Opatrenia zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Oprávnenie vlády Slovenskej republiky posudzovať a rozhodnúť o tom, či plánovaná investícia je strategickou, najmä vzhľadom na potreby plnenia úloh štátu, zabezpečenie obrany alebo bezpečnosti, budovania dobrého mena štátu, prínos pre hospodárstvo Slovenskej republiky alebo zvýšenia ekonomických úžitkov, odvrátenie dlhodobých environmentálnych škôd. V tomto smere sa návrh opiera o ústavne vymedzenú kompetenciu vlády rozhodovať o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky SR.
Oprávnenie príslušných ministerstiev, ktoré vykonávajú ústrednú štátnu správu v oblasti, v ktorej sa investícia má realizovať a ak také ministerstvo nie je, Ministerstvu dopravy SR preskúmať splnenie zákonných podmienok investície a vydať o tom osvedčenie o významnej investícií.
Vylúčenie úpravy zákona č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach vrátane potreby vykonania štátnej expertízy, ako aj potrebu vypracovania štúdie uskutočniteľnosti pre strategické investície.
Vznik predkupného práva investora k pozemkom, na ktorých sa má investícia realizovať a k stavbám na nich, čím sa zamedzí špekulatívnym prevodom pozemkov, na ktorých sa má realizovať investícia.
Umožnenie vstupu na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení za účelom vykonania nevyhnutných prípravných, prieskumných a zisťovacích prác a úkonov na pozemkoch a stavbách súvisiacich s prípravou strategickej investície, najmä kvôli hydrogeologickému prieskumu, archeologickému prieskumu, geodetickému zameraniu, pyrotechnickému prieskumu, radónovému prieskumu alebo iného prieskumu súvisiaceho s prípravou strategickej investície, čím sa zabezpečí včasné uskutočnenie a hladký priebeh prípravných prác.
Umožnenie a na účely vypracovania znaleckých posudkov a na účely výkupu a vyvlastnenia pozemkov použitie geometrického plánu bez jeho overenia katastrálnym úradom, čím sa príprava stavieb investícií skráti aj o niekoľko mesiacov.
Založenie povinnosti správcov pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú v majetku štátu (v nepodnikateľskej sfére), verejnoprávnych inštitúcií, ako aj Slovenského pozemkového fondu, predať (zameniť) pozemok, ktorý má investor zastavať stavbami investície. Nejde o zásadne novú povinnosť, pretože už platné právo ukladá správcom pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú štátnym majetkom, vrátane Slovenského pozemkového fondu, povinnosť prevodu vlastníckeho práva na inú osobu, napr. v prípade reštitúcií a výstavby diaľnic.
Zánik práv tretích osôb k nehnuteľnostiam, a to dňom zápisu vlastníckeho práva investora ako držiteľa osvedčenia k nehnuteľnostiam uvedeným v osvedčení, čím sa zamedzí napríklad v pokračovaní nájomných a užívacích vzťahov tretích osôb k nehnuteľnostiam, ktoré môžu spôsobiť obštrukcie v efektívnej výstavbe investícií.
Použitie vo vyvlastňovacom konaní a v povoľovacích konaniach na investíciu, v ktorom je účastníkom konania investor a ktoré sa týka pozemku a stavieb podľa rozhodnutia vlády, osvedčenia ako dokladu osvedčujúceho osobitné postavenie investora ako účastníka konania označujúceho pozemky, na ktoré osvedčenie možno použiť. Tým sa uľahčuje postavenie príslušných úradov i účastníkov konania, pretože netreba individuálne dokazovať uvedené skutočnosti v začatom konaní.
Zavedenie inštitútu predbežnej držby, ktorý umožňuje vyvlastňovaciemu orgánu vydať rozhodnutie o predbežnej držbe vyvlastňovanej nehnuteľnosti na vopred vymedzený rozsah prác na investícií. Umožnenie, aby získanie vlastníckych práv a iných práv k všetkým pozemkom nebolo nevyhnutné dokumentovať stavebnému úradu už v stavebnom konaní, ale kompletne až ku kolaudačnému konaniu, a to z dôvodu, aby miliardové investície nestáli z dôvodu čakania na zápis uzavretých zmlúv na zápis do katastra nehnuteľností, na skončenie súdnych konaní vo veciach určenia vlastníka, dedičských konaní a licitovania o výšku náhrady za vyvlastnenie s niektorými jednotlivcami (netýka sa to stavieb na týchto pozemkoch, pretože o ich asanácii sa musí rozhodnúť v stavebnom konaní).
