Obmedzovacie prostriedky
6. 10. 2023
Dňa 8. 8. 2023 bola schválená VYHLÁŠKA Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 358/2023 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o používaní obmedzovacích prostriedkov a vedení registra obmedzovacích prostriedkov.
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky podľa § 9b ods. 16 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 495/2022 Z. z. ustanovuje, že na účely tejto vyhlášky sa rozumie deeskalačnou technikou špecifická terapeutická technika, ktorá pacientovi pomáha získať kontrolu nad svojím správaním a zabraňuje agresívnemu správaniu voči sebe alebo svojmu okoliu, druhom obmedzovacieho prostriedku fyzické obmedzenie, mechanické obmedzenie, farmakologické obmedzenie a izolácia; typy mechanického obmedzenia sú ustanovené v § 9b ods. 3 zákona, typy farmakologického obmedzenia sú ustanovené v § 9b ods. 4 zákona a typ izolácie je ustanovený v § 9b ods. 5 zákona, miestnosťou na bezpečný pobyt seklúzna miestnosť; seklúzna miestnosť je určená pre pacienta s duševnou poruchou so závažnými poruchami správania, ktorý ohrozuje seba alebo svoje okolie, je uzamknuteľná personálom a materiálno-technicky bezpečná pre pacienta, bezpečnostnou jednotkou špeciálne vyčlenený priestor ústavného zdravotníckeho zariadenia s možnosťou bezpečného zvládnutia porúch správania pacienta, následného kontinuálneho monitorovania pacienta a jeho ďalšej liečby zahŕňajúci seklúznu miestnosť.
Farmakologické obmedzenie môže vykonať lekár alebo sestra. Ak ide o nebezpečné konanie pacienta, ktoré smeruje k priamemu ohrozeniu života alebo zdravia pacienta alebo iných osôb alebo k vzniku škody na majetku, môže fyzické obmedzenie, mechanické obmedzenie alebo izoláciu v spolupráci so zdravotníckym pracovníkom vykonať na základe nariadenia lekára pracovník, ktorého na tento účel určil poskytovateľ ústavnej starostlivosti; typom fyzického obmedzenia je pridržiavanie alebo imobilizácia pacienta zdravotníckym pracovníkom alebo pracovníkom na tento účel určeným poskytovateľom ústavnej zdravotnej starostlivosti pomocou fyzickej prevahy a použitia špeciálnych hmatov s cieľom dosiahnutia manuálnej kontroly nad pacientovým správaním.
Použitiu obmedzovacieho prostriedku predchádza použitie niektorého z miernejších spôsobov zvládnutia situácie. Miernejším spôsobom zvládnutia situácie sa rozumie zvládnutie situácie najmä verbálnou komunikáciou, odvrátením pozornosti, aktívnym počúvaním alebo inou verbálnou deeskalačnou technikou. Verbálnou komunikáciou je verbálna deeskalačná technika používaná počas terapeutického rozhovoru s pacientom zameraná na zníženie jeho vnútorného napätia a riešenie problému, ktorý môže viesť k agresívnemu správaniu. Použitiu obmedzovacieho prostriedku predchádza verbálna komunikácia zameraná na informovanie pacienta o dôvodoch použitia obmedzovacieho prostriedku a postupe zdravotníckych pracovníkov pri jeho použití; verbálna komunikácia pokračuje priebežne počas použitia obmedzovacieho prostriedku a bezprostredne po vykonaní použitia obmedzovacieho prostriedku. Počas používania fyzického obmedzenia, mechanického obmedzenia alebo izolácie je pacient kontrolovaný osobne zdravotníckym pracovníkom pravidelne, najmenej každých 30 minút. Ak kontrola pacienta vykonávaná zdravotníckym pracovníkom osobne z dôvodu bezprostredného nebezpečenstva ohrozenia života alebo zdravia zdravotníckeho pracovníka nie je možná, kontrola sa vykoná na diaľku prostredníctvom signalizačného zariadenia pre obojsmernú komunikáciu. Pri použití farmakologického obmedzenia je pacient kontrolovaný osobne zdravotníckym pracovníkom v súlade so súhrnom charakteristických vlastností lieku. Kontrola pacienta vykonávaná zdravotníckym pracovníkom osobne počas použitia obmedzovacieho prostriedku zahŕňa prevenciu komplikácií plynúcich z použitia obmedzovacieho prostriedku, kontrolu zdravotného stavu, najmä v rozsahu posúdenia stavu psychických funkcií, vrátane rizika agresívneho správania, posúdenie stavu fyziologických funkcií, vrátane vitálnych funkcií, hydratácie, výživy, vyprázdňovania, hygieny, tepelného komfortu a svetelného komfortu.
