Ochrana, podpora a rozvoj verejného zdravia
6. 3. 2025
Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia ustanovuje organizáciu a výkon verejného zdravotníctva, vykonávanie prevencie ochorení a iných porúch zdravia, zriaďovanie a činnosť komisií na preskúšanie odbornej spôsobilosti, požiadavky na odbornú spôsobilosť a vydávanie osvedčení o odbornej spôsobilosti, požiadavky na zdravé životné podmienky a zdravé pracovné podmienky, požiadavky na radiačnú ochranu, opatrenia orgánov štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva pri ohrozeniach verejného zdravia, povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, výkon štátneho zdravotného dozoru, priestupky a iné správne delikty na úseku verejného zdravotníctva.
Účinnosťou nového stavebného zákona sa precizuje a upravuje aj tento právny predpis a po novom dochádza k vymedzeniu a špecifikovaniu pôsobnosti Ministerstva dopravy Slovenskej republiky. Precizuje sa jeho rezortná pôsobnosť ako dotknutého orgánu v konaniach, kde sa vyjadruje záväzným stanoviskom k stavbám dopravnej infraštruktúry, k stavbám elektronických komunikácií a stavbám na poskytovanie poštových služieb. Taktiež upravuje podmienky, kedy sa vyjadruje stanoviskom k návrhom stavebných zámerov, pri prerokovaní stavebných zámerov a kolaudáciám stavieb určeným na bývanie v blízkosti stavieb dopravnej infraštruktúry. Táto požiadavka vyplynula z aplikačnej praxe. Zároveň sa ustanovuje povinnosť pre osobu, ktorá umiestňuje, prevádzkuje alebo užíva budovu na bývanie alebo budovu, ktorá vyžadujúce tiché prostredie, rozširuje obytnú zástavbu, mení užívanie existujúcej budovy na takéto účely v území, v ktorom je preukázané objektivizáciou hluku na základe merania prekračovanie prípustných hodnôt určujúcich veličín hluku vo vonkajšom prostredí alebo v území, ktoré je ovplyvnené dopravnou alebo priemyselnou infraštruktúrou, zabezpečiť na vlastné náklady ochranu vnútorného a vonkajšieho prostredia budovy pred hlukom z vonkajšieho prostredia v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z vykonávajúceho právneho predpisu pri súčasnom splnení podmienok a v súlade s požiadavkami ustanovenými pre kategóriu územia v čase kolaudácie takejto stavby.
K
Výchova a vzdelávanie – zákon nebol prezidentkou podpísaný
7. 6. 2023
Cieľom novely školského zákona, ktorý prezidentka SR nepodpísala, bolo naplnenie Rezolúcie Európskeho Parlamentu z roku 2007, ktorá v desiatom bode vyzýva všetky členské krajiny Európskej únie, aby zaviedli povinnú telesnú a športovú výchovu na základných a stredných školách, a aby prijali také zásady, podľa ktorých by učebný plán zaručoval pre predmet telesná a športová výchova najmenej tri vyučovacie hodiny týždenne, pričom školy môžu v rámci vyučovacích možností toto stanovené minimum prekročiť.
Rezolúcia ďalej vyzýva, aby členské štáty a zodpovedné orgány učiteľom telesnej výchovy zabezpečili odbornú prípravu v oblasti rodovej rovnosti zahrnutím tohto aspektu do ich osnov. Žiada, aby sa prestalo s podceňovaním významu telesnej výchovy ako predmetu a postavenia učiteľov telesnej výchovy, zdôrazňuje význam športovej koedukácie detí v predškolských zariadeniach a základných školách, ako i možnosti mať buď koedukované alebo oddelené hodiny telesnej výchovy počnúc strednou školou, aby boli dievčatá podnecované vyskúšať si športy, ktoré tradične robia len muži.
Telesná výchova v školách a šport sú jedným z najdôležitejších nástrojov sociálnej integrácie.
V novele zákona sa stanovuje zaradenie predmetu telesná a športová výchova ako súčasť štátneho vzdelávacieho programu a stanovuje sa časová dotácia predmetu telesná a športová výchova na základnej škole na povinné tri vyučovacie hodiny týždenne a na strednej škole na dve povinné vyučovacie hodiny týždenne.