Umožnenie vyvlastňovaciemu orgánu vydať medzitýmne rozhodnutie o vyvlastnení v prípade, ak vo vyvlastňovacom konaní nie sú splnené iba podmienky na určenie výšky náhrady za vyvlastnenie, čím sa zrýchli proces vyvlastňovania.
Umožnenie vedenia vyvlastňovacieho konania spolu s konaním o vydanie medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení a vydania spoločného rozhodnutia – stavebného povolenia a medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení.
Skrátenie lehôt v povoľovacích konaniach.
Vylúčenie v konaniach použitie ustanovení procesných predpisov umožňujúce obštrukcie zo strany účastníkov konania a zúčastnených osôb alebo neúčelné úradovanie a zdržiavanie konania vykonávaním nepotrebných procesných úkonov.
Vypustenie inštitútu žiadosti o nápravu, čím dôjde k zjednodušeniu postupu vo verejnom obstarávaní.
Zavedenie inštitútu fikcie zamietnutia námietok v prípade, ak sa nerozhodne v zákonom ustanovenej lehote, čím sa zrýchli konanie.
K
Bratislava míňala cez pandémiu menej ako Praha
15. 10. 2021
Počas pandémie začalo viac ľudí riešiť otázku, či dokážu peniaze využiť aj lepšie. K tomu sa pridali tiež opatrenia, ktoré ľudí zatvorili doma a obmedzili veľké nákupy. Potvrdzujú to aj výsledky prieskumu spoločností MN Force a Datamar International, ktoré sledovali celkové výdavky domácností v Bratislave a Prahe.
Cez prvú vlnu koronakrízy výdavky u nás v apríli 2020 klesli až v 41 percentách domácností. Následne prišlo leto, epidemická situácia sa uvoľnila a až do novembra sa toto číslo znížilo na približne 30 percent.
„Potom v zime a na jar tohto roka to bolo najsilnejšie, keď štyri mesiace za sebou opäť vyše 40 percent spotrebiteľov obmedzilo svoje výdavky,“ tvrdí výkonný riaditeľ Datamaru Kamil Švéda. Výsledky prieskumu prezentoval na konferencii Zmena správania nákupných zvyklostí, ktorú organizovalo Združenie pre bankové karty.
V
Kategorizácia ústavnej zdravotnej starostlivosti
5. 10. 2021
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky predložilo Návrh zákona o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti v súvislosti s reformou siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v zdravotníctve, pričom ako dôvod predloženia predmetného návrhu uvádza „definovanie novej optimálnej siete a mechanizmov jej pravidelného vyhodnocovania s cieľom posilnenie všeobecného lekárstva a optimalizácie siete nemocníc“.
Navrhovaná právna úprava predstavuje novú koncepciu ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorej cieľom je zabezpečenie kvalitnej a dostupnej ústavnej starostlivosti pre pacienta. Predmetná koncepcia vychádza z prístupu Hodnota za peniaze. Jej cieľom je vykonať v oblasti ústavnej starostlivosti všetky potrebné zmeny nevyhnutné na to, aby finančné prostriedky z verejného zdravotného poistenia vynakladané na ústavnú starostlivosť prinášali pacientovi vyššiu hodnotu v podobe kvalitnejšej a dostupnejšej ústavnej starostlivosti. Navrhované zmeny vyplývajú tak z Programového vyhlásenia vlády SR na obdobie 2021 - 2024, podľa ktorého má každý pacient mať nárok na kvalitnú, bezpečnú a dostupnú ústavnú starostlivosť, ako aj z Plánu obnovy a odolnosti, ktorým sa Slovenská republika zaviazala zefektívniť, okrem iného, aj oblasť zdravotníctva.
Zmyslom navrhovanej právnej úpravy je, aby sa špecializovaná zdravotná starostlivosť a niektoré typy zdravotných výkonov, najmä invazívnych operačných zdravotných výkonov, koncentrovali do nemocníc, kde na ich poskytnutie majú zdravotnícki pracovníci potrebné zručnosti a skúsenosti, čím sa zabezpečí lepšia kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je taktiež primárne zvýšiť bezpečnosť pacienta a vytvoriť predpoklady na zvýšenie kvality poskytovanej ústavnej starostlivosti. Kvalita a efektívne využitie zdrojov majú byť tiež podporené vytvorením úrovní nemocníc (komunitná, regionálna, komplexná, koncová a národná úroveň) so zadefinovanými rozsahmi poskytovanej zdravotnej starostlivosti prostredníctvom zavádzanej kategorizácie ústavnej starostlivosti, v rámci ktorej sa zadefinujú aj ďalšie podmienky a pravidlá pre poskytovanie ústavnej starostlivosti, ako napríklad maximálne čakacie doby, minimálne počty vybraných zdravotných výkonov, ako aj indikátory kvality poskytovanej ústavnej starostlivosti.
