Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Maliari a politici dokážu najrýchlejšie meniť farby.

Najdôležitejšou úlohou civilizácie je naučiť politikov myslieť.

Vláda má tendenciu sa rozrastať bez ohľadu na to, či národný dôchodok rastie, alebo klesá.

Najlepšie je nerobiť nič a pripravovať sa na to, že bude ešte horšie.

Keď sa konečne podarí všetko úplne popísať, objaví sa niečo, čo to všetko úplne zmení.

Každý má toľko, koľko si zaslúži.

Tak ako vlna, ktorá sa preliala pomimo, sa znova nevráti, ani hodina, ktorá sa minula.

Na tej istej lúke vôl hľadá trávu, pes zajaca a bocian jaštericu.

Múdreho človeka neľaká ani chudoba, ani smrť, ani väzenie.