Obmedzovacie prostriedky
6. 10. 2023
Dňa 8. 8. 2023 bola schválená VYHLÁŠKA Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 358/2023 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o používaní obmedzovacích prostriedkov a vedení registra obmedzovacích prostriedkov.
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky podľa § 9b ods. 16 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 495/2022 Z. z. ustanovuje, že na účely tejto vyhlášky sa rozumie deeskalačnou technikou špecifická terapeutická technika, ktorá pacientovi pomáha získať kontrolu nad svojím správaním a zabraňuje agresívnemu správaniu voči sebe alebo svojmu okoliu, druhom obmedzovacieho prostriedku fyzické obmedzenie, mechanické obmedzenie, farmakologické obmedzenie a izolácia; typy mechanického obmedzenia sú ustanovené v § 9b ods. 3 zákona, typy farmakologického obmedzenia sú ustanovené v § 9b ods. 4 zákona a typ izolácie je ustanovený v § 9b ods. 5 zákona, miestnosťou na bezpečný pobyt seklúzna miestnosť; seklúzna miestnosť je určená pre pacienta s duševnou poruchou so závažnými poruchami správania, ktorý ohrozuje seba alebo svoje okolie, je uzamknuteľná personálom a materiálno-technicky bezpečná pre pacienta, bezpečnostnou jednotkou špeciálne vyčlenený priestor ústavného zdravotníckeho zariadenia s možnosťou bezpečného zvládnutia porúch správania pacienta, následného kontinuálneho monitorovania pacienta a jeho ďalšej liečby zahŕňajúci seklúznu miestnosť.
Farmakologické obmedzenie môže vykonať lekár alebo sestra. Ak ide o nebezpečné konanie pacienta, ktoré smeruje k priamemu ohrozeniu života alebo zdravia pacienta alebo iných osôb alebo k vzniku škody na majetku, môže fyzické obmedzenie, mechanické obmedzenie alebo izoláciu v spolupráci so zdravotníckym pracovníkom vykonať na základe nariadenia lekára pracovník, ktorého na tento účel určil poskytovateľ ústavnej starostlivosti; typom fyzického obmedzenia je pridržiavanie alebo imobilizácia pacienta zdravotníckym pracovníkom alebo pracovníkom na tento účel určeným poskytovateľom ústavnej zdravotnej starostlivosti pomocou fyzickej prevahy a použitia špeciálnych hmatov s cieľom dosiahnutia manuálnej kontroly nad pacientovým správaním.
Použitiu obmedzovacieho prostriedku predchádza použitie niektorého z miernejších spôsobov zvládnutia situácie. Miernejším spôsobom zvládnutia situácie sa rozumie zvládnutie situácie najmä verbálnou komunikáciou, odvrátením pozornosti, aktívnym počúvaním alebo inou verbálnou deeskalačnou technikou. Verbálnou komunikáciou je verbálna deeskalačná technika používaná počas terapeutického rozhovoru s pacientom zameraná na zníženie jeho vnútorného napätia a riešenie problému, ktorý môže viesť k agresívnemu správaniu. Použitiu obmedzovacieho prostriedku predchádza verbálna komunikácia zameraná na informovanie pacienta o dôvodoch použitia obmedzovacieho prostriedku a postupe zdravotníckych pracovníkov pri jeho použití; verbálna komunikácia pokračuje priebežne počas použitia obmedzovacieho prostriedku a bezprostredne po vykonaní použitia obmedzovacieho prostriedku. Počas používania fyzického obmedzenia, mechanického obmedzenia alebo izolácie je pacient kontrolovaný osobne zdravotníckym pracovníkom pravidelne, najmenej každých 30 minút. Ak kontrola pacienta vykonávaná zdravotníckym pracovníkom osobne z dôvodu bezprostredného nebezpečenstva ohrozenia života alebo zdravia zdravotníckeho pracovníka nie je možná, kontrola sa vykoná na diaľku prostredníctvom signalizačného zariadenia pre obojsmernú komunikáciu. Pri použití farmakologického obmedzenia je pacient kontrolovaný osobne zdravotníckym pracovníkom v súlade so súhrnom charakteristických vlastností lieku. Kontrola pacienta vykonávaná zdravotníckym pracovníkom osobne počas použitia obmedzovacieho prostriedku zahŕňa prevenciu komplikácií plynúcich z použitia obmedzovacieho prostriedku, kontrolu zdravotného stavu, najmä v rozsahu posúdenia stavu psychických funkcií, vrátane rizika agresívneho správania, posúdenie stavu fyziologických funkcií, vrátane vitálnych funkcií, hydratácie, výživy, vyprázdňovania, hygieny, tepelného komfortu a svetelného komfortu.
Okrem kontroly podľa odseku 6 sa v odôvodnených prípadoch vykonáva kontrola pozorovaním pacienta na diaľku alebo pozorovaním pacienta prostredníctvom kamerového systému. Takto vykonaná kontrola nenahrádza kontrolu vykonanú zdravotníckym pracovníkom osobne.
