Opatrenia zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Oprávnenie vlády Slovenskej republiky posudzovať a rozhodnúť o tom, či plánovaná investícia je strategickou, najmä vzhľadom na potreby plnenia úloh štátu, zabezpečenie obrany alebo bezpečnosti, budovania dobrého mena štátu, prínos pre hospodárstvo Slovenskej republiky alebo zvýšenia ekonomických úžitkov, odvrátenie dlhodobých environmentálnych škôd. V tomto smere sa návrh opiera o ústavne vymedzenú kompetenciu vlády rozhodovať o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky SR.
Oprávnenie príslušných ministerstiev, ktoré vykonávajú ústrednú štátnu správu v oblasti, v ktorej sa investícia má realizovať a ak také ministerstvo nie je, Ministerstvu dopravy SR preskúmať splnenie zákonných podmienok investície a vydať o tom osvedčenie o významnej investícií.
Vylúčenie úpravy zákona č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach vrátane potreby vykonania štátnej expertízy, ako aj potrebu vypracovania štúdie uskutočniteľnosti pre strategické investície.
Vznik predkupného práva investora k pozemkom, na ktorých sa má investícia realizovať a k stavbám na nich, čím sa zamedzí špekulatívnym prevodom pozemkov, na ktorých sa má realizovať investícia.
Umožnenie vstupu na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení za účelom vykonania nevyhnutných prípravných, prieskumných a zisťovacích prác a úkonov na pozemkoch a stavbách súvisiacich s prípravou strategickej investície, najmä kvôli hydrogeologickému prieskumu, archeologickému prieskumu, geodetickému zameraniu, pyrotechnickému prieskumu, radónovému prieskumu alebo iného prieskumu súvisiaceho s prípravou strategickej investície, čím sa zabezpečí včasné uskutočnenie a hladký priebeh prípravných prác.
Umožnenie a na účely vypracovania znaleckých posudkov a na účely výkupu a vyvlastnenia pozemkov použitie geometrického plánu bez jeho overenia katastrálnym úradom, čím sa príprava stavieb investícií skráti aj o niekoľko mesiacov.
Založenie povinnosti správcov pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú v majetku štátu (v nepodnikateľskej sfére), verejnoprávnych inštitúcií, ako aj Slovenského pozemkového fondu, predať (zameniť) pozemok, ktorý má investor zastavať stavbami investície. Nejde o zásadne novú povinnosť, pretože už platné právo ukladá správcom pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú štátnym majetkom, vrátane Slovenského pozemkového fondu, povinnosť prevodu vlastníckeho práva na inú osobu, napr. v prípade reštitúcií a výstavby diaľnic.
Zánik práv tretích osôb k nehnuteľnostiam, a to dňom zápisu vlastníckeho práva investora ako držiteľa osvedčenia k nehnuteľnostiam uvedeným v osvedčení, čím sa zamedzí napríklad v pokračovaní nájomných a užívacích vzťahov tretích osôb k nehnuteľnostiam, ktoré môžu spôsobiť obštrukcie v efektívnej výstavbe investícií.
Použitie vo vyvlastňovacom konaní a v povoľovacích konaniach na investíciu, v ktorom je účastníkom konania investor a ktoré sa týka pozemku a stavieb podľa rozhodnutia vlády, osvedčenia ako dokladu osvedčujúceho osobitné postavenie investora ako účastníka konania označujúceho pozemky, na ktoré osvedčenie možno použiť. Tým sa uľahčuje postavenie príslušných úradov i účastníkov konania, pretože netreba individuálne dokazovať uvedené skutočnosti v začatom konaní.
Zavedenie inštitútu predbežnej držby, ktorý umožňuje vyvlastňovaciemu orgánu vydať rozhodnutie o predbežnej držbe vyvlastňovanej nehnuteľnosti na vopred vymedzený rozsah prác na investícií. Umožnenie, aby získanie vlastníckych práv a iných práv k všetkým pozemkom nebolo nevyhnutné dokumentovať stavebnému úradu už v stavebnom konaní, ale kompletne až ku kolaudačnému konaniu, a to z dôvodu, aby miliardové investície nestáli z dôvodu čakania na zápis uzavretých zmlúv na zápis do katastra nehnuteľností, na skončenie súdnych konaní vo veciach určenia vlastníka, dedičských konaní a licitovania o výšku náhrady za vyvlastnenie s niektorými jednotlivcami (netýka sa to stavieb na týchto pozemkoch, pretože o ich asanácii sa musí rozhodnúť v stavebnom konaní).
