Odkázanosti účastníka konania na pomôcku podľa vyhlášky k integrovanej posudkovej činnosti
20. 3. 2025
Pri určení odkázanosti účastníka konania na pomôcku sociálny pracovník uvedie pomôcku zo zoznamu pomôcok na zmiernenie alebo prekonanie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, podľa § 24 ods. 2 a § 29 až 31 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, na ktorú je účastník konania odkázaný.
Pri posudzovaní miery ťažkostí účastníka konania pri uskutočňovaní jednotlivých činností podľa prílohy č. 1, sa vychádza z toho, akou mierou je rozsah jeho funkčných schopností postačujúci na vykonávanie konkrétnej činnosti samostatne v kvalite a spôsobom, ktorý je bežný a akceptovateľný u fyzických osôb rovnakého veku a pohlavia bez zdravotného postihnutia (prijateľný štandard), posúdenie potreby a kontrolu správnosti ním vykonávanej konkrétnej činnosti v prijateľnom štandarde. Miera ťažkostí účastníka konania vykonávať konkrétnu činnosť v prijateľnom štandarde zodpovedá prevažujúcej miere jeho ťažkostí v posudzovanom období. Pri posudzovaní miery ťažkostí účastníka konania pri vykonávaní jednotlivých činností podľa prílohy č. 1, je obdobím, z ktorého sa vychádza pri zisťovaní miery ťažkostí vykonávať jednotlivé činnosti, jeden mesiac. Pri posudzovaní miery ťažkostí účastníka konania, pri vykonávaní jednotlivých činností podľa prílohy č. 1, u ktorého striedavo dochádza k zhoršovaniu a zlepšovaniu funkčných dôsledkov jeho zdravotného stavu, je obdobím, z ktorého sa vychádza pri zisťovaní miery ťažkostí vykonávať jednotlivé činnosti, spravidla jeden rok.
K
Výdavky Slovákov na potraviny rástli druhým najrýchlejším tempom
29. 12. 2020
Výdavky domácností na potraviny sa v minulom roku zvýšili v siedmich členských štátoch Európskej únie, pričom obyvatelia minuli na „potraviny a nealkoholické nápoje“ viac ako 956 miliárd eur. To je ekvivalentom 6,8 percenta európskeho HDP, informuje v novej analýze európsky štatistický úrad Eurostat.
Suma predstavuje 13 percent celkových výdavkov na spotrebu a radí sa k tretej najväčšej kategórii výdavkov domácností po položkách bývanie, voda, elektrina, plyn a iné palivá, ktoré tvorili vlani 23,5 percenta výdavkov domácností.
V
Euro sa posilnilo. Pomáha blížiaca sa dohoda medzi Úniou a Britániou
27. 12. 2020
Európska únia a Británia sú podľa mediálnych správ tesne pred ohlásením obchodnej dohody. Tento pozitívny vývoj podporil aj spoločnú európsku menu a britskú libru, ale aj európske akciové trhy.
Európska únia a Británia sú podľa mediálnych správ tesne pred ohlásením obchodnej dohody. Tento pozitívny vývoj podporil aj spoločnú európsku menu a britskú libru, ale aj európske akciové trhy. Euro sa ráno predávalo po 1,2209 USD, pričom v noci na štvrtok jeho kurz klesol pod hranicu 1,22 USD/EUR. Európska centrálna banka (ECB) stanovila v stredu (23. 12.) referenčný kurz na 1,2166 (v utorok: 1,2239) USD/EUR. Po dosiahnutí kompromisu v rozhodujúcich bodoch pracujú vyjednávači EÚ a Británie na konečnom znení obchodnej dohody. Vo všeobecnosti sa očakáva, že dohoda bude ohlásená ešte vo štvrtok.
V
Reforma súdnictva
21. 12. 2020
Zákon o reforme súdnictva bol vypracovaný v nadväznosti na návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Z. z. v znení neskorších predpisov a predstavuje vykonávací zákon k navrhovaným ústavným zmenám.
Okruh tém, ktoré zákon rieši, je determinovaný obsahom ústavných zmien a Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na roky 2020 až 2024 v časti týkajúcej sa súdnictva.
V prípade Súdnej rady Slovenskej republiky sa zákon zameriava na právnu úpravu regionálneho princípu volieb členov súdnej rady sudcami, zavedenie nesudcovského prvku v prípade členov súdnej rady nominovaných výkonnou mocou (prezident, vláda) a zákonodarnou mocou, odmeňovanie členov súdnej rady, ktorí nie sú sudcami, na úpravu podmienok voľby do medzinárodných súdnych inštitúcií a na verejné vypočutie kandidátov na členov súdnej rady volených parlamentom. Zákon rozširuje pôsobnosť súdnej rady o konanie vo veciach majetkových pomerov sudcov. Zároveň návrh ústavného zákona reaguje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 21/2014 a umožňuje súdnej rade vykonávať aktívny dohľad nad spĺňaním predpokladov sudcovskej spôsobilosti vlastným autonómnym konaním a preverovaním bez podstatnej ingerencie iného orgánu verejnej moci.