Počas používania mechanického obmedzenia je pacient vizuálne oddelený od ostatných pacientov a návštev ostatných pacientov v zdravotníckom zariadení.
Návšteva pacienta, u ktorého sa používa obmedzovací prostriedok, sa môže zrealizovať po jej schválení lekárom, ktorý rozhodne o jej forme a dĺžke trvania.
Komunikácia medzi pacientom a zdravotníckym pracovníkom počas izolácie prebieha cez signalizačné zariadenie pre obojsmernú komunikáciu, ktoré je bezpečne umiestnené v seklúznej miestnosti. Ak to materiálno-technické vybavenie zdravotníckeho zariadenia umožňuje, pacient má počas izolácie v seklúznej miestnosti zabezpečený bezpečný prístup k čerstvému vzduchu prostredníctvom okna. Počas použitia mechanického obmedzenia alebo izolácie má pacient k dispozícii len tie osobné veci, ktoré nie sú potenciálne ohrozujúce pre neho alebo jeho okolie, a má spravidla oblečené bezpečné nemocničné oblečenie bez šnúrok na účel minimalizácie rizika ublíženia sebe alebo okoliu.
Registrom obmedzovacích prostriedkov sa rozumie osobitný register na zaznamenávanie všetkých prípadov použitia obmedzovacích prostriedkov v ústavnom zdravotníckom zariadení. Register obmedzovacích prostriedkov sa vedie písomne. Údaje z registra obmedzovacích prostriedkov sa na účel vykonania kontroly sprístupňujú len osobe oprávnenej na výkon kontroly a dohľadu, a to v listinnej podobe.
Prokurátorovi vykonávajúcemu dozor v zdravotníckom zariadení sa oznámi použitie obmedzovacieho prostriedku písomne. V oznámení o použití obmedzovacieho prostriedku sa uvedú identifikačné údaje zdravotníckeho zariadenia najmä v rozsahu názov zdravotníckeho zariadenia, sídlo zdravotníckeho zariadenia a identifikačné číslo organizácie, meno, priezvisko a rodné číslo pacienta, druh a typ použitého obmedzovacieho prostriedku, dátum a čas nariadenia použitia obmedzovacieho prostriedku a dátum a čas ukončenia použitia obmedzovacieho prostriedku, ak sa v čase oznámenia použitie obmedzovacieho prostriedku ukončilo.
Osobe, ktorú si pacient spravidla určí pri prijímaní do ústavného zdravotníckeho zariadenia uvedením jej mena, priezviska a telefónneho čísla alebo adresy elektronickej pošty, a osobe podľa § 9b ods. 14 písm. d) zákona, sa v oznámení o použití obmedzovacieho prostriedku uvedie dátum a čas nariadenia použitia obmedzovacieho prostriedku, dátum a čas ukončenia použitia obmedzovacieho prostriedku, dôvod jeho použitia.
K
Neapolská pizza ako chránená špecialita
5. 2. 2010
Celé Taliansko a najmä Neapol dnes majú dôvod na oslavu. Odo dneška je pravá neapolská pizza pod ochranou Európskej únie ako garantovaná tradičná špecialita. Príslušná úprava bolo vo štvrtok podpísaná v sídle EÚ v Bruseli.
Šéf talianskeho ministerstva poľnohospodárstva to označil za veľké víťazstvo pre Taliansko.
V danom prípade sú predpisy mimoriadne prísne a netýkajú sa iba prísad, ale aj samotnej výroby cesta a teploty pri jeho príprave.
Z minulosti sa certifikátom D.O.P. (Denominazione di Origine Protetta) môžu už pochváliť mozzarella a parmská šunka.
Informovala o tom agentúra APA.
Istanbul získal titul "Európske hlavné mesto kultúry"
4. 2. 2010
Istanbul sa v tomto roku stal „Európskym hlavným mestom kultúry“. Hlavný turecký vyjednávač vyhlásil včera v Európskom parlamente, že táto skutočnosť je pre Európu veľkou príležitosťou pochopiť Turecko, a pre Turecko príležitosťou pochopiť EÚ.
Egemen Bağış, hlavný turecký vyjednávač, je aj členom parlamentu za mesto Istanbul a hlavným propagátorom svojho mesta ako „Európskeho hlavného mesta kultúry“ pre rok 2010. Europoslancom povedal, že Európu si bez Istanbulu, metropoly, ktorá kedysi bola hlavným mestom Rímskej a Byzantskej ríše, nevie predstaviť.
Titul „Európske hlavné mesto kultúry“ bol vytvorený už v roku 1985. Každoročne je udeľovaný dvom mestám z dvoch vybraných európskych krajín. Rozhodcovský panel je tvorený šiestimi členmi z príslušnej krajiny a siedmimi z európskych inštitúcií. Konečné rozhodnutie je v rukách Rady, tá však v podstate len formálne potvrdí výber panela.
