Opatrenia zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Oprávnenie vlády Slovenskej republiky posudzovať a rozhodnúť o tom, či plánovaná investícia je strategickou, najmä vzhľadom na potreby plnenia úloh štátu, zabezpečenie obrany alebo bezpečnosti, budovania dobrého mena štátu, prínos pre hospodárstvo Slovenskej republiky alebo zvýšenia ekonomických úžitkov, odvrátenie dlhodobých environmentálnych škôd. V tomto smere sa návrh opiera o ústavne vymedzenú kompetenciu vlády rozhodovať o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky SR.
Oprávnenie príslušných ministerstiev, ktoré vykonávajú ústrednú štátnu správu v oblasti, v ktorej sa investícia má realizovať a ak také ministerstvo nie je, Ministerstvu dopravy SR preskúmať splnenie zákonných podmienok investície a vydať o tom osvedčenie o významnej investícií.
Vylúčenie úpravy zákona č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach vrátane potreby vykonania štátnej expertízy, ako aj potrebu vypracovania štúdie uskutočniteľnosti pre strategické investície.
Vznik predkupného práva investora k pozemkom, na ktorých sa má investícia realizovať a k stavbám na nich, čím sa zamedzí špekulatívnym prevodom pozemkov, na ktorých sa má realizovať investícia.
Umožnenie vstupu na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení za účelom vykonania nevyhnutných prípravných, prieskumných a zisťovacích prác a úkonov na pozemkoch a stavbách súvisiacich s prípravou strategickej investície, najmä kvôli hydrogeologickému prieskumu, archeologickému prieskumu, geodetickému zameraniu, pyrotechnickému prieskumu, radónovému prieskumu alebo iného prieskumu súvisiaceho s prípravou strategickej investície, čím sa zabezpečí včasné uskutočnenie a hladký priebeh prípravných prác.
Umožnenie a na účely vypracovania znaleckých posudkov a na účely výkupu a vyvlastnenia pozemkov použitie geometrického plánu bez jeho overenia katastrálnym úradom, čím sa príprava stavieb investícií skráti aj o niekoľko mesiacov.
Založenie povinnosti správcov pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú v majetku štátu (v nepodnikateľskej sfére), verejnoprávnych inštitúcií, ako aj Slovenského pozemkového fondu, predať (zameniť) pozemok, ktorý má investor zastavať stavbami investície. Nejde o zásadne novú povinnosť, pretože už platné právo ukladá správcom pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú štátnym majetkom, vrátane Slovenského pozemkového fondu, povinnosť prevodu vlastníckeho práva na inú osobu, napr. v prípade reštitúcií a výstavby diaľnic.
Zánik práv tretích osôb k nehnuteľnostiam, a to dňom zápisu vlastníckeho práva investora ako držiteľa osvedčenia k nehnuteľnostiam uvedeným v osvedčení, čím sa zamedzí napríklad v pokračovaní nájomných a užívacích vzťahov tretích osôb k nehnuteľnostiam, ktoré môžu spôsobiť obštrukcie v efektívnej výstavbe investícií.
Použitie vo vyvlastňovacom konaní a v povoľovacích konaniach na investíciu, v ktorom je účastníkom konania investor a ktoré sa týka pozemku a stavieb podľa rozhodnutia vlády, osvedčenia ako dokladu osvedčujúceho osobitné postavenie investora ako účastníka konania označujúceho pozemky, na ktoré osvedčenie možno použiť. Tým sa uľahčuje postavenie príslušných úradov i účastníkov konania, pretože netreba individuálne dokazovať uvedené skutočnosti v začatom konaní.
Zavedenie inštitútu predbežnej držby, ktorý umožňuje vyvlastňovaciemu orgánu vydať rozhodnutie o predbežnej držbe vyvlastňovanej nehnuteľnosti na vopred vymedzený rozsah prác na investícií. Umožnenie, aby získanie vlastníckych práv a iných práv k všetkým pozemkom nebolo nevyhnutné dokumentovať stavebnému úradu už v stavebnom konaní, ale kompletne až ku kolaudačnému konaniu, a to z dôvodu, aby miliardové investície nestáli z dôvodu čakania na zápis uzavretých zmlúv na zápis do katastra nehnuteľností, na skončenie súdnych konaní vo veciach určenia vlastníka, dedičských konaní a licitovania o výšku náhrady za vyvlastnenie s niektorými jednotlivcami (netýka sa to stavieb na týchto pozemkoch, pretože o ich asanácii sa musí rozhodnúť v stavebnom konaní).
Umožnenie vyvlastňovaciemu orgánu vydať medzitýmne rozhodnutie o vyvlastnení v prípade, ak vo vyvlastňovacom konaní nie sú splnené iba podmienky na určenie výšky náhrady za vyvlastnenie, čím sa zrýchli proces vyvlastňovania.
Umožnenie vedenia vyvlastňovacieho konania spolu s konaním o vydanie medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení a vydania spoločného rozhodnutia – stavebného povolenia a medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení.
