Odkázanosti účastníka konania na pomôcku podľa vyhlášky k integrovanej posudkovej činnosti
20. 3. 2025
Pri určení odkázanosti účastníka konania na pomôcku sociálny pracovník uvedie pomôcku zo zoznamu pomôcok na zmiernenie alebo prekonanie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, podľa § 24 ods. 2 a § 29 až 31 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, na ktorú je účastník konania odkázaný.
Pri posudzovaní miery ťažkostí účastníka konania pri uskutočňovaní jednotlivých činností podľa prílohy č. 1, sa vychádza z toho, akou mierou je rozsah jeho funkčných schopností postačujúci na vykonávanie konkrétnej činnosti samostatne v kvalite a spôsobom, ktorý je bežný a akceptovateľný u fyzických osôb rovnakého veku a pohlavia bez zdravotného postihnutia (prijateľný štandard), posúdenie potreby a kontrolu správnosti ním vykonávanej konkrétnej činnosti v prijateľnom štandarde. Miera ťažkostí účastníka konania vykonávať konkrétnu činnosť v prijateľnom štandarde zodpovedá prevažujúcej miere jeho ťažkostí v posudzovanom období. Pri posudzovaní miery ťažkostí účastníka konania pri vykonávaní jednotlivých činností podľa prílohy č. 1, je obdobím, z ktorého sa vychádza pri zisťovaní miery ťažkostí vykonávať jednotlivé činnosti, jeden mesiac. Pri posudzovaní miery ťažkostí účastníka konania, pri vykonávaní jednotlivých činností podľa prílohy č. 1, u ktorého striedavo dochádza k zhoršovaniu a zlepšovaniu funkčných dôsledkov jeho zdravotného stavu, je obdobím, z ktorého sa vychádza pri zisťovaní miery ťažkostí vykonávať jednotlivé činnosti, spravidla jeden rok.
K
Námorná plavba po novom
3. 6. 2019
V prvom čítaní je návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe v znení neskorších predpisov.
Návrhom zákona sa upravuje oblasť pracovno-sociálna, kontrola životných a pracovných podmienok na námornej lodi, dĺžka trvania služby a čas odpočinku, aké doklady a v akom jazyku musia byť na palube námornej lode, povinnosť veliteľa v prípade choroby alebo zranenia člena lodnej posádky, povinnosť vlastníka námornej lode poistiť sa na účely krytia nákladov za poskytovanie zdravotnej starostlivosti a krytia nákladov spojených s repatriáciou člena lodnej posádky, sprístupniť členovi lodnej posádky postup vybavovania sťažností v pracovnoprávnych vzťahoch na námornej lodi a zabezpečiť členovi lodnej posádky vhodné ubytovanie a stravu. Ďalším cieľom návrhu zákona je precizovanie niektorých ustanovení zákona, čo si vyžiadala aplikačná prax a výsledky auditu Medzinárodnej námornej organizácie.
Podľa Dohovoru o práci v námornej doprave, ak je v námornom registri štátu zapísaná námorná loď a jej vlastník nesplní povinnosť repatriácie člena lodnej posádky, je povinný zabezpečiť repatriáciu vlajkový štát; vlastník námornej lode je povinný uhradiť náklady, ktoré vlajkový štát vynaložil na repatriáciu člena lodnej posádky. V súvislosti s uvedenou požiadavkou, ak je v námornom registri Slovenskej republiky zapísaná námorná loď a vlastník námornej lode zapísanej v námornom registri SR si nesplní povinnosť repatriácie, ministerstvo je povinné zabezpečiť repatriáciu člena lodnej posádky.
Podávanie sťažnosti
7. 3. 2019
Sťažnostné právo upravuje zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach. Ide o veľmi dôležitú a nanajvýš aktuálnu právnu úpravu, o čom svedčí aj veľký počet sťažností prijímaných orgánmi verejnej moci a aj obcami.
Zákonná úprava možnosti obracať sa na orgány verejnej správy prostredníctvom sťažností sa dotýka širokej verejnosti. Zákon praktickým, úplne zrozumiteľným a prehľadným spôsobom vysvetľuje všetky dôležité a podstatné stránky fungovania a rozhodovania obce vo veciach sťažnostného práva hmotného i procesného.
Lehota na vybavenie sťažností je 60 pracovných dní a začína plynúť prvým pracovným dňom nasledujúcim po dni jej doručenia orgánu verejnej správy príslušnému na jej vybavenie. Ak je sťažnosť náročná na prešetrenie, môže vedúci orgánu verejnej správy alebo ním splnomocnený zástupca uvedenú lehotu predĺžiť pred jej uplynutím o 30 pracovných dní, pričom predĺženie lehoty orgán verejnej správy oznámi bezodkladne sťažovateľovi.
