vydať o tom osvedčenie o významnej investícií.
Vylúčenie úpravy zákona č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach vrátane potreby vykonania štátnej expertízy, ako aj potrebu vypracovania štúdie uskutočniteľnosti pre strategické investície.
Vznik predkupného práva investora k pozemkom, na ktorých sa má investícia realizovať a k stavbám na nich, čím sa zamedzí špekulatívnym prevodom pozemkov, na ktorých sa má realizovať investícia.
Umožnenie vstupu na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení za účelom vykonania nevyhnutných prípravných, prieskumných a zisťovacích prác a úkonov na pozemkoch a stavbách súvisiacich s prípravou strategickej investície, najmä kvôli hydrogeologickému prieskumu, archeologickému prieskumu, geodetickému zameraniu, pyrotechnickému prieskumu, radónovému prieskumu alebo iného prieskumu súvisiaceho s prípravou strategickej investície, čím sa zabezpečí včasné uskutočnenie a hladký priebeh prípravných prác.
Umožnenie a na účely vypracovania znaleckých posudkov a na účely výkupu a vyvlastnenia pozemkov použitie geometrického plánu bez jeho overenia katastrálnym úradom, čím sa príprava stavieb investícií skráti aj o niekoľko mesiacov.
Založenie povinnosti správcov pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú v majetku štátu (v nepodnikateľskej sfére), verejnoprávnych inštitúcií, ako aj Slovenského pozemkového fondu, predať (zameniť) pozemok, ktorý má investor zastavať stavbami investície. Nejde o zásadne novú povinnosť, pretože už platné právo ukladá správcom pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú štátnym majetkom, vrátane Slovenského pozemkového fondu, povinnosť prevodu vlastníckeho práva na inú osobu, napr. v prípade reštitúcií a výstavby diaľnic.
Zánik práv tretích osôb k nehnuteľnostiam, a to dňom zápisu vlastníckeho práva investora ako držiteľa osvedčenia k nehnuteľnostiam uvedeným v osvedčení, čím sa zamedzí napríklad v pokračovaní nájomných a užívacích vzťahov tretích osôb k nehnuteľnostiam, ktoré môžu spôsobiť obštrukcie v efektívnej výstavbe investícií.
Použitie vo vyvlastňovacom konaní a v povoľovacích konaniach na investíciu, v ktorom je účastníkom konania investor a ktoré sa týka pozemku a stavieb podľa rozhodnutia vlády, osvedčenia ako dokladu osvedčujúceho osobitné postavenie investora ako účastníka konania označujúceho pozemky, na ktoré osvedčenie možno použiť. Tým sa uľahčuje postavenie príslušných úradov i účastníkov konania, pretože netreba individuálne dokazovať uvedené skutočnosti v začatom konaní.
Zavedenie inštitútu predbežnej držby, ktorý umožňuje vyvlastňovaciemu orgánu vydať rozhodnutie o predbežnej držbe vyvlastňovanej nehnuteľnosti na vopred vymedzený rozsah prác na investícií. Umožnenie, aby získanie vlastníckych práv a iných práv k všetkým pozemkom nebolo nevyhnutné dokumentovať stavebnému úradu už v stavebnom konaní, ale kompletne až ku kolaudačnému konaniu, a to z dôvodu, aby miliardové investície nestáli z dôvodu čakania na zápis uzavretých zmlúv na zápis do katastra nehnuteľností, na skončenie súdnych konaní vo veciach určenia vlastníka, dedičských konaní a licitovania o výšku náhrady za vyvlastnenie s niektorými jednotlivcami (netýka sa to stavieb na týchto pozemkoch, pretože o ich asanácii sa musí rozhodnúť v stavebnom konaní).
Umožnenie vyvlastňovaciemu orgánu vydať medzitýmne rozhodnutie o vyvlastnení v prípade, ak vo vyvlastňovacom konaní nie sú splnené iba podmienky na určenie výšky náhrady za vyvlastnenie, čím sa zrýchli proces vyvlastňovania.
Umožnenie vedenia vyvlastňovacieho konania spolu s konaním o vydanie medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení a vydania spoločného rozhodnutia – stavebného povolenia a medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení.
Skrátenie lehôt v povoľovacích konaniach.
Vylúčenie v konaniach použitie ustanovení procesných predpisov umožňujúce obštrukcie zo strany účastníkov konania a zúčastnených osôb alebo neúčelné úradovanie a zdržiavanie konania vykonávaním nepotrebných procesných úkonov.
Vypustenie inštitútu žiadosti o nápravu, čím dôjde k zjednodušeniu postupu vo verejnom obstarávaní.
Zavedenie inštitútu fikcie zamietnutia námietok v prípade, ak sa nerozhodne v zákonom ustanovenej lehote, čím sa zrýchli konanie.