Okrem kontroly podľa odseku 6 sa v odôvodnených prípadoch vykonáva kontrola pozorovaním pacienta na diaľku alebo pozorovaním pacienta prostredníctvom kamerového systému. Takto vykonaná kontrola nenahrádza kontrolu vykonanú zdravotníckym pracovníkom osobne.
Počas používania mechanického obmedzenia je pacient vizuálne oddelený od ostatných pacientov a návštev ostatných pacientov v zdravotníckom zariadení.
Návšteva pacienta, u ktorého sa používa obmedzovací prostriedok, sa môže zrealizovať po jej schválení lekárom, ktorý rozhodne o jej forme a dĺžke trvania.
Komunikácia medzi pacientom a zdravotníckym pracovníkom počas izolácie prebieha cez signalizačné zariadenie pre obojsmernú komunikáciu, ktoré je bezpečne umiestnené v seklúznej miestnosti. Ak to materiálno-technické vybavenie zdravotníckeho zariadenia umožňuje, pacient má počas izolácie v seklúznej miestnosti zabezpečený bezpečný prístup k čerstvému vzduchu prostredníctvom okna. Počas použitia mechanického obmedzenia alebo izolácie má pacient k dispozícii len tie osobné veci, ktoré nie sú potenciálne ohrozujúce pre neho alebo jeho okolie, a má spravidla oblečené bezpečné nemocničné oblečenie bez šnúrok na účel minimalizácie rizika ublíženia sebe alebo okoliu.
Registrom obmedzovacích prostriedkov sa rozumie osobitný register na zaznamenávanie všetkých prípadov použitia obmedzovacích prostriedkov v ústavnom zdravotníckom zariadení. Register obmedzovacích prostriedkov sa vedie písomne. Údaje z registra obmedzovacích prostriedkov sa na účel vykonania kontroly sprístupňujú len osobe oprávnenej na výkon kontroly a dohľadu, a to v listinnej podobe.
Prokurátorovi vykonávajúcemu dozor v zdravotníckom zariadení sa oznámi použitie obmedzovacieho prostriedku písomne. V oznámení o použití obmedzovacieho prostriedku sa uvedú identifikačné údaje zdravotníckeho zariadenia najmä v rozsahu názov zdravotníckeho zariadenia, sídlo zdravotníckeho zariadenia a identifikačné číslo organizácie, meno, priezvisko a rodné číslo pacienta, druh a typ použitého obmedzovacieho prostriedku, dátum a čas nariadenia použitia obmedzovacieho prostriedku a dátum a čas ukončenia použitia obmedzovacieho prostriedku, ak sa v čase oznámenia použitie obmedzovacieho prostriedku ukončilo.
Osobe, ktorú si pacient spravidla určí pri prijímaní do ústavného zdravotníckeho zariadenia uvedením jej mena, priezviska a telefónneho čísla alebo adresy elektronickej pošty, a osobe podľa § 9b ods. 14 písm. d) zákona, sa v oznámení o použití obmedzovacieho prostriedku uvedie dátum a čas nariadenia použitia obmedzovacieho prostriedku, dátum a čas ukončenia použitia obmedzovacieho prostriedku, dôvod jeho použitia.
K
Srdce šťastných ľudí je zdravšie
18. 2. 2010
Podľa amerických vedcov šťastným ľuďom hrozí menšie riziko vzniku srdcových chorôb, než smutnejšie naladeným jedincom. Štúdia bola zverejnená v časopise European Heart Journal. Obsahuje prvé dôkazy o vzťahu pozitívnych emócií a kardiologických ochorení. Tieto zistenia by po vykonaní klinických testov holi byť užitočné aj pri praktickej liečbe a prevencii.
Zistené výsledky by mohli mať kľúčový význam pri špecifických odporúčaniach lekárom a pacientom, čo môžu urobiť pre zlepšenie zdravotného stavu. V priebehu desiatich rokoch vedci sledovali 1739 mužov a žien z Kanady. Skúmané osoby boli rozdelené do piatich kategórií, podľa toho, ako často sa u nich prejavovali pozitívne pocity šťastia, radosti, nadšenia a spokojnosti.
Ukázalo sa, že pri každom pozitívnom pocite klesalo riziko vzniku srdcových chorôb o 22 %. Najhoršie výsledky dosiahli ľudia, ktorí dlhodobo trpeli depresiou, úzkosťou, strachom alebo zlosťou.