Sťažnosť je vybavená odoslaním písomného oznámenia výsledku jej prešetrenia sťažovateľovi.
Zmeny v zákone o obecnej polícii
4. 3. 2019
Novelou zákona o cestnej doprave dochádza k zmenám pre obecnú políciu.
Ide o úpravu právomocí príslušníka obecnej polície s cieľom zabezpečiť, aby príslušník obecnej polície mohol zastaviť vozidlo za účelom kontroly dodržiavania podmienok prevádzkovania taxislužby. Táto kompetencia súvisí s kompetenciou obce, ktorá vykonáva odborný dozor v taxislužbe. Obec môže zároveň výkonom kontroly poveriť aj príslušníka obecnej polície.
Policajný zbor od 1. 7. 2019
13. 2. 2019
Cieľom novely zákona o Policajnom zbore je vytvorenie zákonnej možnosti pre osoby poverené duchovnou a pastoračnou službou pôsobiace v Policajnom zbore Slovenskej republiky, Zbore väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky alebo v Ozbrojených silách Slovenskej republiky spočívajúcej v nepridelení a nepoužívaní zbrane.
Novela sa tak dotýka zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov a zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky. Predkladaná novela zosúladí legislatívu Slovenskej republiky so ženevskými konvenciami, v ktorých sa na duchovnú službu hľadí ako na nekombatantov.
Použitie zbrane môže viesť aj k smrteľným následkom, čo je v príkrom rozpore s prevažnou väčšinou náboženských vyznaní, keďže život vnímajú ako najvyššiu hodnotu. Osoby poverené duchovnou a pastoračnou službou pôsobiace v Policajnom zbore Slovenskej republiky, Zbore väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky alebo v Ozbrojených silách Slovenskej republiky majú za cieľ plniť úplne odlišné úlohy ako ostatní policajti, príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže alebo vojaci. Odlišné vnímanie duchovnej služby v ozbrojených zboroch a v ozbrojených silách uplatňujú aj v iných krajinách sveta.
V súčasnosti sa osobám povereným duchovnou a pastoračnou službou pôsobiacim v ozbrojených zboroch a v ozbrojených silách prideľujú zbrane a v niektorých prípadoch ich musia aj používať, napríklad počas povinných cvičných strelieb, ktoré musia absolvovať. V prípade Zboru väzenskej a justičnej stráže osoby poverené duchovnou a pastoračnou službou síce zbraň pridelenú nemajú, no používať ju počas povinných cvičných strelieb musia. Predkladaná novela generálne nezakazuje osobám povereným duchovnou a pastoračnou službou v ozbrojených zboroch a v ozbrojených silách držať zbrane. Bude na rozhodnutí príslušnej cirkevnej autority, či svojim osobám povereným duchovnou a pastoračnou službou umožní mať pridelenú zbraň a používať zbraň, alebo nie. V praxi môže nastať situácia, keď príslušná cirkevná autorita generálne neudelí súhlas s pridelením a používaním zbrane vo vzťahu k všetkým jej osobám povereným duchovnou a pastoračnou službou v ozbrojených zboroch a ozbrojených silách, ale aj situácia, keď takýto súhlas nebude udelený len individuálne konkrétnej osobe poverenej duchovnou a pastoračnou službou, napríklad na základe jeho žiadosti vo vzťahu k jeho cirkevnej autorite z dôvodu výhrady vo svedomí.
Predkladaná novela tiež myslí na situácie, keď môže byť osoba poverená duchovnou a pastoračnou službou bez pridelenej zbrane počas výkonu jeho služby v ohrození. Ak na to nastanú okolností, bude osobe poverenej duchovnou a pastoračnou službou bez pridelenej zbrane poskytnutá primeraná ochrana ozbrojeným zborom alebo ozbrojenými silami, ktorých je príslušníkom. Pod primeranou ochranou osoby poverenej duchovnou a pastoračnou službou bez pridelenej zbrane sa napríklad rozumie pridelenie nepriestrelnej vesty, zavedenie režimových opatrení či pridelenie iného príslušníka so zbraňou na ochranu, alebo iné vhodné ochranné opatrenie v závislosti od závažnosti možného ohrozenia osoby poverenej duchovnou a pastoračnou službou bez pridelenej zbrane. Osoba poverená duchovnou a pastoračnou službou bez pridelenej zbrane bude môcť aj sama požiadať svoj ozbrojený zbor alebo ozbrojené sily o poskytnutie primeranej ochrany, ak sa bude domnievať, že si to okolnosti vyžadujú. O poskytnutí primeranej ochrany rozhodne príslušný veliaci v ozbrojených zboroch alebo v ozbrojených silách.