Umožnenie vyvlastňovaciemu orgánu vydať medzitýmne rozhodnutie o vyvlastnení v prípade, ak vo vyvlastňovacom konaní nie sú splnené iba podmienky na určenie výšky náhrady za vyvlastnenie, čím sa zrýchli proces vyvlastňovania.
Umožnenie vedenia vyvlastňovacieho konania spolu s konaním o vydanie medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení a vydania spoločného rozhodnutia – stavebného povolenia a medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení.
Skrátenie lehôt v povoľovacích konaniach.
Vylúčenie v konaniach použitie ustanovení procesných predpisov umožňujúce obštrukcie zo strany účastníkov konania a zúčastnených osôb alebo neúčelné úradovanie a zdržiavanie konania vykonávaním nepotrebných procesných úkonov.
Vypustenie inštitútu žiadosti o nápravu, čím dôjde k zjednodušeniu postupu vo verejnom obstarávaní.
Zavedenie inštitútu fikcie zamietnutia námietok v prípade, ak sa nerozhodne v zákonom ustanovenej lehote, čím sa zrýchli konanie.
K
Sídla a obvody súdov
16. 11. 2022
Novela zákona, ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré predstavuje revíziu reformy súdnej mapy schválenej parlamentom, a to zákonom č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Novela zákona nadväzuje na výstupy interného auditu pripravenosti rezortu spravodlivosti na implementáciu parlamentom schválenej reformy súdnej mapy a odborných diskusií prebiehajúcich nie len v rámci rezortu spravodlivosti.
Ministerstvo spravodlivosti vykonalo v nadväznosti na schválenú reformu súdnej mapy sériu intenzívnych odborných diskusií so všetkými aktérmi zapojenými do procesu jej implementácie, a to s predsedami dotknutých súdov vrátane poverených predsedov správnych súdov, predsedami najvyšších súdov, správou súdov, stavovskými organizáciami sudcov, Súdnou radou Slovenskej republiky, Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, Ministerstvom financií Slovenskej republiky a odborným tímom Úradu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a odolnosti.
Zistenia interného auditu a výsledky diskusií, ktoré sú východiskom pre formovanie obsahu novely zákona:
1. aktuálna personálna situácia na zriaďovaných správnych súdov aj jej očakávaný vývoj k pôvodnému termínu implementácie reformy súdnej mapy (1. január 2023) nevytvára predpoklad pre bezproblémový začiatok činnosti správnych súdov, pretože má dôjsť k presunu takmer 10000 „živých“ súdnych spisov v agende správneho súdnictva z krajských súdov na správne súdy, ktoré k 1. januáru 2023 nebudú disponovať aspoň minimálnym potrebným počtom sudcov pre zvládnutie tejto záťaže, berúc pritom do úvahy aj spustenie nového nápadu vecí,
2. organizačno-technické zabezpečenie zriadenia štyroch bratislavských mestských súdov si vyžaduje, vzhľadom na pomernú komplikovanosť parlamentom schváleného riešenia usporiadania prvostupňových súdov v hlavnom meste Bratislava, dlhšie obdobie pre riadnu implementáciu; situáciu komplikuje aj pilotná účasť rezortu spravodlivosti pri zavádzaní nového ekonomického informačného systému v gescii rezortu financií,
3. schválená právna úprava so sebou prináša isté riziká spojené s procedúrou tvorby rozvrhov práce súdov dotknutých reformou súdnej mapy, ktorú sú dôsledkom absencie jednoznačnej zákonnej úpravy, ako aj riziká spojené s prekladaním sudcov pri zmenách v sústave súdov; oba tieto aspekty môžu negatívne ovplyvňovať posudzovanie otázok spojených s inštitútom zákonného sudcu,
4. vzhľadom na to, že reforma súdnej mapy predstavuje jeden logický celok, ktorého jednotlivé prvky sú navzájom podmienené, nefunkčnosť niektorého z jej prvkov môže negatívne ovplyvniť implementáciu zvyšných prvokov; je dôležité túto skutočnosť mať na pamäti a vnímať reformu súdnej mapy ako jeden celok pri koncipovaní návrhov na jej revíziu,
5. je dôležité, aby reforma súdnej mapy bola implementované v relatívne stabilnom justičnom prostredí, čomu súčasný stav v úplnosti nezodpovedá.