Kandidáti musia splniť tri hlavné kritériá: 1. do projektu integrovať európsku dimenziu, 2. posilniť spoluprácu medzi krajinami EÚ s podporou verejnosti, a 3. zdôrazniť úlohu mesta pri formovaní a rozvoji kultúry v Európe.
Úspešní kandidáti musia mať pripravený program aktivít s dlhodobým efektom. Kultúrne aktivity počas vybraného roka majú prispievať k dlhodobému kultúrnemu, hospodárskemu a sociálnemu rozvoju mesta.
V najbližších rokoch budú mať titul Európske hlavné mesto kultúry (EHMK) tieto metropoly:
• 2010: Istanbul (Turecko) a Kyjev (Ukrajina)
• 2011: Turku (Fínsko) a Tallinn (Estónsko)
• 2012: Guimarães (Portugalsko) a Maribor (Slovinsko)
• 2013: Košice (Slovensko) a Marseille (Francúzsko)
• 2014: Umeå (Švédsko) a Riga (Lotyšsko)
V predchádzajúcich rokoch už titul „Európske hlavné mesto kultúry“ (EHMK) získali tiež mestá z nečlenskej krajiny EÚ. Titul EHMK tak dostali napríklad mestá Bergen a Stavanger v Nórsku, či Reykjavík na Islande.
Podľa nedávnej úpravy pravidiel sa však už mestá z nečlenských krajín už nebudú môcť uchádzať o tento titul.
Turecký predstaviteľ sa vo svojom prejave snažil rozptýliť obavy, že veľká moslimská krajina prinesie do Európy terorizmus a extrémizmus.
Podľa jeho slov „deti, ktoré prevracajú autá vo Francúzsku a pália ich, neprichádzajú z Maroka či Alžírska. Narodili sa v Paríži. Teroristi, ktorí zaútočili na Londýn, nepochádzali z Pakistanu. Narodili sa v Londýne. Dostali vzdelanie v Británii a rozhodli sa stať teroristami.“
Vysoký krvný tlak môže poškodiť mozog
3. 2. 2010
Vedci varujú, že vysoký krvný tlak môže poškodiť mozog až tak, že vznikne Alzheimerova choroba a iné druhy demencie. Súvislosť zistili americkí vedci, ktorí skúmali poškodenie ľudského mozgového tkaniva na magnetickej rezonancii. Prapríčinou vzniku drobných jaziev na mozgu môže byť vysoký tlak krvi.
Aj keď k poškodeniu mozgu dochádza v strednom veku, k objaveniu mentálnych porúch môže dôjsť až po mnohých rokoch.
Na pätnásť rokov trvajúcom výskume sa zúčastnilo takmer tisíc pacientov, vedci odhalili aj iný varujúci fakt. Dĺžka času, počas ktorého človek má neliečený vysoký tlak, je podľa vedcov priamo úmerná poškodeniu mozgu.
Téma "finančná kríza" ľuďom znechucuje médiá
2. 2. 2010
Únava z pesimistického spravodajstva o kríze, viac času stráveného s rodinou, surfovaním po internete či pri televízii, sú podľa najnovšieho prieskumu UPC tiež dôsledkami hospodárskej krízy. Kríza tak mení zvyklosti ľudí, trávenie ich voľného času, aj vzťah k médiám. Až 40 % populácie si myslí, že televízie to s finančnou krízou dokonca preháňajú, alebo, že záujem televízií o krízu ju ešte viac zhoršuje. Prieskum spoločnosti UPC sa uskutočnil v desiatich európskych krajinách vrátane Slovenska.
Oslovení sa vo väčšine krajín, v ktorých sa prieskum konal, vyjadrili, že sú už unavení z neustáleho informovania o finančnej kríze. Viac ako polovica populácie na Slovensku, ale aj v Českej republike, Írsku, Belgicku, Holandsku či Poľsku má témy finančná kríza „po krk."
Prieskum potvrdzuje tiež sťažnosti šéfov reštaurácií, barov či kaviarni, ktorých návštevnosť v dôsledku krízy výrazne klesla. Až 46 % ľudí v prieskume pripustilo, že pre krízu chodí do barov či reštaurácií menej často. Kríza postihla aj kiná. Až 41 % respondentov uviedlo, že kino navštevuje menej ako pred krízou.
Nepriamo kríza ovplyvnila aj zdravie. Podľa prieskumu približne štvrtina Slovákov, ale aj Poliakov, Maďarov či Rumunov, zredukovala svoje športové aktivity. Ľudia obmedzili aj čítanie papierových novín, sledovanie filmov prostredníctvom DVD či hranie počítačových hier, naopak zvýšil sa výrazne čas strávený surfovaním po internete.
Pozitívnou správou je, že približne 16 % oslovených trávi ušetrený čas viac s rodinou a s kamarátmi. Krízu ako dôvod, pre ktorý tohto roku bude menej dovolenkovať, označilo približne 30 % respondentov.
Prieskum UPC bol uskutočnený v období október až december 2009 na vzorke 11 000 respondentov v desiatich európskych krajinách.