Opatrenia v súvislosti s treťou vlnou pandémie
22. 11. 2021
Cieľom zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s treťou vlnou pandémie ochorenia COVID-19 bolo reagovať na aktuálny stav v spoločnosti týkajúci sa dohľadu nad dodržiavaním aktuálnych opatrení v boji proti ochoreniu COVID – 19.
Na tento účel sa preto spresnili niektoré ustanovení zákona o ochrane podpore a rozvoji verejného zdravia. Upravila sa povinnosť prevádzkovateľov
- kontrolovať opatrenia na predchádzanie ochoreniam a opatrenia pri ohrozeniach verejného zdravia uložené príslušným orgánom verejného zdravotníctva, a na tento účel vyžadovať od osôb preukázanie totožnosti,
- odmietnuť vstup do prevádzkových priestorov zariadení alebo vstup na hromadné podujatie osobe, ktorá odmietne preukázať svoju totožnosť pri plnení opatrení na predchádzanie ochoreniam alebo pri ohrozeniach verejného zdravotníctva, ktoré nariadil úrad verejného zdravotníctva.
Tiež sa vytvorili zákonné predpoklady pre nariadenie uzatvoriť prevádzku počas krízovej situácie z dôvodu ochorenia COVID-19. Uzavretie prevádzky vykoná osoba vykonávajúca štátny zdravotný dozor rozhodnutím na mieste. Osoba vykonávajúca štátny zdravotný dozor bude môcť na vykonanie tohto nariadenia požiadať o súčinnosť Policajný zbor.
Upravilo sa, aby príslušník Policajného zboru mohol vyžadovať od fyzických osôb potvrdenie o absolvovaní očkovania proti ochoreniu COVID-19, alebo potvrdenie o prekonaní ochorenia COVID-19 alebo potvrdenie o negatívnom výsledku testu na ochorenie COVID-19, a to v súvislosti s využitím oprávnenia zakázať vstup na určené miesto alebo prikázať zotrvanie na určenom mieste.
K
Neapolská pizza ako chránená špecialita
5. 2. 2010
Celé Taliansko a najmä Neapol dnes majú dôvod na oslavu. Odo dneška je pravá neapolská pizza pod ochranou Európskej únie ako garantovaná tradičná špecialita. Príslušná úprava bolo vo štvrtok podpísaná v sídle EÚ v Bruseli.
Šéf talianskeho ministerstva poľnohospodárstva to označil za veľké víťazstvo pre Taliansko.
V danom prípade sú predpisy mimoriadne prísne a netýkajú sa iba prísad, ale aj samotnej výroby cesta a teploty pri jeho príprave.
Z minulosti sa certifikátom D.O.P. (Denominazione di Origine Protetta) môžu už pochváliť mozzarella a parmská šunka.
Informovala o tom agentúra APA.
Istanbul získal titul "Európske hlavné mesto kultúry"
4. 2. 2010
Istanbul sa v tomto roku stal „Európskym hlavným mestom kultúry“. Hlavný turecký vyjednávač vyhlásil včera v Európskom parlamente, že táto skutočnosť je pre Európu veľkou príležitosťou pochopiť Turecko, a pre Turecko príležitosťou pochopiť EÚ.
Egemen Bağış, hlavný turecký vyjednávač, je aj členom parlamentu za mesto Istanbul a hlavným propagátorom svojho mesta ako „Európskeho hlavného mesta kultúry“ pre rok 2010. Europoslancom povedal, že Európu si bez Istanbulu, metropoly, ktorá kedysi bola hlavným mestom Rímskej a Byzantskej ríše, nevie predstaviť.
Titul „Európske hlavné mesto kultúry“ bol vytvorený už v roku 1985. Každoročne je udeľovaný dvom mestám z dvoch vybraných európskych krajín. Rozhodcovský panel je tvorený šiestimi členmi z príslušnej krajiny a siedmimi z európskych inštitúcií. Konečné rozhodnutie je v rukách Rady, tá však v podstate len formálne potvrdí výber panela.
Kandidáti musia splniť tri hlavné kritériá: 1. do projektu integrovať európsku dimenziu, 2. posilniť spoluprácu medzi krajinami EÚ s podporou verejnosti, a 3. zdôrazniť úlohu mesta pri formovaní a rozvoji kultúry v Európe.
Úspešní kandidáti musia mať pripravený program aktivít s dlhodobým efektom. Kultúrne aktivity počas vybraného roka majú prispievať k dlhodobému kultúrnemu, hospodárskemu a sociálnemu rozvoju mesta.