K
Časový rámec pre implementáciu reformy súdnej mapy
16. 11. 2022
Je potrebné vytvoriť dostatočný časový rámec pre implementáciu reformy súdnej mapy. Tomu zodpovedá základný cieľ novely zákona, ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov, ktorým je posun termínu účinnosti reformy súdnej mapy z 1. januára 2023 na 1. júna 2023.
Novelou zákona dochádza ku korekcii schválenej právnej úpravy, pričom zmeny sa zameriavajú na vytvorenie lepších predpokladov pre funkčnosť súdov dotknutých reformou súdnej mapy z hľadiska ich personálneho obsadenia (najmä vo vzťahu k správnym súdom), a súčasne sa zavádzajú úpravy, ktorými sa koriguje nedostatočná úprava spojená napríklad s procedúrou tvorby prvých rozvrhov prác, ktorými sa budú zohľadňovať implikácie spojené so samotnou reformou.
Opatrenia sú dostatočnou zárukou pre úspešnú implementáciu reformy súdnej mapy k termínu 1. júna 2023. Bez ich schválenia reálne hrozilo, že súdna sústava nebude adekvátne pripravená zvládnuť dopady reformy súdnej mapy, čo by negatívne ovplyvnilo ústavné práva účastníkov konania, najmä právo na súdnu ochranu a právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Treba si uvedomiť, že justícia, tak ako akékoľvek iná zložka štátnej moci, plní službu občanom našej krajiny. Občania majú legitímne očakávania, že štát je spôsobilý poskytovať očakávané služby na takej úrovni, ktorá umožňuje reálnu ochranu práv a vymáhanie plnenia právnych povinností. Je preto úlohou štátu robiť všetko preto, aby právomoci štátnych orgánov boli vykonávané efektívne. Tomu je nepochybne podriadená aj reforma súdnej mapy, pretože jej cieľom je poskytnúť kvalitnejšie služby v oblasti súdnej ochrany efektívnejším využitím ľudského potenciálu súdnictva aj optimálnym nastavením sústavy súdov a dôslednej špecializácie súdov a sudcov. Ako každá systémová reforma, tak aj reforma súdnej mapy, prináša efekty v dlhšom časovom horizonte. Je prirodzené, že v rámci nábehovej fázy nie je možné vylúčiť dočasné komplikácie rôzneho charakteru. Je však legitímne, aby potenciál ich vzniku bolo minimalizovaný. A presne tomu cieľu je podriadená novela zákona, pri koncipovaní ktorej sa rešpektovali východiská reformy súdnej mapy a jej ciele, ktoré sa v konečnom dôsledku stali súčasťou Plánu obnovy a odolnosti.
K
Špeciálna volebná komisia
14. 11. 2022
Zavádza sa špeciálny spôsob hlasovania do špeciálnej prenosnej volebnej schránky určený výlučne pre osoby, ktorým bola nariadená izolácia alebo karanténa z dôvodov ochrany verejného zdravia pred ochorením COVID-19 a pre osoby žijúce s nimi v spoločnej domácnosti.
Zákon o podmienkach výkonu volebného práva obsahuje ustanovenie, podľa ktorého sa postup podľa tohto zákona uplatní iba v prípade, ak k 30. novembru 2022 budú na základe rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky osoby pozitívne na ochorenie COVID-19 podliehať izolácii a osoby, ktoré prišli do úzkeho kontaktu s osobou pozitívnou na ochorenie COVID-19, karanténe.
V každom zo 79 okresov v Slovenskej republike sa zriadi špeciálna okrsková volebná komisia v celkovom počte 7 členov zložená z členov delegovaných politickými stranami zastúpenými v parlamente a petičným výborom pre referendum. Zároveň sa ustanovuje právomoc prednostu okresného úradu v prípade vysokého počtu záujemcov o špeciálny spôsob hlasovania určiť ďalších členov komisie.