Skrátenie lehôt v povoľovacích konaniach.
Vylúčenie v konaniach použitie ustanovení procesných predpisov umožňujúce obštrukcie zo strany účastníkov konania a zúčastnených osôb alebo neúčelné úradovanie a zdržiavanie konania vykonávaním nepotrebných procesných úkonov.
Vypustenie inštitútu žiadosti o nápravu, čím dôjde k zjednodušeniu postupu vo verejnom obstarávaní.
Zavedenie inštitútu fikcie zamietnutia námietok v prípade, ak sa nerozhodne v zákonom ustanovenej lehote, čím sa zrýchli konanie.
K
Záchrana dát z počítačového praveku
18. 2. 2009
Vedci vystríhajú, že posledných tridsať rokov dvadsiateho storočia môže byť pre budúce generácie dobou temna. Súborové formáty a médiá sa za posledné roky menili tak rýchlo, že veľkú časť z nich už dnes nedokážeme otvoriť.
Len Britský národný archív má vo svojich databázach
580 terabajtov takýchto dát. Ide o množstvo, ktoré by stačilo na naplnenie
skoro šesťstotisíc encyklopédií. Riziko, že prídeme o všetok tento materiál,
každým rokom narastá.
Prichádzame
aj o kultúrny materiál. Kým staré firmy sa digitalizujú do modernej podoby,
množstvo starých prehistorických hier a programov už dnes nemáme na čom
spustiť. V múzeách je síce množstvo prehistoriských počítačov, no ak nebude
možné ukázať, čo tieto zariadenia v skutočnosti dokázali, je to rovnaké, ako
ukázať ľuďom na obrazovke hudobné nástroje, no vymazať všetku hudbu.
Vedci
európskych univerzít a národných archívov preto začali pracovať na vytvorení
univerzálneho programu, ktorý vráti staré dáta a použité programové prostriedky
späť do hry. Projekt má názov Keeping Emulation Environments Partable. Program
dokáže napodobniť rozhranie akéhokoľvek starého súborového formátu, zariadenia
alebo operačného systému. Dokáže prečítať dáta a programy spustiť presne tak,
ako keby bežali na pôvodnom hardvéri.
Po
zmapovaní histórie sa aplikácia bude rozširovať o nové formáty. Odhaduje sa, že
v roku 2010 bude množstvo dát uložených v elektronických dokumentoch
osemnásťmilionkrát väčšie ako tých, ktoré sa nachádzajú v knihách.
Vedci
chcú vytvoriť aj verejnú databázu starých hier a programov, ktoré by si každý
mohol stiahnuť a otvoriť priamo na svojom počítači. Mal by teda vzniknúť
centralizovaný archív dát z počítačového praveku.
Prvý mobilný telefón na solárnu energiu
18. 2. 2009
V španielskej Barcelone na svetovom kongrese mobilnej techniky vývojári predstavili revolučný mobilný telefón.
Telefón využíva solárnu energiu. Telefón
má na sebe pripevnené miniatúrne solárne panely. Prístroje by mohli byť
užitočné v priestoroch, kde užívatelia nemajú prístup k elektrickej energii. Na
európsky trh by sa prístroj mohol dostať v druhej polovici tohto roku.
Technológia si vyžaduje nabíjanie na slnku 10 až 14 hodín a vydrží 4 hodiny nepretržitého volania.
Mobilný telefón sa dá zapojiť aj do elektriny.
Lincoln bol podľa historikov najlepším amerických prezidentom
17. 2. 2009
Podľa historikov bol Abraham Lincoln, ktorého 200. výročie narodenia si v Spojených štátoch pripomenuli pred niekoľkými dňami, najlepším americkým prezidentom.
Prieskumu
sa zúčastnilo 65 historikov. Odchádzajúci šéf Bieleho domu George W. Bush sa z
celkového počtu 42 prezidentov umiestnil na 36. mieste. Prvé tri miesta okrem Lincolna
obsadili Georg Washington a Franklin D. Roosevelt.
Register modernej architektúry Slovenska
16. 2. 2009
Vrcholné diela modernej slovenskej architektúry verejnosť nepozná. O to ľahšie je ich ničiť. Preto vedci prichádzajú s Registrom modernej architektúry Slovenska, do ktorého zapisujú najhodnotnejšie stavby 20. storočia. Päť z takýchto stavieb vedci navrhujú okamžite zapísať medzi národné kultúrne pamiatky. Tým by tieto stavby získali štátnu ochranu.
Register bude po dokončení obsahovať vyše 500 diel. Vedci očakávajú podnety
od širšej odbornej verejnosti. Na zozname sa stále pracuje. Niekedy
rýchlejšiemu zápisu diela do registra bránia chýbajúce údaje. Stáva sa, že
ani architekt - autor nemá potrebné dokumenty a tieto treba potom práce hľadať v
archívoch.