Výskum naznačil, že posilňovanie pozitívnych emócií by mohlo pri prevencii kardiovaskulárnych ochorení, ktoré sú najčastejšou príčinou smrti mužov a žien v Európe, USA a vo väčšine industrializovaných krajín, pomôcť.
Kardiovaskulárne choroby sa spolu s diabetom v roku 2005 podľa štatistík Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) podieľali na 32 percentách všetkých úmrtí.
Ekonomická univerzita zostala v najvyššej kategórii
18. 2. 2010
Minister školstva odporúčanie Akreditačnej komisie, aby Ekonomická univerzita v Bratislave zostala po komplexnej akreditácii v najvyššej z troch kategórií akceptoval. Rektorovi Rudolfovi Sivákovi slávnostne odovzdal dekrét potvrdzujúci začlenenie medzi univerzitné vysoké školy. Slávnostným aktom sa začali na škole oslavy 70. výročia založenia univerzity, ktoré si škola v tomto roku pripomína.
Na minulotýždňovom zasadnutí vo Vysokých Tatrách navrhla Akreditačná komisia univerzitné postavenie aj Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici a Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Na ministrove potvrdenie obidve uvedené školy ešte čakajú. Všetky tri uvedené školy mali problém s počtom študentov. Podľa podkladov z ministerstva školstva už kritérium mať maximálne 20 študentov na jedného pedagóga s vyššou akademickou hodnosťou ako PhD splnili.
V komplexnej akreditácii Akreditačná komisia hodnotila 20 verejných, štyri súkromné a tri štátne vysoké školy. Od začiatku roka 2009 odsúhlasil minister školstva zaradenie do elitnej skupiny Univerzite veterinárskeho lekárstva v Košiciach, Univerzite Komenského v Bratislave, Technickej univerzite vo Zvolene, Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Technickej univerzite v Košiciach, Žilinskej univerzite a Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre.
Na základe výsledkov akreditácií sa školy rozdelia na univerzitné vysoké školy, vysoké školy bez začlenenia alebo odborné vysoké školy. Podľa tejto hierarchie budú dostávať aj peniaze – s najväčšou sumou môžu rátať univerzity, odborné vysoké školy s najmenšou. Do kategórie odborných vysokých škôl predbežne zaradila komisia Vysokú školu ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave. Zvyšné školy komisia ohodnotila ako vysoké školy bez začlenenia. Všetky školy dostali šancu odstrániť svoje nedostatky do roka od podania návrhu na ich začlenenie. Po tejto lehote Akreditačná komisia prehodnotí opätovne ich výsledky a odporučí ministrovi ich zaradenie. Akreditácia šiestich nových súkromných škôl je plánovaná na august tohto roku a začiatok roka 2011.
Protest voči kritériám komplexnej akreditácie vzniesla Generálna prokuratúra SR, ktorá namietala ich nezákonnosť z dôvodu retroaktivity. Na základe odporúčania ministra školstva vláda napokon protest prokuratúry zamietla.
Štvordňová dopravno-bezpečnostná akcia
12. 2. 2010
Dnes sa začala celoslovenská dopravno-bezpečnostná akcia. Polícia sa zameria na kontrolu dodržiavania predpisov, bezpečnosti a plynulosti premávky, spôsob jazdy, alkohol za volantom a technický stav vozidiel. Akcia potrvá až do pondelka.
Piatok je na slovenských cestách najnehodovejším dňom, avšak z hľadiska následkov je najhoršia sobota. Vyplýva to zo štatistiky dopravnej nehodovosti. Vlani podľa štatistiky klesol medziročne počet obetí na cestách o takmer 38 %.
Podľa štatistických údajov najzávažnejšou príčinou dopravných nehôd býva neprimeraná rýchlosť a alkohol za volantom.
Platby kreditnou kartou na internete
11. 2. 2010
Pre svoju jednoduchosť a rýchlosť sú nákupy cez internet stále obľúbenejšie. Hrozia však aj nebezpečenstvá. Preto si treba pri takýchto nákupoch vybrať osvedčené servery a zabehnuté internetové obchody.
Nevyplácajú sa nákupy u nechránených a nedôveryhodných obchodníkov. Je dobré, ak sa klienti pred nákupom presvedčia, aké skúsenosti napríklad majú s podobným obchodom iní zákazníci. Pri akomkoľvek podozrení je lepšie platbu nevykonávať. Držiteľ kreditnej karty by pri platení v e-shopoch napríklad nikdy nemal zadávať PIN.