Zapisovateľ špeciálnej volebnej komisie sa určí zo štátnych zamestnancov vykonávajúcich štátnu službu v okresných úradoch z dôvodu, že sa od neho očakáva vysoká profesionalita pri tvorbe zoznamu voličov počas podávania žiadostí o špeciálny spôsob hlasovania, spolupráca s obcami pri vyčiarkovaní oprávnených voličov v zoznamoch voličov v obciach a zároveň kontrola hlasovacích preukazov. Očakáva sa, že zapisovateľ bude mať odbornú prax, ktorá zaručí nerušený a zákonný priebeh hlasovania.
Vzhľadom na náročnosť práce a určité riziko z dôvodu priameho kontaktu s osobami v izolácii alebo v karanténe sa upravuje odmena člena a zapisovateľa špeciálnej volebnej komisie vo výške 200 eur.
Zákon tiež upravuje kontrolu hlasovacích preukazov tak, aby každý volič, ktorý požiada o hlasovanie špeciálnym spôsobom, a zároveň mu bol vydaný hlasovací preukaz, odovzdal hlasovací preukaz špeciálnej okrskovej volebnej komisii.
Ustanovilo sa, aby špeciálna okrsková volebná komisia mala sídlo v meste, ktoré je sídlom okresu, s odlišnosťou pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu a pre mesto Košice, kde prednosta okresného úradu v Bratislave a v Košiciach určí, v ktorej z mestských častí bude mať táto komisia sídlo. Na účely finančného zabezpečenia a na účely započítania výsledku hlasovania v okrsku sa tento špeciálny okrsok začlení ako jeden z okrskov mesta, resp. mestskej časti, v ktorej má sídlo. Výdavky spojené so špeciálnym spôsobom hlasovania budú hradené zo štátneho rozpočtu.
K
Podmienky výkonu volebného práva
14. 11. 2022
Zákon o podmienkach výkonu volebného práva ustanovuje prekážku výkonu volebného práva, ktorou je zákonom ustanovené obmedzenie osobnej slobody z dôvodov ochrany verejného zdravia, ktorá bola zavedená do právneho poriadku hneď po politických a spoločenských zmenách v marci 1990 a pre voľby do orgánov samosprávy obcí.
Táto prekážka bola a je teda viac ako 30 rokov spoločnosťou akceptovaná z dôvodu, že spravidla sa uplatňovala pri doručovaní prenosnej volebnej schránky do nemocničných zariadení a obmedzenie sa vzťahovalo najmä na infekčné oddelenia nemocníc. Zákon, prirodzene, nepočítal s pandémiou a s takým rozsiahlym dopadom na uplatňovanie volebného práva voličov.
Pretrvávajúca pandémia ochorenia COVID-19 si vzhľadom na jej celospoločenské dopady vyžiadala mimoriadne riešenia. Do volebného zákona sa doplnila možnosť ustanoviť v čase pandémie a v príčinnej súvislosti s ňou osobitným zákonom podmienky, za ktorých sa prekážka práva voliť na voličov, ktorým bolo zákonom ustanovené obmedzenie osobnej slobody z dôvodu ochrany verejného zdravia, nebude vzťahovať. Zámerom bolo, aby voliči, ktorí by sa za bežných okolností z dôvodu nariadených karanténnych opatrení nemohli zúčastniť volieb, mohli uplatniť svoje aktívne volebné právo a hlasovať.
Reakciou na vyššie uvedené bolo prijatie zákona č. 185/2022 o špeciálnom spôsobe hlasovania vo voľbách do orgánov samosprávy obcí a vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov, ktoré sa konajú v roku 2022 v rovnaký deň a v rovnakom čase a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorým sa umožňuje hlasovať v týchto voľbách aj voličom, ktorým bola nariadená izolácia a karanténa, avšak špeciálnym spôsobom tak, aby bola zabezpečená ochrana verejného zdravia.
Prezidentka Slovenskej republiky verejne prisľúbila vyhlásenie referenda na základe návrhu petičného výboru najmenej s jednou otázkou po tom, ako Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodne o ústavnosti jednej z navrhovaných otázok. Vzhľadom na skutočnosť, že ochorenie COVID-19 je naďalej dôvodom na nariadenie izolácie a karantény a predstavuje prekážku pri výkone aktívneho volebného práva, ustanovilo sa aj pre referendum, ktoré sa vzhľadom na lehoty zakotvené v Ústave Slovenskej republiky bude konať v prvých mesiacoch roka 2023, vytvoriť zákonné predpoklady pre hlasovanie voličov nachádzajúcich sa v izolácii alebo v karanténe.
K