K
Výška dávky tehotenské
9. 4. 2021
Výška tehotenského sa odvíja od dosiahnutých vymeriavacích základov (hrubých príjmov) v rozhodujúcom období, ktorým je najčastejšie predchádzajúci kalendárny rok.
Výška dávky predstavuje 15 % denného vymeriavacieho základu s tým, že nesmie byť nižšia ako dávka určená z 10 % maximálneho denného vymeriavacieho základu a vyššia ako dávka určená z maximálneho vymeriavacieho základu. Pretože maximálny denný vymeriavací základ na rok 2021 je v sume 71,8028 eur, tehotenské od 1. apríla 2021 bude nasledovné:
– minimálne tehotenské na kalendárny deň bude v sume 7,18028000 eur, t. j. 215,50 eur za 30-dňový kalendárny mesiac a 222,60 eur za 31-dňový kalendárny mesiac,
– maximálne tehotenské na kalendárny deň bude v sume 10,77042 eur, t. j. 323,20 eur za 30-dňový kalendárny mesiac a 333,90 eur za 31-dňový kalendárny mesiac.
K
Top zmena za sedem rokov pre Mochovce a zelené elektrárne
5. 4. 2021
Začiatok apríla prináša do slovenskej energetiky zásadnú zmenu. Vďaka dostavbe elektrického vedenia medzi Slovenskom a Maďarskom sa rozšíri hrdlo na tomto cezhraničnom profile. To umožní elektrine prúdiť cez toto prepojenie vo väčšom množstve.
Okrem toho, že Slovensko takto pomôže stabilite európskej prenosovej sústavy, ovplyvní to aj dianie u nás. Jednak je to príprava na spustenie tretieho bloku v Mochovciach. A pre zelené zdroje je to zas krok bližšie k ukončeniu takzvaného stop-stavu.
V
Svetu dochádza kritická surovina. Bez nej nebudú cesty ani domy
26. 3. 2021
Svetu dochádza kritická a zároveň významne podceňovaná surovina. Klimatickí vedci dokonca hovoria o jednej z najväčších výziev v udržateľnosti 21. storočia. Tou surovinou je piesok.
"Celá naša spoločnosť je postavená na piesku. Je to svetovo najspotrebovanejší surový materiál po vode a je základnou ingredienciou nášho každodenného života," píše CNBC.
Piesok je vitálnou surovinou napríklad vo výstavbe ciest, budov, či výrobe skla.
"Je čas panikáriť? To naozaj nepomôže, nadišiel čas pozrieť sa na to, ako vnímame piesok a tento pohľad zmeniť," myslí si Pascal Peduzzi, vedec, ktorý sa venuje klimatickým zmenám na environmentálnom oddelení OSN.
"Myslíme si, že piesok je všade. Nikdy sme si nepomysleli, že sa nám môže minúť, ale na niektorých miestach sa to už deje," hovorí.
V
Dopravné podniky hrozia štrajkom
24. 3. 2021
Zástupcovia zamestnancov dopravných podnikov, ktoré prevádzkujú mestskú hromadnú dopravu v mestách Bratislava, Košice a Prešov, vstupujú v utorok do štrajkovej pohotovosti.
Chcú tak vyjadriť nesúhlas s tým, že štát doteraz finančne nepomohol ich podnikom s výpadkom príjmov spôsobeným pandémiou nového koronavírusu a hrozí rušenie liniek i prepúšťanie.
Oznámili to zástupcovia zamestnancov s tým, že štrajková pohotovosť sa cestujúcich MHD nedotkne, má byť však viditeľná, a to napríklad označením na vozidlách.
Prevádzkovatelia MHD v mestách Bratislava, Košice, Prešov a Žilina vo februári upozornili, že situácia vo verejnej doprave je po januári kritická a bez pomoci od štátu môže prísť k rušeniu liniek a k prepúšťaniu. Výpadok tržieb v dôsledku koronakrízy označili za enormný.
Zástupcovia zamestnancov dopravných podnikov na Slovensku zároveň začiatkom marca zverejnili vyhlásenie, kde varujú pred štrajkovou pohotovosťou. Štát žiadajú, aby v plnom rozsahu finančne pomohol ich podnikom a kompenzoval výpadok príjmov spôsobený pandémiou.
Napríklad Dopravný podnik Bratislava eviduje pre koronakrízu výpadok tržieb na úrovni vyše 23 miliónov eur. To podľa dopravcu negatívne ovplyvňuje aj rozvoj MHD v hlavnom meste.
Ministerstvo dopravy v posledných týždňoch opakovane reagovalo, že nemôže pomôcť dopravným podnikom na Slovensku kompenzovať výpadok ich príjmov.
"Ide o dopravné podniky mesta, kde ministerstvo dopravy nemá žiadne akcie/podiel, preto nemá zákonnú možnosť ani vyčlenené finančné prostriedky na priamu pomoc prevádzkovateľom MHD," uviedol hovorca ministerstva Ivan Rudolf.
V