V súvislosti sa zriadením Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky dochádza k jeho ukotveniu v sústave súdov vrátane určenia jeho sídla a obvodu, úprave jeho vnútornej organizácie (plénum, kolégiá, senáty) a pôsobnosti, úprave jeho správy (Kancelária Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky), postavenia a odmeňovania jeho sudcov, funkcionárov a štátnych zamestnancov, výberu jeho sudcov a štátnych zamestnancov, ako aj ďalších súvisiacich otázok, ktorých vyriešenie je potrebné pre nastavanie rovnocenného postavenia oboch najvyšších súdov.
V prípade ústavných zmien týkajúcich Ústavného súdu Slovenskej republiky sa zákon podrobnejšie venuje výberu sudcov ústavného súdu vrátane úpravy bezúhonnosti, konaniu pred ústavným súdom a úprave súvisiacej s presunom jeho časti právomoci na najvyšší správny súd.
V oblasti úpravy statusu sudcov zákon reaguje na vedenie vekového cenzu sudcov všeobecných súdov a ústavného súdu, zrušenie súhlasu ústavného súdu so vzatím do väzby, zrušenie rozhodovacej imunity sudcov, rozšírenie možností pre obsadzovanie členov hodnotiacich komisií emeritnými sudcami, ako aj úpravu podmienok nároku na odchodné v prípade trestne stíhaných sudcov. Z hľadiska významu podstatnú časť novelizácie zákona tvorí aj nová úprava preverovania majetkových pomerov sudcov a sudcovskej spôsobilosti. V neposlednom rade sa zákon venuje problematike odmien a vybranému nároku sociálneho zabezpečenia sudcov a prokurátorov, ktorým je príplatok k nemocenskému.
Zákonom sa ďalej nahrádza doterajší inštitút prípravy justičného čakateľa novým inštitútom, ktorým je odborná justičná stáž. Na dosiahnutie vyššie uvedených zámerov je potrebné vykonať novelizáciu celkovo 28 zákonov, pričom nutnosť ich novelizácie je z podstatnej časti vyvolaná zriadením najvyššieho správneho súdu. Vzhľadom na to, že zákon bezprostredne nadväzuje na novelizáciu Ústavy Slovenskej republiky, referencie a odkazy na ústavnú úpravu v texte osobitnej časti dôvodovej správy už zohľadňujú systematiku ústavnej úpravy, ktorú predpokladá jej novelizácia. Berúc do úvahy obsahové vymedzenie a význam tejto zákonnej úpravy je žiaduce, aby zákon niesol dostatočne výstižný názov. Preto predkladateľ zvolil názov „o reforme súdnictva“, ktorý najlepšie vystihuje podstatu právnej úpravy. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že jednotlivé novelizačné články sú usporiadané v zákone chronologicky.
Prevádzka vozidiel v cestnej premávke po novom
21. 12. 2020
Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky predložilo návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa nariadenia Komisie (EÚ) 2017/1151 z 1. júna 2017, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2007 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel so zreteľom na emisie ľahkých osobných a úžitkových vozidiel (Euro 5 a Euro 6) a o prístupe k informáciám o opravách a údržbe vozidiel, ktorým sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES, nariadenie Komisie (ES) č. 692/2008 a nariadenie Komisie (EÚ) č. 1230/2012 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 692/2008 (ďalej len „nariadenie (EÚ) 2017/1151“) je posledný dátum prvej evidencie 31. decembra 2020 pre nové vozidlá kategórie M1 a kategórie N1 triedy I, ktoré plnia emisné limity Euro 6d- TEMP- EVAP-ISC a Euro 6d-ISC označené písmenami DG a AM. Po 31. decembri 2020 sa stanú tieto vozidlá vozidlami ukončenej série, ktoré je možné prihlásiť do evidencie vozidiel len na základe povolenia pre skladové zásoby tzv. povolenie dopredaja vozidiel, ktoré je limitované počtom vozidiel.
Prvá vlna pandémie spôsobila, že nové vozidlá s touto emisnou normou boli predajcom v Slovenskej republike dodané s oneskorím, zväčša až po letných prázdninách, kedy v Slovenskej republika začala druhá vlna pandémie, počas ktorej boli vládou Slovenskej republiky prijímané opatrenia na obmedzenie mobility občanov, ktoré vyvrcholili obmedzením slobody pohybu a pobytu zákazom vychádzania. Tieto opatrenia spôsobili, že došlo k poklesom predaja nových vozidiel, čo spôsobilo, že predajcom nových vozidiel zostane k 31. decembru 2020 na skladoch väčšie množstvo vozidiel, ktorých počet prekročí limit vozidiel, ktoré môžu byť povolené pre skladové zásoby. Cieľom zmien v zákone je reagovať na mimoriadnu situáciu v súvislosti s ochorením COVID-19 a čo najskôr tak predísť negatívnym následkom na predajcov vozidiel.
K