Za posledných 15 rokov väčšina štátov v Európskej únii pristúpila k naplneniu výzvy Rezolúcie Zavedenie povinnej časovej dotácie a ďalších rámcových ustanovení pre predmet telesná a športová výchova do školského zákona je o to naliehavejšia a k takémuto riešeniu pristúpilo viacero krajín Európskej únie.
Predmet telesná a športová výchova je jediným predmetom v rámci rámcového učebného plánu, ktorý má priamy vplyv na fyzické a zároveň aj duševné zdravie detí a mládeže. V dnešnej pokrokovej dobe techniky trávia deti a mládež stále viac času pred obrazovkami rôznych zariadení, čo neprispieva k zdravému životnému štýlu a správnemu vývinu. Štatistiky ukazujú, že pre 30 percent detí a mládeže, je práve predmet telesná a športová výchova jediným fyzickým pohybom. Ďalších 40 percent detí vykonáva fyzickú aktivitu alebo športuje len príležitostne.
S
Zmeny v právnych predpisoch pre školy
7. 6. 2023
Za posledné tri roky sa zlepšilo prostredie pre personálne zabezpečenie a kvalitu výučby predmetu telesná a športová výchova aj v rámci iných právnych predpisov ako je školský zákon.
Novela zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, ktorá ustanovuje zaraďovanie do vyšších kariérnych stupňov motivuje odborníkov z praxe, aby pôsobili vo vyučovacom procese.
Novelou vyhlášky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o kvalifikačných predpokladoch pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov sa upravili kvalifikačné predpoklady na vyučovanie príslušných aprobačných predmetov na prvom stupni základnej školy pre učiteľa telesnej a športovej výchovy.
Cieľom Koncepcie je skvalitnenie telesnej výchovy za súčasného zvyšovania rozsahu pohybu žiakov na školách a postupného zvyšovania podielu času, ktorí žiaci trávia na hodinách telesnej a športovej výchovy s cieľom dosiahnuť jednu hodinu pohybu denne, vytvoriť pozitívny vzťah k zdraviu prospešným pohybovým aktivitám a športu u detí, realizovať kurikulárnu reformu telesnej a športovej výchovy, vytvoriť atraktívny a moderný formát školských športových súťaží a aktivít, implementovať a financovať systém voľnočasových poukazov a podporiť pohyb obyvateľov všetkých vekových kategórií v prírode.
S
Zmeny v Civilnom sporovom poriadku
5. 6. 2023
Podľa súčasnej právnej úpravy o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Pokiaľ bol v takomto rozhodnutí nárok priznaný, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
V súčasnej právnej úprave tak absentovala lehota, do ktorej má byť uznesenie obsahujúce výšku náhrady trov konania vydané, po tom, ako bol už nárok súdnym rozhodnutím priznaný.
Podľa predchádzajúcej právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhodol súd spravidla na návrh v rozhodnutí, ktorým sa konanie končilo, pričom účastník, ktorému bol nárok na náhradu trov priznaný bol povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní odo dňa vyhlásenia takéhoto rozhodnutia. Ak bolo vyhlásené rozhodnutie, ktorým súd priznal nárok na náhradu trov konania, účastník konania následne v lehote zaslal vyčíslenie trov konania. Do vyhotovenia písomného znenia rozhodnutia súd mohol ustáliť presnú výšku náhrady, ktorá bola priznaná a účastníkovi bolo doručené rozhodnutie už s vymedzením výšky priznanej náhrady trov konania, pričom uplynutím lehoty na prípadne podanie opravného prostriedku účastník konania disponoval exekučným titulom nielen k nároku, ktorý bol predmetom súdneho konania, ale aj k nároku na náhradu trov konania, čo umožňovalo začať s vymáhaním oboch nárokov súčasne v rámci jedného vykonávacieho konania.