V najbližších rokoch budú mať titul Európske hlavné mesto kultúry (EHMK) tieto metropoly:
• 2010: Istanbul (Turecko) a Kyjev (Ukrajina)
• 2011: Turku (Fínsko) a Tallinn (Estónsko)
• 2012: Guimarães (Portugalsko) a Maribor (Slovinsko)
• 2013: Košice (Slovensko) a Marseille (Francúzsko)
• 2014: Umeå (Švédsko) a Riga (Lotyšsko)
V predchádzajúcich rokoch už titul „Európske hlavné mesto kultúry“ (EHMK) získali tiež mestá z nečlenskej krajiny EÚ. Titul EHMK tak dostali napríklad mestá Bergen a Stavanger v Nórsku, či Reykjavík na Islande.
Podľa nedávnej úpravy pravidiel sa však už mestá z nečlenských krajín už nebudú môcť uchádzať o tento titul.
Turecký predstaviteľ sa vo svojom prejave snažil rozptýliť obavy, že veľká moslimská krajina prinesie do Európy terorizmus a extrémizmus.
Podľa jeho slov „deti, ktoré prevracajú autá vo Francúzsku a pália ich, neprichádzajú z Maroka či Alžírska. Narodili sa v Paríži. Teroristi, ktorí zaútočili na Londýn, nepochádzali z Pakistanu. Narodili sa v Londýne. Dostali vzdelanie v Británii a rozhodli sa stať teroristami.“
Vysoký krvný tlak môže poškodiť mozog
3. 2. 2010
Vedci varujú, že vysoký krvný tlak môže poškodiť mozog až tak, že vznikne Alzheimerova choroba a iné druhy demencie. Súvislosť zistili americkí vedci, ktorí skúmali poškodenie ľudského mozgového tkaniva na magnetickej rezonancii. Prapríčinou vzniku drobných jaziev na mozgu môže byť vysoký tlak krvi.
Aj keď k poškodeniu mozgu dochádza v strednom veku, k objaveniu mentálnych porúch môže dôjsť až po mnohých rokoch.
Na pätnásť rokov trvajúcom výskume sa zúčastnilo takmer tisíc pacientov, vedci odhalili aj iný varujúci fakt. Dĺžka času, počas ktorého človek má neliečený vysoký tlak, je podľa vedcov priamo úmerná poškodeniu mozgu.
Téma "finančná kríza" ľuďom znechucuje médiá
2. 2. 2010
Únava z pesimistického spravodajstva o kríze, viac času stráveného s rodinou, surfovaním po internete či pri televízii, sú podľa najnovšieho prieskumu UPC tiež dôsledkami hospodárskej krízy. Kríza tak mení zvyklosti ľudí, trávenie ich voľného času, aj vzťah k médiám. Až 40 % populácie si myslí, že televízie to s finančnou krízou dokonca preháňajú, alebo, že záujem televízií o krízu ju ešte viac zhoršuje. Prieskum spoločnosti UPC sa uskutočnil v desiatich európskych krajinách vrátane Slovenska.
Oslovení sa vo väčšine krajín, v ktorých sa prieskum konal, vyjadrili, že sú už unavení z neustáleho informovania o finančnej kríze. Viac ako polovica populácie na Slovensku, ale aj v Českej republike, Írsku, Belgicku, Holandsku či Poľsku má témy finančná kríza „po krk."
Prieskum potvrdzuje tiež sťažnosti šéfov reštaurácií, barov či kaviarni, ktorých návštevnosť v dôsledku krízy výrazne klesla. Až 46 % ľudí v prieskume pripustilo, že pre krízu chodí do barov či reštaurácií menej často. Kríza postihla aj kiná. Až 41 % respondentov uviedlo, že kino navštevuje menej ako pred krízou.
Nepriamo kríza ovplyvnila aj zdravie. Podľa prieskumu približne štvrtina Slovákov, ale aj Poliakov, Maďarov či Rumunov, zredukovala svoje športové aktivity. Ľudia obmedzili aj čítanie papierových novín, sledovanie filmov prostredníctvom DVD či hranie počítačových hier, naopak zvýšil sa výrazne čas strávený surfovaním po internete.
Pozitívnou správou je, že približne 16 % oslovených trávi ušetrený čas viac s rodinou a s kamarátmi. Krízu ako dôvod, pre ktorý tohto roku bude menej dovolenkovať, označilo približne 30 % respondentov.
Prieskum UPC bol uskutočnený v období október až december 2009 na vzorke 11 000 respondentov v desiatich európskych krajinách.