Odborníci tvrdia, že veterné elektrárne sú kľúčový prvok boja s klimatickou zmenou aj pre Slovensko
26. 2. 2024
Výrobné náklady elektriny z vetra klesli a to je aj dôvod, prečo sa s nimi počíta ako s jedným z hlavných zdrojov elektriny v budúcnosť.
Veterné elektrárne sú kľúčový prvok boja s klimatickou zmenou aj pre Slovensko. Veterné elektrárne sú najlacnejšou cestou v rámci boja s klimatickou zmenou. Podľa energetického think-tanku Ember môžu aj vďaka tomu spolu so solárnymi elektrárňami prispieť až k tretine znižovania emisií oxidu uhličitého (CO2), ktoré je potrebné pre dosiahnutie globálneho cieľa zníženia teplôt o 1,5 stupňa Celzia do roku 2030. Aj na Slovensku by podľa SAPI mohli významne pomôcť zrýchliť napríklad aj dekarbonizáciu priemyslu či dopravy a zároveň znižovať náklady na boj s klimatickou zmenou.
Nákladom na boj s dôsledkom klimatickej zmeny sa v najbližších desaťročiach nevyhne podľa asociácie ani Slovensko. „Je dôležité povedať si, ktoré opatrenia sú aj v našich podmienkach najlacnejšie, a urýchliť ich zavádzanie. Veterné elektrárne jednoznačne patria do tejto kategórie, bohužiaľ, stále sa nám nepodarilo začať využívať ich potenciál,“ upozornil Ján Lacko, člen výkonného výboru SAPI.
Výrobné náklady elektriny z vetra totiž v rokoch 2010 až 2020 klesli o viac ako polovicu, a to o 55 %. „Aj to je dôvod, prečo sa s nimi počíta ako s jedným z hlavných zdrojov elektriny v budúcnosti," zdôraznil...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Ľudská činnosť má aktuálny vplyv na klímu
23. 10. 2009
Pri skúmaní sedimentov na dne jazera v kanadskej Arktíde sa podporil záver o aktuálnom vplyve ľudských činností na klímu. V časopise Proceedings of the National Academy of Sciences to oznámili desiati vedci z USA a Kanady.
Dnes asi štyridsaťhektárové a deväť metrov hlboké jazero CF8 sa nachádza niekoľko sto kilometrov západne od Grónska pri dedine Clyde River na východnom pobreží Baffinovho ostrova. Sedimenty tam boli uložené v posledných dvoch ľadových a troch medziľadových dobách, čím zasahujú o osemdesiattisíc rokov hlbšie do minulosti ako obdobné grónske údaje.
V sedimentoch, ktorých vek dosahuje až 200-tisíc rokov, vedci skúmali predovšetkým chemické zloženie hornín a zvyšky rias a hmyzu. Pri tomto skúmaní preukázali nedávne biologické a chemické zmeny v životnom prostredí tohto arktického jazera, ktoré za celých posledných dvestotisíc rokov nemajú precedens.
Zmeny jazerného prostredia počas posledných tisícročí súviseli s prírodnými cyklami klimatických zmien, aké vyplývajú z periodických zmien obežnej dráhy Zeme okolo Slnka a sklonu rotačnej osi Zeme. K zmenám došlo okolo roku 1950. Podľa fáz prírodných cyklov malo vtedy prísť ochladenie. Došlo však k pravému opaku. Podľa vedcov sú viditeľné jasné dôkazy otepľovania jedného z najodľahlejších miest na Zemi v čase, keď sa Arktída vplyvom prírodných procesov mala ochladzovať. V súčasnosti je Zem v okamihu letného slnovratu na severnej pologuli približne o milión kilometrov ďalej od Slnka, ako bývala na začiatku nášho letopočtu.
Vedci zistili aj ďalšie skutočnosti. Napríklad úplné vymiznutie dvoch druhov pakomárov a obrovské rozmnoženie istého druhu rozsievok (drobných rias). Za najpravdepodobnejšiu príčinu tohto stavu vedci považujú umelé emisie skleníkových plynov, ktoré v ostatných desaťročiach „prebili“ prírodný ochladzovací trend.