Nezakotvenie žiadnej lehoty pre vydanie uznesenia k náhrade trov konania viedlo k tomu, že v praxi dochádzalo k situáciám, kedy bol síce účastníkovi súdneho konania nárok na náhradu trov konania priznaný súdnym rozhodnutím, ale ani po niekoľkých mesiacoch od vydania takéhoto rozhodnutia nie je výška nároku ustálená a nie je ju možné vymáhať. V praxi tak nastávali situácie, kedy si účastník konania, ktorému bol priznaný nárok na náhradu trov konania, musel v samostatnom vykonávacom konaní uplatňovať nárok, ktorý bol predmetom súdneho konania a až následne, s časovým odstupom, nárok na náhradu trov konania. To viedlo jednak k zvýšenej administratívnej, časovej, ale aj finančnej záťaži účastníka konania, ale aj k zhoršeniu jeho situácie v prípadnom exekučnom konaní, keďže medzi časom si môžu nároky voči tomu istému dlžníkovi začať vymáhať aj ďalší veritelia a plynutím času sa tiež zvyšujú možnosti dlžníka účelovo sa zbavovať majetku.
Zakotvením lehoty na vydanie uznesenia k náhrade trov konania dochádza k posilneniu právnej istoty účastníkov konania a zvýšeniu kvality fungovania súdneho systému. Predpokladá sa, že ubudnú prípady, kedy vydanie uznesenia o náhrade trov konania trvá neprimerane dlho a zároveň bude určená objektívna hranica, od ktorej sa bude možné odraziť pri posúdení, či nedochádza k prieťahom v konaní. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že lehota je pomerne dlhá a aj vzhľadom na minulú prax by jej dodržiavanie nemalo súdy neprimerane zaťažovať ani im spôsobovať problém.
K
Zmeny pre materské školy
5. 6. 2023
Cieľom jednej z noviel zákona o výchove a vzdelávaní je kompenzovať rodičom resp. zákonným zástupcom detí vo veku od 3 do 5 rokov náklady spojené s nemožnosťou umiestnenia detí do verejnej materskej školy z kapacitných dôvodov.
Novela zákona má motivovať štát k budovaniu siete materských škôl, podporovať rodinu a pozitívne vplývať na výzvy spojené s demografickým vývojom na Slovensku.
V dôsledku nedostatku miest v materských školách bolo o neprijatí detí rozhodnuté v tisíckach prípadoch. Kompenzácia nákladov spojených s neúspešnosťou pri umiestnení detí do verejnej materskej školy bude realizovaná vo forme rodičovského príspevku. Nárok na jeho priznanie vznikne zákonnému zástupcovi dieťaťa, ktorý však musí preukázať, že sa neúspešne pokúšal umiestniť dieťa do verejnej materskej školy. Nárok na kompenzáciu nákladov je časovo obmedzený. Zanikne po uplynutí toho školského roka, v ktorom malo dieťa nastúpiť do materskej školy. Toto časové obmedzenie má slúžiť na to, aby motivovalo zákonných zástupcov aktívne vyhľadávať pre dieťa miesto v materskej škole. Nárok taktiež zanikne aj v prípade, že sa podarí dieťa do materskej školy umiestniť priebežne, počas školského roka. Zákonným zástupcom tak bude rodičovský príspevok vyplácaný po dobu najviac desať mesiacov po neúspešnom pokuse umiestnenia dieťaťa do verejnej materskej školy.
Vyplatenie kompenzácie sa vyslovene viaže na neúspešný pokus o umiestnenie dieťaťa do verejnej materskej školy. V prípade, že bude zákonný zástupca neúspešný pri umiestnení dieťaťa do verejnej materskej školy nárok mu nezanikne, ak sa mu podarí dieťa úspešne umiestniť do súkromnej materskej školy. Pri súčasnom nastavení cien školného za súkromné materské školy bude priznaný rodičovský príspevok vo väčšine prípadov predstavovať iba čiastočnú kompenzáciu. Toto opatrenie však môže stimulovať trh ku vzniku nových súkromných materských škôl, ktoré môžu napomôcť k čiastočnému pokrytiu nedostatočných kapacít v segmente. Verejnou materskou školou sa rozumie materská škola zriadená orgánom miestnej štátnej správy v školstve alebo orgánom územnej samosprávy.