K
Ochrana druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi
5. 10. 2021
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky predložilo do legislatívneho procesu návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh novely prináša zákaz držby a odovzdania vybraných druhov živočíchov do držby inej osoby na území Slovenskej republiky, najmä za účelom regulácie súkromných a komerčných chovov veľkých mačkovitých šeliem, medveďov a primátov. Nástrojom navrhovanej novely zákona je zákaz držby vybraných druhov živočíchov s výnimkou exemplárov držaných pred nadobudnutím účinnosti tohto zákazu (na dožitie) alebo chovaných v zariadeniach, ktorých cieľom je ochrana, zachovanie a záchrana populácie daných druhov vo voľnej prírode (napr. licencované zoologické záhrady, zariadenia prevádzkované osobou zapojenou do programu starostlivosti alebo záchytné strediská v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov). Zákaz držby pritom fakticky prispeje aj k zamedzeniu množenia exemplárov, keďže všetky exempláre nadobudnuté odchovom po nadobudnutí účinnosti novely zákona s výnimkou stanovenou v prechodných ustanoveniach, budú považované za držané v rozpore so zákonom a bude možné pristúpiť k ich zhabaniu. Cieľom zavedenia zákazu odovzdania do držby inej osoby v rámci Slovenskej republiky je zároveň eliminovať možnosť nadobúdať exempláre držané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákazu inými súkromnými chovateľmi na území SR, aby sa tak zabránilo zväčšovaniu počtu takýchto chovateľov na území SR. Nakladať s takýmito exemplármi bude možné iba v prípade ak má predmetný exemplár výnimku zo zákazu komerčných činností udelenú pred nadobudnutím účinnosti zákazu držby, prípadne nekomerčne, avšak vždy len mimo územia Slovenskej republiky.
Návrh novely zavádza aj povinnosť viesť fotodokumentáciu exemplárov spracovaných koží a dermoplastických preparátov vybraných druhov živočíchov s kožou s jedinečným vzorom formou prílohy k záznamu o nakladaní s neživým exemplárom vybraných druhov živočíchov podľa §12b zákona. Vedenie fotodokumentácie má za cieľ umožniť stotožnenie držaných neživých exemplárov takýchto živočíchov a minimalizovať tak možnosť vydávať nelegálne nadobudnuté exempláre za legálne nadobudnuté a evidované exempláre pri prípadnej kontrole orgánmi vymáhania práva.
Predmetom návrhu novely je zároveň posilniť kompetencie a oprávnenia orgánov štátneho dozoru vo veciach ochrany exemplárov pri výkone štátneho dozoru s cieľom zosúladiť rozsah týchto kompetencií a oprávnení s tými, ktoré pri výkone štátneho dozoru orgánom štátnej správy vo veciach ochrany prírody a krajiny ukladá zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.
V
Ďalšia rana pre stavebníkov. Blíži sa zdražovanie kľúčového materiálu
4. 10. 2021
Dramatický rast cien, rušenie dohodnutých zmlúv či naceňovanie kontraktov nanovo sa v uplynulých mesiacoch stali v stavebnom sektore bežnou realitou. Stúpajúca hodnota dreva, ocele, hliníka či polystyrénu robí pri výstavbe obrovské škrty v rozpočtoch.
Cena spomínaných materiálov rástla v stovkách percent. Týka sa to aj ďalšieho, bez ktorého sa nezaobíde žiadna stavba. Na rad prichádza aj zvyšovanie hodnoty cementu.
Producenti priznávajú, že ich výrobné vstupy sa dvíhajú a analytici doma či v zahraničí očakávajú, že sa to bude musieť čoskoro odzrkadliť aj u spotrebiteľov. „Predpokladáme výrazný vzostup cien, ktorého výšku si nedovolím odhadnúť. Najbližšie roky však predpokladáme dvojciferný percentuálny rast,“ konštatuje predseda Predstavenstva Cemmac Martin Kebísek.
V