Program sociálnych štipendií
21. 10. 2009
O sociálne štipendiá na jednoročné štúdium v zahraničí sa môžu uchádzať stredoškoláci z viacerých ročníkov než bolo možné doteraz. Vyplynulo to z materiálu ministerstva školstva, ktorý bol dnes schválený vládou. Príležitosť stráviť tento školský rok na zahraničnej strednej škole využilo menej školákov ako vlani. Zatiaľ čo v tomto školskom roku sa v cudzine vzdeláva 170 žiakov, v minulom školskom roku to bolo 323 stredoškolákov.
Program sociálnych štipendií pre vzdelávanie žiakov z chudobnejších rodín v zahraničí odštartovala vláda Roberta Fica v roku 2008. Vlani vo februári kabinet rozhodol, že v rokoch 2008 až 2001 použije na štipendiá vyše 8,9 milióna eur (270 miliónov Sk).
Po novom o štátnu podporu môžu požiadať aj druháci zo stredných škôl a z päťročných bilingválnych stredných škôl, šiestaci z osemročných gymnázií a štvrtáci zo šesťročných gymnázií. Ministerstvo školstva upozornilo, že žiaci z nižších ročníkov získajú štipendium iba vtedy, ak nebude dostatok záujemcov z vyšších ročníkov. Rozhodujúcim kritériom pridelenia podpory zostáva sociálne zázemie uchádzačov.
Na štipendium pre tento školský rok malo nárok napríklad dieťa z trojčlennej rodiny, ak minuloročný mesačný príjem rodiny nepresiahol 798 € (24.041 Sk). Pre nízky záujem sa táto suma neskôr zvýšila na takmer 998 € (30 066 Sk). Najväčší záujem bol o štúdium v anglicky hovoriacich krajinách.
Energia sa nestráca
13. 10. 2009
Na formulácii zákona o zachovaní energie sa podieľal významný vedec 19. storočia britský fyzik James Prescott Joule. Jeho menom pomenovali jednotku energie. Od Joulovej smrti uplynulo 11. októbra 120 rokov.
Joulovým životným koníčkom sa stali oblasti, ktoré mnohým z ľudí naháňajú skôr strach: elektrické či magnetické pole, otáčavý pohyb vodiča, termodynamika, vykonaná práca.
Joule sa čoraz viac prepracovával k pochopeniu toho, ako sa elektrický prúd mení na teplo. V roku 1840 publikoval zákon o tepelných účinkoch elektriny, ktorý dostal jeho meno. Tento zákon často býva označovaný aj ako Joulov-Lenzov zákon, pretože nezávisle, aj keď o dva roky neskôr, ho formuloval nemecký fyzik H. Lenz.
Joule zistil, že teplo nie je tekutina, ako si ľudia dovtedy mysleli, ale forma energie, ktorá zostáva počas práce zachovaná; nemôže sa stratiť, môže sa iba premeniť na inú formu. Je to jeden zo základných fyzikálnych zákonov. Vďaka nemu si dnes trebárs vieme zrátať energetický obsah potravy.
Svet ovládnu elektrické autá
13. 10. 2009
Veľké štrukturálne zmeny v automobilovom priemysle spôsobí globálna ekonomická situácia a dynamika trhu. Do roku 2020 by až 90 % celosvetových tržieb automobilového priemyslu mohlo vytvárať iba desať skupín výrobcov originálnych zariadení. K západnej Európe, Japonsku, Kórei a USA sa pridajú Čína a India. Pre výrobcov originálnych zariadení a ich dodávateľov budú predstavovať tieto krajiny šesť centier dizajnu a výroby.
V súvislosti s významným rozvojom technológií, štrukturálnymi zmenami a zmenami v preferenciách zákazníkov sa globálny automobilový priemysel v najbližšom desaťročí pravdepodobne zmení. Elektrické a iné ekologické autá budú predstavovať až jednu tretinu z celkového množstva predaných vozidiel na rozvinutých trhoch. Výrazný vplyv na predajnosť elektrických vozidiel a iných technologických inovácií budú mať napríklad aj prísnejšie normy pre emisie CO2 alebo nezávislosť od zahraničných zdrojov energie.
Postoje, ktoré sa zmenili v dôsledku recesie sa budú na vyspelých trhoch ďalej vyvíjať a pokroky v alternatívnych technológiách úplne zmenia mobilitu spotrebiteľov.